Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 146 — 27 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

व्याध उवाच | अनन्तरं मुनिश्रेष्ठ तस्मिन्हृदि तदोजसि | स्थितस्य तव किं वृत्तं नामतो भ्रान्तिरूपिणि || १ ||

vyādha uvāca | anantaraṃ muniśreṣṭha tasminhṛdi tadojasi | sthitasya tava kiṃ vṛttaṃ nāmato bhrāntirūpiṇi || 1 ||

English

The hunter said: O best of sages, what happened next to you, who was situated in that heart, in that power, in that form of delusion?

हिन्दी

व्याध ने कहा: हे मुनिश्रेष्ठ, उस हृदय में, उस शक्ति में, उस भ्रान्ति रूप में स्थित आपके साथ तब क्या हुआ?

2

मुनिरुवाच | अनन्तरं तदा तत्र श्रृणु किंवृत्तमङ्ग मे | तेजोधातुनिषण्णस्य तज्जीवावलिताकृतेः || २ ||

muniruvāca | anantaraṃ tadā tatra śrṇu kiṃvṛttamaṅga me | tejodhātuniṣaṇṇasya tajjīvāvalitākṛteḥ || 2 ||

English

The sage said: Listen, O friend, to what happened next to me there, who was situated in the essence of radiance, in the form enveloped by life.

हिन्दी

मुनि ने कहा: हे मित्र, सुनो, उस समय वहाँ मेरे साथ क्या हुआ, जो तेज के धातु में स्थित था, जीवन से घिरा हुआ रूप में।

3

तस्मिंस्तदा वर्तमाने घोरे कल्पान्तसंभ्रमे | तृणवत्प्रौढशैलेन्द्रे वहति प्रलयानिले || ३ ||

tasmiṃstadā vartamāne ghore kalpāntasaṃbhame | tṛṇavatprauḍhaśailendre vahati pralayānile || 3 ||

English

At that time, during the terrible chaos of the end of the world, the mighty mountains were being blown away like straws by the wind of destruction.

हिन्दी

उस समय, प्रलय के भयानक कोलाहल में, विशाल पर्वत प्रलय के वायु से तिनके की तरह उड़ रहे थे।

4

गिरिवृष्टिर्झटित्येव कुतोऽपि समुपाययौ | उह्यमानवनाभोगशिखरग्रामपत्तना || ४ ||

girivṛṣṭirjhaṭityeva kuto'pi samupāyayau | uhyamānavanābhogaśikharaagrāmapattanā || 4 ||

English

Suddenly, from somewhere, a shower of mountains rained down, and the peaks of the mountains, being carried away, fell into the cities.

हिन्दी

अचानक, कहीं से, पर्वतों की वर्षा हुई, और पर्वतों के शिखर, उड़ते हुए, नगरों में गिर पड़े।

5

तस्यान्तस्तत्र संप्राप्तं तदा परिणतं यदा | तदा तदेव सूक्ष्मोऽहमपश्यं शैलवर्षणम् || ५ ||

tasyāntastatra saṃprāptaṃ tadā pariṇataṃ yadā | tadā tadeva sūkṣmo'hamapaśyaṃ śailavarṣaṇam || 5 ||

English

When that end had reached there, at that time, I, being subtle, saw the shower of mountains.

हिन्दी

जब वह अंत वहाँ पहुँचा, उस समय, मैं, सूक्ष्म होकर, पर्वतों की वर्षा देखी।

6

तेनान्नलवशैलोच्चपूरेण प्रतिपिण्डितः| सुषुप्तमन्धतामिश्रमहमन्वभवं घनम् || ६ ||

tenānnlavśailoccāpūreṇa pratipiṇḍitaḥ| suṣuptamandhatāmiśramahamanvabhavaṃ ghanam || 6 ||

English

Thus, filled with the essence of the mountain-like food, I experienced deep sleep mixed with ignorance and darkness.

हिन्दी

इस प्रकार, पर्वत-से पूर्ण भोजन के साथ भरा हुआ, मैंने अन्धकार और अज्ञान से मिश्रित गहरी नींद अनुभव की।

7

अथ कंचित्तदा कालमनुभूय सुषुप्तताम्| तदा पद्माकर इव शनैर्बोधोन्मुखोऽभवम् || ७ ||

atha kañcit tadā kālam anubhūya suṣuptatām| tadā padmākara iva śanair bodhonmukho'bhavam || 7 ||

English

Then, after experiencing deep sleep for some time, I gradually awoke like a lotus pond.

