Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 70 — 17 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | जीवोऽजीवो भवत्याशु याति चित्तमचित्तताम् | विचारादित्यविद्यान्तो मोक्ष इत्यभिधीयते || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | jīvo'jīvo bhavatyāśu yāti cittamacittatām | vicārādityavidyānto mokṣa ityabhidhīyate || 1 ||

English

Sri Vasistha said: The living being quickly becomes non-living, and the mind attains the state of no-mind through inquiry from ignorance to knowledge; this is called liberation.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जीव शीघ्र ही अजीव हो जाता है, और मन अमन की अवस्था को प्राप्त होता है विचार से अज्ञान से ज्ञान तक; यह मोक्ष कहलाता है।

2

मृगतृष्णाजलमिव मनोऽहंतादि दृश्यते | असदेव मनागेव तद्विचारात्प्रलीयते || २ ||

mṛgatṛṣṇājalamiva mano'haṃtādi dṛśyate | asadeva manāgeva tadvicārātpralīyate || 2 ||

English

Like the mirage water, the ego and other such things are seen; they are indeed unreal and disappear merely by inquiry.

हिन्दी

मृगतृष्णा जल की तरह, अहंकार और अन्य ऐसी चीजें दिखाई देती हैं; वे वास्तव में असत्य हैं और केवल विचार से ही विलीन हो जाती हैं।

3

संसृतिस्वप्नविभ्रान्तौ वेतालोदाहृतानिमान् | प्रश्नानाकर्णय शुभान्प्रसङ्गात्स्मृतिमागतान् || ३ ||

saṃsṛtisvapnavibhrāntau vetālodāhṛtānimān | praśnānākarṇaya śubhānprasaṅgātsmṛtimāgatān || 3 ||

English

In the delusion of the dream of worldly existence, these questions were heard from the Vetala, which came to memory due to association.

हिन्दी

संसार के स्वप्न की भ्रांति में, ये प्रश्न वेताल से सुने गए, जो संबंध के कारण स्मृति में आए।

4

अस्ति विन्ध्यमहाटव्यां वेतालो विपुलाकृतिः | स किंचिन्मण्डलं गर्वादाजगाम जिघांसया || ४ ||

asti vindhyamahāṭavyāṃ vetālo vipulākṛtiḥ | sa kiṃcinmaṇḍalaṃ garvādājagāma jighāṃsayā || 4 ||

English

There is a Vetala of immense form in the great forest of Vindhya. He came to a certain place out of pride, with the intention to kill.

हिन्दी

विंध्य के महान वन में एक विशाल आकार वाला वेताल है। वह गर्व से किसी स्थान पर आया, मारने के इरादे से।

5

स वेतालोऽवसत्पूर्वं कस्मिंश्चित्सज्जनास्पदे | बहुबल्युपहारेण नित्यतृप्ततया सुखी || ५ ||

sa vetālo'vasatpūrvaṃ kasmiṃścit sajjanaāspade | bahubalyupahāreṇa nityatṛptatayā sukhī || 5 ||

English

That Vetala previously resided in a certain abode of good people, happy with the constant satisfaction of many powerful offerings.

हिन्दी

वह वेताल पहले किसी सज्जनों के आश्रय में रहता था, बहुत से शक्तिशाली उपहारों से निरंतर संतुष्ट होकर सुखी।

6

निर्निमित्तं निरागस्कं पुरोऽप्यभ्यागतं न सः | क्षुधितोऽपि नरं हन्ति सन्तो हि न्यायदर्शकाः || ६ ||

nirnimittaṃ nirāgaskaṃ puro'pyabhyāgataṃ na saḥ | kṣudhito'pi naraṃ hanti santo hi nyāyadarśakāḥ || 6 ||

English

Without any reason or desire, even if he comes in front, he does not kill a man. The virtuous indeed show the path of justice.

