Nirvāṇa II निर्वाण

Chapter 14 — 29 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

भुशुण्ड उवाच । तस्य शक्रस्य कुलजः कश्चिदासीत्सुराधिपः । तत्रोत्तमगुणः श्रीमान्पाश्चात्या यस्य सा तनुः || १ ||

bhushuṇḍa uvāca | tasya śakrasya kulajaḥ kaścidāsītsurādhipaḥ | tatrottamaguṇaḥ śrīmānpāścātyā yasya sā tanuḥ || 1 ||

English

Bhushunda said: There was a certain king in the lineage of Indra, who was the lord of the gods. He had excellent qualities and his body was western.

हिन्दी

भुशुण्ड ने कहा: इन्द्र के वंश में एक राजा था, जो देवताओं का स्वामी था। उसके गुण उत्तम थे और उसका शरीर पश्चिमी था।

2

अथेन्द्रकुलपुत्रस्य तस्य तत्र बभूव ह । प्रतिभाज्ञानसंप्राप्तिर्बृहस्पतिगिरोदिता || २ ||

athendrakulaputrasya tasya tatra babhūva ha | pratibhājñānasamprāptirbṛhaspatigiroditā || 2 ||

English

Then, in the lineage of Indra, he obtained knowledge and intelligence as declared by Brihaspati.

हिन्दी

तदनन्तर, इन्द्र के वंश में, उसने बृहस्पति द्वारा घोषित ज्ञान और बुद्धि प्राप्त की।

3

ततो विदितवेद्योऽसौ यथाप्राप्तानुवृत्तिमान् । चकार जगतां राज्यमाज्यपानामधीश्वरः || ३ ||

tato viditavedyo'sau yathāprāptānuvṛttimān | cakāra jagatāṃ rājyamājyapānāmadhīśvaraḥ || 3 ||

English

Then, having known the knowable, he acted according to the obtained knowledge and established the kingdom of the world as the lord of the sacrifices.

हिन्दी

तदनन्तर, ज्ञान प्राप्त करने के बाद, उसने प्राप्त ज्ञान के अनुसार कार्य किया और यज्ञों का स्वामी बनकर संसार के राज्य की स्थापना की।

4

युयुधे दानवैः सार्धमजयत्सर्वशात्रवान् । शतं चकार यज्ञानामज्ञानोत्तीर्णमानसः || ४ ||

yuyudhe dānavaiḥ sārdhamajayatsarvaśātravān | śataṃ cakāra yajñānāmajñānottīrṇamānasaḥ || 4 ||

English

He fought with the demons and conquered all enemies. He performed a hundred sacrifices with a mind free from ignorance.

हिन्दी

उसने दानवों से युद्ध किया और सभी शत्रुओं को पराजित किया। उसने अज्ञान से मुक्त मन से सौ यज्ञ किए।

5

उवास कार्यवशतो बिसबालान्तरे चिरम् । अन्यान्यपि च वृत्तान्तशतान्यनुबभूव ह || ५ ||

uvāsa kāryavaśato bisabālāntare ciram | anyānyapi ca vṛttāntaśatānyanubabhūva ha || 5 ||

English

He stayed for a long time in the midst of the forest due to his duties. He experienced many other events as well.

हिन्दी

उसने अपने कार्यों के कारण वन में लंबे समय तक रहा। उसने अन्य कई घटनाओं का भी अनुभव किया।

6

कदाचिदासीत्तस्येच्छा प्रबोधबलशालिनःब्रह्मतत्त्वमवेक्षेऽहं यथावद्ध्यानवानिति || ६ ||

kadācidāsīttasyecchā prabodhabalaśālinaḥbrahmatattvamavekṣe'haṃ yathāvaddhyānavāniti || 6 ||

English

Once, there arose a desire in him, who was endowed with the power of awakening, to contemplate the true nature of Brahman, as he was engaged in deep meditation.