हिन्दी

फिर, कुछ समय तक गहरी नींद अनुभव करने के बाद, मैं धीरे-धीरे कमल के तालाब की तरह जाग गया।

8

यथा दृष्टिश्चिराद्ध्वान्ते भाति चक्रकरूपिणी| सुषुप्तमेव तत्रासीत्तथा स्वप्नत्वमागतम् || ८ ||

yathā dṛṣṭiścirāddhvānte bhāti cakrakarūpiṇī| suṣuptameva tatrāsīttathā svapnatvamāgatam || 8 ||

English

Just as vision appears in the form of a circle after a long period of darkness, so too, deep sleep turned into a dream state.

हिन्दी

जैसे दृष्टि लंबे समय के अंधकार के बाद एक चक्र के रूप में प्रकट होती है, उसी प्रकार, गहरी नींद स्वप्न अवस्था में बदल गई।

9

तथा सुषुप्तविश्रान्तेः स्वप्ने निद्रामहं विशम्| अपश्यं दृश्यमोजोऽन्तः स्वमूर्मित्वमिवार्णवः || ९ ||

tathā suṣuptaviśrānteḥ svapne nidrāmahaṃ viśam| apaśyaṃ dṛśyamojonantaḥ svamūrmitvamivārṇavaḥ || 9 ||

English

Thus, after resting in deep sleep, I entered the dream state and saw various visions, like the ocean with its waves.

हिन्दी

इस प्रकार, गहरी नींद में विश्राम करने के बाद, मैं स्वप्न अवस्था में प्रवेश कर गया और विभिन्न दृश्यों को देखा, जैसे समुद्र अपनी लहरों के साथ।

10

संवित्कोशात्मकं दृश्यं तत्तथा मामुपागतम्| अस्पन्दस्यानिलस्यान्तरनन्यत्स्पन्दनं यथा || १० ||

saṃvitkośātmakaṃ dṛśyaṃ tattathā māmupāgatam| aspanadasyaānilasyāntarananyatspandanaṃ yathā || 10 ||

English

The vision that came to me was like the knowledge sheath, just as the movement within the motionless air.

हिन्दी

मुझे जो दृश्य प्राप्त हुआ, वह ज्ञान के कोश के समान था, जैसे निश्चल वायु के भीतर की गति।

11

अग्न्यादौ च यथोष्णत्वं जलादौ द्रवता यथा | मरीचादौ यथा तैक्ष्ण्यं चिद्व्योम्नश्च जगत्तथा || ११ ||

agnyādau ca yathoṣṇatvaṃ jalādau dravatā yathā | marīcādau yathā taikṣṇyaṃ cidvyomnaśca jagattathā || 11 ||

English

Just as heat is in fire, fluidity in water, sharpness in rays of light, so is the universe in the consciousness.

हिन्दी

अग्नि में जैसे गर्मी है, जल में जैसे द्रवता है, किरणों में जैसे तीक्ष्णता है, वैसे ही चेतना में संसार है।

12

चित्स्वभावैकरूपत्वाज्जगद्दृश्यं तदाततम् | तत्सुषुप्तात्मनो दृश्यात्प्रसूतं बालपुत्रवत् || १२ ||

citsvabhāvaikarūpatvāj jagaddṛśyaṃ tadātataṃ | tatsuṣuptātmano dṛśyāt prasūtaṃ bālaputravat || 12 ||

English

Due to the singular nature of consciousness, the universe is perceived as one with it. Just as a child is born from the sleeping self, the universe is born from the sleeping consciousness.

हिन्दी

चेतना के एकरूप स्वभाव के कारण, संसार उसके साथ एक दिखाई देता है। जैसे एक बच्चा सोए हुए स्वयं से पैदा होता है, वैसे ही संसार सोई हुई चेतना से पैदा होता है।

13

व्याध उवाच | तत्सुषुप्तात्मनो दृश्यादिति तद्व्यपदेशतः | सुषुप्तदृश्यं किं वक्षि वद मे वदतां वर || १३ ||

vyādha uvāca | tatsuṣuptātmano dṛśyāditi tadvyapadeśataḥ | suṣuptadṛśyaṃ kiṃ vakṣi vada me vadatāṃ vara || 13 ||

English

The hunter said, 'What do you mean by saying that the perceived is from the sleeping self? Please explain to me, O best of speakers.'

हिन्दी

शिकारी ने कहा, 'सोए हुए स्वयं से देखा जाने वाला क्या है, इसका क्या मतलब है? मुझे बताएँ, हे वक्ताओं में श्रेष्ठ।'

14

तत्सुषुप्तात्मनो दृश्यात्त्वत्सुषुप्तात्मनोऽपि च | किमन्यज्जायते जन्यमथवान्यसुषुप्तता || १४ ||

tatsuṣuptātmano dṛśyāt tvatsuṣuptātmano'pi ca | kimanyajjāyate janyamathavānyasuṣuptatā || 14 ||

English

From the sleeping self, what else is born that is perceived, or is there another state of sleep?