हिन्दी

बिना किसी कारण या इच्छा के, भले ही वह सामने आ जाए, वह मनुष्य को नहीं मारता। संत लोग ही न्याय का मार्ग दिखाते हैं।

7

स कालेनाटवीगेहो जगाम नगरान्तरम् | न्याययुक्त्या जनं भोक्तुं क्षुधा समभिचोदितः || ७ ||

sa kālenāṭavīgeho jagāma nagarāntaram | nyāyayuktyā janaṃ bhoktuṃ kṣudhā samabhicoditaḥ || 7 ||

English

That forest-dweller, driven by hunger, went to another city to eat people justly.

हिन्दी

वह वनवासी, भूख से प्रेरित होकर, दूसरे शहर में गया ताकि न्यायपूर्वक लोगों को खा सके।

8

तत्र प्राप स भूपालं रात्रिचर्याविनिर्गतम् | तमाह घनघोरेण शब्देनोग्रनिशाचरः || ८ ||

tatra prāpa sa bhūpālaṃ rātricaryāvinirgatam | tamāha ghanaghorēṇa śabdenograniśācaraḥ || 8 ||

English

There he found the king who had gone out for a nightly stroll. The fierce night-wanderer addressed him with a deep, terrifying voice.

हिन्दी

वहाँ उसने उस राजा को पाया जो रात्रि भ्रमण के लिए बाहर निकला था। भयंकर रात्रिचर ने उसे गहरे और भयानक स्वर में संबोधित किया।

9

वेताल उवाच | राजँल्लब्धोऽसि भीमेन वेतालेन मयाधुना | क्व गच्छसि विनष्टोऽसि भव भोजनमद्य मे || ९ ||

vetāla uvāca | rājaṃllabdho'si bhīmena vetālena mayādhunā | kva gacchasi vinaṣṭo'si bhava bhojanamadya me || 9 ||

English

The Vetala said: O King, you have been caught by the terrible Vetala, me. Where are you going? You are doomed. Become my food today.

हिन्दी

वेताल ने कहा: हे राजा, तुम भयानक वेताल, मुझसे पकड़े गए हो। तुम कहाँ जा रहे हो? तुम नष्ट हो। आज मेरा भोजन बनो।

10

राजोवाच | हे रात्रिचर निर्न्याय्यं मां चेदत्सि बलादिह | तत्ते सहस्रधा मूर्धा स्फुटिष्यति न संशयः || १० ||

rājovāca | he rātricara nirnyāyyaṃ māṃ cedatsi balādiha | tatte sahasradhā mūrdhā sphuṭiṣyati na saṃśayaḥ || 10 ||

English

The king said: O night-wanderer, if you eat me unjustly by force here, then your head will surely burst into a thousand pieces without doubt.

हिन्दी

राजा ने कहा: हे रात्रिचर, यदि तुम मुझे यहाँ बलपूर्वक अन्यायपूर्वक खाते हो, तो तुम्हारा सिर निश्चित रूप से हजार टुकड़ों में फट जाएगा, इसमें कोई संदेह नहीं।

11

वेताल उवाच | न त्वामद्म्यहमन्यायं न्यायोऽयं हि मयोच्यते | राजासि सकलाशाश्च पूरणीयास्त्वयार्थिनाम् || ११ ||

vetāla uvāca | na tvāmadmyahamanyāyaṃ nyāyo'yaṃ hi mayocyate | rājāsi sakalāśāśca pūraṇīyāstvayārthinām || 11 ||

English

The Vetala said: I do not consider you unjust; this is indeed justice as stated by me. You are a king, and all desires of the needy should be fulfilled by you.

हिन्दी

वेताल ने कहा: मैं आपको अन्यायी नहीं मानता, यह न्याय ही है जैसा मैंने कहा है | आप राजा हैं, और सभी निर्धनों की इच्छाएँ आपके द्वारा पूरी की जानी चाहिए।

12

ममैतामर्थितां राजन्संभवार्थां प्रपूरय | प्रश्नानिमान्मयोक्तांस्त्वं सम्यगाख्यातुमर्हसि || १२ ||

mamaitāmarthitāṃ rājansaṃbhavārthāṃ prapūraya | praśnānimānmayoktāṃstvaṃ samyagākhyātumarhasi || 12 ||

English

O King, fulfill this request of mine which is for a purpose. You should rightly explain these questions that I have asked.