हिन्दी

एक बार, उसमें जो जागरूकता की शक्ति से युक्त था, एक इच्छा उत्पन्न हुई कि वह ब्रह्म के सच्चे स्वरूप पर ध्यान करे, जैसे वह गहरी ध्यान में लगा हुआ था।

7

सोऽपश्यत्प्रणिधानेन तत एकान्तसंस्थितःसबाह्याभ्यन्तरेऽशेषकारणत्यागशान्तधीः || ७ ||

so'paśyatpraṇidhānena tata ekāntasaṃsthitaḥsabāhyābhyantare'śeṣakāraṇatyāgaśāntadhīḥ || 7 ||

English

Then, by his resolve, he saw that which is established in solitude, with a mind peaceful due to the renunciation of all external and internal causes.

हिन्दी

तब, अपने संकल्प से, उसने उसे देखा जो एकान्त में स्थित है, जिसका मन बाहरी और आंतरिक सभी कारणों के त्याग से शांत है।

8

सर्वशक्तिपरं ब्रह्म सर्ववस्तुमयं ततम्सर्वथा सर्वदा सर्वं सर्वैः सर्वत्र सर्वगम् || ८ ||

sarvaśaktiparaṃ brahma sarvavastumayaṃ tatamsarvathā sarvadā sarvaṃ sarvaiḥ sarvatra sarvagam || 8 ||

English

Brahman, the supreme power, pervades all things, in all ways, at all times, everywhere, and is omnipresent.

हिन्दी

ब्रह्म, परम शक्ति, सभी वस्तुओं में व्याप्त है, सभी तरीकों से, सभी समय में, हर जगह, और सर्वव्यापी है।

9

सर्वतः पाणिपादान्तं सर्वतोक्षिशिरोमुखम्सर्वतः श्रुतिमल्लोके सर्वमावृत्य संस्थितम् || ९ ||

sarvataḥ pāṇipādāntaṃ sarvatokṣiśiromukhamsarvataḥ śrutimalloke sarvamāvṛtya saṃsthitam || 9 ||

English

With hands and feet everywhere, with eyes, heads, and faces everywhere, with ears everywhere, it envelops the entire world.

हिन्दी

हाथ और पैर हर जगह, आँखें, सिर, और चेहरे हर जगह, कान हर जगह, यह पूरे संसार को घेरे हुए है।

10

सर्वेन्द्रियगुणैर्मुक्तं सर्वेन्द्रियगुणान्वितमसक्तं सर्वभृच्चैव निर्गुणं गुणभोक्तृ च || १० ||

sarvendriyaguṇairmuktaṃ sarvendriyaguṇānvitamasaktaṃ sarvabhṛccaiva nirguṇaṃ guṇabhoktṛ ca || 10 ||

English

It is free from all sense qualities, yet it possesses all sense qualities. It is unattached, the supporter of all, without qualities, and the enjoyer of qualities.

हिन्दी

यह सभी इंद्रिय गुणों से मुक्त है, फिर भी यह सभी इंद्रिय गुणों से युक्त है। यह अनासक्त है, सभी का आधार है, गुणों से रहित है, और गुणों का भोक्ता है।

11

बहिरन्तश्च भूतानामचरं चरमेव च | सूक्ष्मत्वात्तदविज्ञेयं दूरस्थं चान्तिके च तत् || ११ ||

bahirantaśca bhūtānāmacaraṃ caramaeva ca | sūkṣmatvāttadavijñeyaṃ dūrasthaṃ cāntike ca tat || 11 ||

English

Both outside and inside all beings, moving and unmoving, due to its subtlety, it is imperceptible, both far and near.

हिन्दी

बाहर और अंदर सभी प्राणियों में, चल और अचल, अपनी सूक्ष्मता के कारण, वह अज्ञेय है, दूर और पास दोनों में।

12

सर्वत्र चन्द्रार्कमयं सर्वत्रैव धरामयम् | सर्वत्र पर्वतमयं सर्वत्राब्धिमयं तथा || १२ ||

sarvatra candrārkamayaṃ sarvatraiva dharāmayam | sarvatra parvatamayaṃ sarvatrābdhimayaṃ tathā || 12 ||

English

Everywhere is the essence of the moon and the sun, everywhere is the essence of the earth, everywhere is the essence of the mountains, and everywhere is the essence of the ocean.