हिन्दी

सोए हुए स्वयं से देखा जाने वाला और क्या उत्पन्न होता है, या कोई अन्य सोने की अवस्था है?

15

मुनिरुवाच | जायते भाति कचति घटादि जगदादि च | इति द्वैतोपतप्तानां प्रलापः कल्पनात्मकः || १५ ||

muniruvāca | jāyate bhāti kacati ghaṭādi jagadādi ca | iti dvaitopataptānāṃ pralāpaḥ kalpanātmakaḥ || 15 ||

English

The sage said, 'The ideas of birth, existence, and destruction of the universe are mere imaginings of those who are deluded by duality.'

हिन्दी

मुनि ने कहा, 'संसार के जन्म, अस्तित्व और विनाश के विचार द्वैत से भ्रमित लोगों की कल्पनाएँ हैं।'

16

जातशब्दो हि सन्मात्रपर्यायः श्रूयतां कथम् | प्रादुर्भावे जनिस्तूक्तः प्रादुर्भावस्य भूर्वपुः || १६ ||

jātaśabdo hi sanmātraparyāyaḥ śrūyatāṃ katham | prādurbhāve janistūktaḥ prādurbhāvasya bhūrvapuḥ || 16 ||

English

The word 'born' is indeed synonymous with mere existence; listen to how it is said | In manifestation, birth is spoken of; the manifestation is the being of the body

हिन्दी

जात शब्द वास्तव में मात्र अस्तित्व का पर्याय है, सुनिए कैसे यह कहा जाता है | प्रकटीकरण में, जन्म कहा जाता है; प्रकटीकरण शरीर का अस्तित्व है

17

सत्तार्थ एव भूः प्रोक्तस्तस्मात्संजातमुच्यते | सर्गतो जात इत्युक्ते सन्सर्ग इति शब्दितम् || १७ ||

sattārtha eva bhūḥ proktastasmātsaṃjātamucyate | sargato jāta ityukte sansarga iti śabditaṃ || 17 ||

English

Existence itself is called being; therefore, it is said to be born | When it is said to be born from creation, it is called association

हिन्दी

अस्तित्व स्वयं ही अस्तित्व कहलाता है; इसलिए, यह जन्म कहा जाता है | जब यह कहा जाता है कि यह सृष्टि से जन्मा है, तो यह संबंध कहलाता है

18

बुधानामस्मदादीनां न किंचिन्नाम जायते | न च नश्यति वा किंचित्सर्वं शान्तमजं च सत् || १८ ||

budhānāmasmadādīnāṃ na kiṃcin nāma jāyate | na ca naśyati vā kiṃcit sarvaṃ śāntam ajaṃ ca sat || 18 ||

English

For the wise, starting from us, nothing is born | Nor does anything perish; all is peaceful, unborn, and eternal

हिन्दी

बुद्धिमानों के लिए, हमसे शुरू होकर, कुछ भी जन्म नहीं लेता | न ही कुछ नष्ट होता है; सब कुछ शांत, अजन्मा और सनातन है

19

सर्वसत्तात्मकं ब्रह्म सर्वसत्तात्मकं जगत् | विधयः प्रतिषेधाश्च वद तत्र लगन्ति के || १९ ||

sarvasattātmakaṃ brahma sarvasattātmakaṃ jagat | vidhayaḥ pratiṣedhāśca vada tatra laganti ke || 19 ||

English

Brahman is the essence of all existence, the world is the essence of all existence | Tell me, what injunctions and prohibitions apply there

हिन्दी

ब्रह्म सब अस्तित्व का आत्मा है, जगत् सब अस्तित्व का आत्मा है | बताओ, वहाँ कौन से विधि और निषेध लागू होते हैं

20

या नाम शक्तिः काचित्सा तत्रैवास्ति च नास्ति च यस्मात्तदात्म तद्ब्रह्म तथैवात्म तदात्मकम् || २० ||

yā nāma śaktiḥ kācitsā tatraivāsti ca nāsti ca yasmāttadātma tadbrahma tathaivātma tadātmakam || 20 ||

English

That which is called power, it exists there and does not exist | Because that is the self, that is Brahman, and thus the self is of that nature

हिन्दी

जो शक्ति कहलाती है, वह वहाँ है और नहीं भी है | क्योंकि वह आत्मा है, वह ब्रह्म है, और इसलिए आत्मा उसी प्रकार का है

21

जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तादिपरमार्थविदां विदाम् | न विद्यते किंचिदपि यथास्थितमवस्थितम् || २१ ||

jāgratsvapnasuṣuptādiparamārthavidāṃ vidām | na vidyate kiṃcidapi yathāsthitamavasthitam || 21 ||

English

For those who know the ultimate reality of the waking, dreaming, and deep sleep states, there is nothing that exists as it appears.