हिन्दी

हे राजा, मेरी इस माँग को पूरा करो जो एक उद्देश्य के लिए है। आपको इन प्रश्नों का उत्तर देना चाहिए जो मैंने पूछे हैं।

13

कस्य सूर्यस्य रश्मीनां ब्रह्माण्डान्यणवः कृशाः | कस्मिन्स्फुरन्ति पवने महागगनरेणवः || १३ ||

kasya sūryasya raśmīnāṃ brahmāṇḍānyaṇavaḥ kṛśāḥ | kasmin sphuranti pavane mahāgagana reṇavaḥ || 13 ||

English

In whose sun's rays are the tiny universes thin? In which wind do the particles of the great sky tremble?

हिन्दी

किसके सूर्य की किरणों में छोटे ब्रह्मांड पतले हैं? किस हवा में महान आकाश के कण काँपते हैं?

14

स्वप्नात्स्वप्नान्तरं गच्छञ्छतशोऽथ सहस्रशः | त्यजन्न त्यजति स्वच्छं कः स्वरूपं प्रभास्वरम् || १४ ||

svapnātsvapnāntaraṃ gacchañchatśo'tha sahasraśaḥ | tyajann na tyajati svacchaṃ kaḥ svarūpaṃ prabhāsvaraṃ || 14 ||

English

Who, while moving from one dream to another, hundreds and thousands of times, does not leave his own pure, luminous nature?

हिन्दी

कौन, एक सपने से दूसरे सपने में जाते हुए, सैकड़ों और हजारों बार, अपने शुद्ध, प्रकाशमान स्वरूप को नहीं छोड़ता?

15

रम्भास्तम्भो यथा पत्रमात्रमेवं पुनःपुनः | अन्तरन्तस्तथान्तश्च तथा कोऽणुः स एव हि || १५ ||

rambhāstambho yathā patramātramevaṃ punaḥpunaḥ | antarantastathāntaśca tathā ko'ṇuḥ sa eva hi || 15 ||

English

Just as a plantain trunk is only a leaf, so too, repeatedly, the inner and the outer are the same. Who is that minute one?

हिन्दी

जैसे केले का तना सिर्फ एक पत्ता होता है, वैसे ही, बार-बार, अंदर और बाहर एक ही हैं। वह सूक्ष्म कौन है?

17

कस्यानवयवस्यैव परमाणुमहागिरेःशिलान्तर्निविडैकान्तरूपमज्जा जगत्त्रयी || १७ ||

kasyānavayavasyaiva paramāṇumahāgireḥśilāntarniviḍaikāntarūpamajjā jagattrayī || 17 ||

English

Whose subtle particle is the great mountain, the inner essence of the stone, the unique form within the crevice? The three worlds are permeated by it.

हिन्दी

किसका सूक्ष्म कण है वह महान पर्वत, पत्थर का अंतर्निहित सार, दरार के अंदर का अद्वितीय रूप? तीनों लोक इससे व्याप्त हैं।

18

इति कथयसि चेन्न मे दुरात्मंस्तदिह निगीर्य भवन्तमात्मघातिन्फलमिव तव मण्डलं ग्रसेयं प्रसभमुपेत्य जगद्यथा कृतान्तः || १८ ||

iti kathayasi cenna me durātmaṃstadiha nigīrya bhavantamātmaghātinphalamiva tava maṇḍalaṃ graseyaṃ prasabhamupetya jagadyathā kṛtāntaḥ || 18 ||

English

If you speak thus, O wicked one, I will seize you here and now, as if you were the fruit of self-destruction. I will devour your realm, approaching forcefully, as the world ends.

हिन्दी

यदि तुम ऐसा कहते हो, हे दुष्ट, तो मैं तुम्हें यहीं और अभी पकड़ लूँगा, मानो तुम आत्मघात का फल हो। मैं बलपूर्वक आकर तुम्हारे मण्डल को निगल जाऊँगा, जैसे संसार का अंत हो रहा हो।

← Chapter 69Chapter 71 →