हिन्दी

हर जगह चंद्रमा और सूर्य का सार है, हर जगह पृथ्वी का सार है, हर जगह पर्वत का सार है, और हर जगह समुद्र का सार है।

13

सर्वत्र सारगुरुकं सर्वत्रैव नभोमयम् | सर्वत्र संसृतिमयं सर्वत्रैव जगन्मयम् || १३ ||

sarvatra sāragurukam sarvatraiva nabhomayam | sarvatra saṃsṛtimayam sarvatraiva jagannayam || 13 ||

English

Everywhere is the essence of the guru, everywhere is the essence of the sky, everywhere is the essence of the cycle of life, and everywhere is the essence of the universe.

हिन्दी

हर जगह गुरु का सार है, हर जगह आकाश का सार है, हर जगह जीवन के चक्र का सार है, और हर जगह ब्रह्मांड का सार है।

14

सर्वत्रैव च मोक्षात्म सर्वत्रैवाद्यचिन्मयम् | सर्वत्र सर्वार्थमयं सर्वतः सर्ववर्जितम् || १४ ||

sarvatraiva ca mokṣātma sarvatraivādyacinmayam | sarvatra sarvārthamayam sarvataḥ sarvavarjitam || 14 ||

English

Everywhere is the essence of liberation, everywhere is the essence of the primordial consciousness, everywhere is the essence of all meanings, and everywhere is devoid of all.

हिन्दी

हर जगह मोक्ष का सार है, हर जगह आदि चेतना का सार है, हर जगह सभी अर्थों का सार है, और हर जगह सभी से रहित है।

15

घटे पटे वटे कुड्ये शकटे वानरे तथा | धाम्नि व्योम्नि तरावद्रावनिले सलिलेऽनले || १५ ||

ghaṭe paṭe vaṭe kuḍye śakaṭe vānare tathā | dhāmni vyomni tarāvadrāvanile salile'nale || 15 ||

English

In a pot, cloth, banyan tree, wall, cart, monkey, in a home, sky, stars, clouds, wind, water, and fire.

हिन्दी

घड़े, कपड़े, बरगद के पेड़, दीवार, गाड़ी, बंदर, घर, आकाश, तारों, बादलों, हवा, पानी, और आग में।

16

नानाचारविचाराणि विविधावृत्तिमन्ति च | परमाण्वंशमात्रेऽपि त्रिजगन्ति ददर्श सः || १६ ||

nānācāravicārāṇi vividhāvṛttimanti ca | paramāṇvaṃśamātre'pi trijaganti dadarśa saḥ || 16 ||

English

He saw the three worlds, with their diverse customs and thoughts, even in the smallest particle.

हिन्दी

उसने सबसे छोटे कण में भी अपने विविध व्यवहार और विचारों के साथ तीनों लोकों को देखा।

17

मरिचस्यान्तरे तैक्ष्ण्यं शून्यत्वमिव चाम्बरे | त्रिजगत्सत्यसति च विद्यते चिन्मयात्मनि || १७ ||

maricasya'ntare taikṣṇyaṃ śūnyatvamiva cāmbare | trijagatsatyasati ca vidyate cinmayātmani || 17 ||

English

Just as the pungency of black pepper is perceived in its absence, and emptiness is perceived in the sky, the three worlds exist in the pure consciousness, whether they are real or unreal.

हिन्दी

जैसे काली मिर्च की तीखी गंध उसके अभाव में भी महसूस होती है, और आकाश में शून्यता का अनुभव होता है, वैसे ही तीनों लोक शुद्ध चेतना में अस्तित्व रखते हैं, चाहे वे सत्य हों या असत्य।

18

इत्येवं भावयन्मुक्तभावया शुद्धसंविदा | शक्रः क्रमेण तेनैव तथैव ध्यानवानभूत् || १८ ||

ityevaṃ bhāvayanmuktabhāvayā śuddhasaṃvidā | śakraḥ krameṇa tenaiva tathaiva dhyānavānabhūt || 18 ||

English

Thus, meditating with a liberated mind and pure consciousness, Indra gradually became absorbed in meditation.