हिन्दी

जाग्रत, स्वप्न और सुषुप्ति के परमार्थ को जानने वालों के लिए, कुछ भी ऐसा नहीं है जो जैसा दिखाई देता है वैसा ही है।

22

स्वप्नसंकल्पपुरयोर्नास्त्यप्यनुभवस्थयोः | मनागपि यथा रूपं सर्गादौ जगतस्तथा || २२ ||

svapnasankalpapurayornāstyapyanubhavasthayoḥ | manāgapi yathā rūpaṃ sargādau jagatastathā || 22 ||

English

Even in the states of dream and imagination, there is no real existence, just as the world at the time of creation does not have a real form.

हिन्दी

स्वप्न और कल्पना की अवस्थाओं में भी कोई वास्तविक अस्तित्व नहीं है, जैसे सृष्टि के समय संसार का कोई वास्तविक रूप नहीं होता।

23

द्रष्टास्याः स्वप्नदृष्टेस्तु जीवः संभवतीह हि | चिदचेत्या तु सर्गादौ भात्यच्छा गगनादपि || २३ ||

draṣṭāsyāḥ svapnadṛṣṭestu jīvaḥ saṃbhavatīha hi | cidacetyā tu sargādau bhātyacchā gaganādapi || 23 ||

English

The individual soul (jīvaḥ) appears here as the seer of the dream. At the time of creation, the reflection of consciousness appears even from the sky.

हिन्दी

जीव (आत्मा) यहां स्वप्न के द्रष्टा के रूप में प्रकट होता है। सृष्टि के समय, चेतना का प्रतिबिंब आकाश से भी प्रकट होता है।

24

नेह द्रष्टास्ति नो भोक्ता सर्वमस्तीह तादृशम् | यन्न किंचिच्च किंचिच्च मौनमेवातिवागपि || २४ ||

neha draṣṭāsti no bhoktā sarvamastīha tādṛśam | yanna kiṃcicca kiṃcicca maunamevātivāgapi || 24 ||

English

Here, there is no seer or experiencer. Everything here is of that nature. That which is not anything is everything, and silence itself is beyond speech.

हिन्दी

यहां, न द्रष्टा है न भोक्ता। यहां सब कुछ उसी प्रकार का है। जो कुछ नहीं है वही सब कुछ है, और मौन ही वाणी से परे है।

25

सर्गादौ कारणाभावाद्यद्यथा कचितं चितौ | तत्तथास्ते चिरं रूपं स्वप्नसंकल्पपूर्यथा || २५ ||

sargādau kāraṇābhāvādyadyathā kacitaṃ citau | tattathāste ciraṃ rūpaṃ svapnasankalpapūryathā || 25 ||

English

At the time of creation, due to the absence of cause, whatever appears in consciousness remains in that form for a long time, just like in a dream or imagination.

हिन्दी

सृष्टि के समय, कारण के अभाव के कारण, जो कुछ भी चेतना में प्रकट होता है वह लंबे समय तक उसी रूप में रहता है, जैसे कि स्वप्न या कल्पना में।

26

तथास्माच्चेतनाद्द्वैताद्बिभेति न बिभेति वा | अङ्गसंस्थाद्यथा चित्रात्स्वरूपात्पुरुषः स्वयम् || २६ ||

tathāsmāccetanāddvaitādbibheti na bibheti vā | aṅgasan̄sthādyathā citrātsvarūpātpuruṣaḥ svayam || 26 ||

English

Thus, from the conscious non-duality, one may fear or not fear | Just as a person may fear or not fear from their own form, like a painting |

हिन्दी

इस प्रकार, चेतन अद्वैत से, कोई डर सकता है या नहीं डर सकता | जैसे कि एक व्यक्ति अपने स्वरूप से, जैसे कि एक चित्र से, डर सकता है या नहीं डर सकता |

27

अनादिमध्यान्तमनन्तमेकमत्यच्छमेवातिविकारि नाना | यथास्थितं भास्वरमप्यशान्तमिदं समस्तं परिशान्तमेव || २७ ||

anādimadhyāntamanantamekamatyacchamevātivikāri nānā | yathāsthitaṃ bhāsvaramapy aśāntamidaṃ samastaṃ pariśāntameva || 27 ||

English

Without beginning, middle, or end, infinite, one, extremely pure, highly transformative, diverse | As it is, luminous, yet restless, all this is completely peaceful |

हिन्दी

जिसका न आदि है, न मध्य है, न अंत है, अनंत, एक, अत्यंत शुद्ध, अत्यंत परिवर्तनशील, विविध | जैसा है, प्रकाशमान, फिर भी अशांत, यह सब कुछ पूर्णतः शांत है |

← Chapter 145Chapter 147 →