हिन्दी

इस प्रकार, मुक्त मन और शुद्ध चेतना के साथ ध्यान करते हुए, इंद्र धीरे-धीरे ध्यान में डूब गए।

19

ध्यानेन सर्वमेकत्र पश्यंश्चिरमुदारधीः | ददर्शेममसौ सर्गमस्मदीयं महामतिः || १९ ||

dhyānena sarvamekatra paśyaṃściramudāradhīḥ | dadarśemamasau sargamasmadīyaṃ mahāmatiḥ || 19 ||

English

Through meditation, the wise one saw everything as one and, after a long time, perceived this creation as his own.

हिन्दी

ध्यान के द्वारा, बुद्धिमान ने सब कुछ एक में देखा और लंबे समय के बाद, इस सृष्टि को अपना माना।

20

ततोऽस्मिन्विचरन्सर्गे शक्रान्ते शक्रतां गतः | चकार राजतां राज्यं वृत्तान्तशतशोभितम् || २० ||

tato'sminvicaransarge śakrānte śakratāṃ gataḥ | cakāra rājatāṃ rājyaṃ vṛttāntaśataśobhitam || 20 ||

English

Then, wandering in this creation, Indra, having attained the state of Indra, established a kingdom adorned with hundreds of stories.

हिन्दी

फिर, इस सृष्टि में भटकते हुए, इंद्र, इंद्र की अवस्था प्राप्त करके, सैकड़ों कहानियों से सजे एक राज्य की स्थापना की।

21

विद्याधरकुलाधीश इत्यद्यैव स देवराड् | तस्येन्द्रस्य कुलोत्पन्न इति विद्धि यथास्थितम् || २१ ||

vidyādharakulādhīśa ityadyaiva sa devarāḍ | tasyendrasya kulotpanna iti viddhi yathāsthitam || 21 ||

English

The lord of the Vidyadhara clan, known as Devaraja, is indeed the same today | Understand that he is born from the lineage of that Indra, as it truly is || 21 ||

हिन्दी

विद्याधर कुल के अधीश, जिन्हें देवराज कहा जाता है, वह आज भी वही हैं | उस इन्द्र के कुल से उत्पन्न है, इसे ठीक से समझो || २१ ||

22

ततो हृदयबीजस्थप्राङ्मुख्याभ्यासयोगतः | बिसबालनिवासादिवृत्तान्तमनुभूतवान् || २२ ||

tato hṛdayabījasthaprāṅmukhyābhyāsayogataḥ | bisabālanivāsādivṛttāntamanubhūtavān || 22 ||

English

Then, through the practice of facing east with the heart's seed, he experienced the story of living in Bisabala and other events || 22 ||

हिन्दी

तब, हृदय के बीज के साथ पूर्व दिशा की ओर मुख करके अभ्यास करने से, उसने बिसबाल में रहने और अन्य घटनाओं की कहानी का अनुभव किया || २२ ||

23

यथैष शक्रः कथितस्त्रसरेणूदरास्पदः | बिसबालास्पदश्चैतत्कुलजः कान्तिमानथ || २३ ||

yathaiṣa śakraḥ kathitastrasareṇūdarāspadaḥ | bisabālāspadaścaitatkulajaḥ kāntimānatha || 23 ||

English

Just as this Indra is said to be the abode of the essence of fear, so too is this abode of Bisabala, born from the lineage, radiant || 23 ||

हिन्दी

जैसे यह इन्द्र भय की सार का आश्रय कहा जाता है, वैसे ही यह बिसबाल का आश्रय है, कुल से उत्पन्न, चमकदार || २३ ||

24

तथा शतसहस्राणि तत्रेतश्चान्यतश्च खे | तादृशव्यवहाराणि समतीतानि सन्ति च || २४ ||

tathā śatasahasrāṇi tatretaścānyataśca khe | tādṛśavyavahārāṇi samatītāni santi ca || 24 ||

English

Similarly, hundreds of thousands of such interactions have occurred there and elsewhere in the sky, and they continue to exist || 24 ||

हिन्दी

इसी प्रकार, हजारों ऐसे व्यवहार वहाँ और आकाश में अन्य स्थानों पर हुए हैं, और वे अभी भी मौजूद हैं || २४ ||

25

वहतीयमविच्छिन्ना चिरायैवं तरङ्गिणी | तावदृश्यसरित्प्रौढा रूढारूढे च तत्पदे || २५ ||

vahatīyamavicchinnā cirāyaivaṃ taraṅgiṇī | tāvadṛśyasaritprauḍhā rūḍhārūḍhe ca tatpade || 25 ||

English

This unbroken, ever-flowing river of time continues to flow for a long time, becoming more and more profound in its established path || 25 ||

हिन्दी

यह अविच्छिन्न, सदा बहती समय की नदी लंबे समय तक बहती रहती है, अपने स्थापित मार्ग में और अधिक गहरी होती जाती है || २५ ||

26

इति मायेयमादीर्घा प्रसृता प्रत्ययोन्मुखी | सत्यावलोकमात्रातिविलयैकविलासिनी || २६ ||

iti māyeyamādīrghā prasṛtā pratyayonmukhī | satyāvalokamātrātivilayaikavilāsinī || 26 ||

English

Thus, this illusion (māyā) is long-lasting and expansive, directed towards impressions, and its sole delight is in the dissolution that comes from merely glancing at the truth.

हिन्दी

इस प्रकार, यह माया लंबी और विस्तृत है, संस्कारों की ओर मुड़ी हुई है, और इसका एकमात्र आनंद सत्य के एक नज़र डालने से होने वाले विलयन में है।

27

यतः कुतश्चिन्मायेयं यत्र क्वचन वानघ | यथाकथचित्संपन्नमात्रैव परिदृश्यते || २७ ||

yataḥ kutaścinmāyeyaṃ yatra kvacana vānagha | yathākathacitsaṃpannamātraiva paridṛśyate || 27 ||

English

From wherever this illusion arises, wherever it may be, O sinless one, it is seen as merely having come into existence in some way or another.

हिन्दी

जहाँ से भी यह माया उत्पन्न होती है, जहाँ भी हो, हे निष्पाप, यह केवल किसी तरह से अस्तित्व में आई हुई दिखाई देती है।

28

अहंभावचमत्कारमात्रादृष्टरिवाम्बुदात् | जायते मिहिकेवाशु प्रेक्षामात्रविनाशिनी || २८ ||

ahaṃbhāvacamatkāramātrādṛṣṭarivāmbudāt | jāyate mihikevāśu prekṣāmātravināśinī || 28 ||

English

Like a cloud that appears from the mere sight of wonder at the sense of 'I', it arises quickly like a mirage and is destroyed by mere observation.

हिन्दी

जैसे एक बादल जो अहं भाव के चमत्कार के दर्शन से ही प्रकट होता है, वैसे ही यह तेजी से मृगतृष्णा की तरह उत्पन्न होती है और केवल देखने से ही नष्ट हो जाती है।

29

येनायताभिमतदर्शनद्रष्टृदृश्यमुक्तस्वभावमवभासनमात्मतत्त्वम् | सर्वार्थशून्यमत एव च शून्यरूपमेकं खमात्रमिव मात्रविकल्पमेव || २९ ||

yenāyatābhimatadarśanadraṣṭṛdṛśyamuktasvabhāvamavabhāsanamātmatattvam | sarvārthaśūnyamata eva ca śūnyarūpamekaṃ khamātramiva mātravikalpameva || 29 ||

English

By which the desired vision, the seer, and the seen are revealed as having the nature of liberation, that is the essence of the self. It is devoid of all meanings and thus has the form of emptiness, like the mere sky, merely a conceptual construct.

हिन्दी

जिससे इच्छित दर्शन, द्रष्टा और दृश्य मुक्त स्वभाव के रूप में प्रकट होते हैं, वह आत्मतत्त्व है। यह सभी अर्थों से शून्य है और इसलिए शून्य रूप धारण करता है, जैसे केवल आकाश, केवल एक कल्पना।

← Chapter 13Chapter 15 →