Nirvāṇa I निर्वाण

Chapter 61 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | यथास्माकं मुने स्वप्नपुरपत्तनमण्डलम् | तथैव पद्मजादीनां यदि देहपरिग्रहः || १ ||

śrīrāma uvāca | yathāsmākaṃ mune svapnapurapattanamaṇḍalam | tathaiva padmajādīnāṃ yadi dehaparigrahaḥ || 1 ||

English

Sri Rama said: O Sage, just as our dream-city appears, so too is the embodiment of Brahma and others.

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे मुनि, जैसे हमारा स्वप्न-नगर प्रकट होता है, वैसे ही ब्रह्मा आदि का शरीर है।

2

तथैवेदं च संजातं यदि सर्वमसन्मयम् | तदस्माकं दृढतरः प्रत्ययः कथमुत्थितः || २ ||

tathaivedaṃ ca saṃjātaṃ yadi sarvamasanmayam | tadasmākaṃ dṛḍhataraḥ pratyayaḥ kathamutthitaḥ || 2 ||

English

If all this is indeed unreal, then how has such a strong conviction arisen in us?

हिन्दी

यदि यह सब कुछ असत्य है, तो हमारे अंदर ऐसा दृढ़ विश्वास कैसे उत्पन्न हुआ?

3

श्रीवसिष्ठ उवाच | अस्मत्सर्गवदाभाति पूर्वसर्गः प्रजापतेः | आजीवप्रतिभासात्मा विद्यते न तु वास्तवः || ३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | asmatsargavadābhāti pūrvasargaḥ prajāpateḥ | ājīvapratibhāsātmā vidyate na tu vāstavaḥ || 3 ||

English

Vasishtha said: The previous creation of Prajapati appears like our own creation, existing only as a lifelike reflection, not as reality.

हिन्दी

वसिष्ठ ने कहा: प्रजापति की पिछली सृष्टि हमारी सृष्टि की तरह प्रतीत होती है, जो केवल जीवन्त प्रतिबिंब के रूप में मौजूद है, वास्तविकता नहीं।

4

सर्वगत्वाच्चितेः सर्वं जीवः सर्वत्र संसृतिः | सा चासम्यग्दर्शनोत्था सम्यग्दर्शननाशिनी || ४ ||

sarvagatvācciteḥ sarvaṃ jīvaḥ sarvatra saṃsṛtiḥ | sā cāsamyagdarśanotthā samyagdarśananāśinī || 4 ||

English

Due to the omnipresence of consciousness, everything is a soul, and everywhere there is transmigration. This transmigration arises from incorrect perception and is destroyed by correct perception.

हिन्दी

चेतना की सर्वव्यापकता के कारण, सब कुछ आत्मा है, और हर जगह पुनर्जन्म होता है। यह पुनर्जन्म गलत दृष्टिकोण से उत्पन्न होता है और सही दृष्टिकोण से नष्ट हो जाता है।

5

स्वप्नाभः प्रतिभासोऽस्य य एष समुपस्थितः | अहंताप्रत्ययैकात्मा स एवातिदृढं स्थितः || ५ ||

svapnābhaḥ pratibhāso'sya ya eṣa samupasthitaḥ | ahaṃtāpratyayaiakātmā sa evātidṛḍhaṃ sthitaḥ || 5 ||

English

The appearance of this world is like a dream, arising from the notion of 'I'. This notion is very firmly established.

हिन्दी

इस जगत की उपस्थिति स्वप्न की तरह है, जो 'मैं' के विचार से उत्पन्न होती है। यह विचार बहुत दृढ़ता से स्थापित है।

6

स्वप्ने क्षिप्रविनाशित्वं यथा पुंसा न दृश्यते | सर्वस्वप्ने तथैवैतद्ब्रह्मणामिह लक्ष्यते || ६ ||

svapne kṣipravināśitvaṃ yathā puṃsā na dṛśyate | sarvasvapne tathaivaitadbrahmaṇāmiha lakṣyate || 6 ||

English

Just as the transient nature of a dream is not perceived by a person, so too is the nature of Brahman not perceived in all dreams.

हिन्दी

जैसे स्वप्न की क्षणिक प्रकृति व्यक्ति द्वारा नहीं देखी जाती, वैसे ही सभी स्वप्नों में ब्रह्म की प्रकृति नहीं देखी जाती।

7

स्वप्नोऽयं पुरुषस्यास्य प्रतिभासस्य यो भवेत् | रामाऽस्मदादिसर्वात्मा भवेत्तादृश एव च || ७ ||

svapno'yaṃ puruṣasyāsya pratibhāsasya yo bhavet | rāmā'smadādisarvātmā bhavettādṛśa eva ca || 7 ||

English

This dream that appears to this person, Rama, who is the self of all, including myself, would be of such a nature.

हिन्दी

यह स्वप्न जो इस व्यक्ति को दिखाई देता है, राम, जो मेरे सहित सभी का आत्मा है, ऐसे ही स्वभाव का होगा।

8

यत्स्वप्नपुरुषाज्जातं तत्स्वप्नपुरुषात्मकम् | भवतीत्यनुभूतं हि यद्बीजं तत्फलं यथा || ८ ||

yatsvapnapuruṣājjātaṃ tatsvapnapuruṣātmakam | bhavatītyanubhūtaṃ hi yadbījaṃ tatphalaṃ yathā || 8 ||

English

Whatever is born from the dream person, that is of the nature of the dream person. It is experienced that whatever is the seed, that is the fruit, just as.

हिन्दी

जो कुछ भी स्वप्न पुरुष से उत्पन्न होता है, वह स्वप्न पुरुष की प्रकृति का होता है। यह अनुभव किया जाता है कि जो बीज है, वही फल है, जैसे।

9

असत्यमेव तद्विद्धि यदसत्येन साध्यते | असत्येऽर्थे समर्थेऽपि न युक्तं भावनं घनम् || ९ ||

asatyameva tadviddhi yadasatyena sādhyate | asatye'rthe samarthe'pi na yuktaṃ bhāvanaṃ ghanam || 9 ||

English

Know that to be false which is accomplished by the false. Even in a capable false thing, dense contemplation is not appropriate.

हिन्दी

उसे असत्य ही समझो जो असत्य से सिद्ध होता है। सक्षम असत्य वस्तु में भी घनी भावना उचित नहीं है।

10

येन तेन परित्याज्यमसद्भावनभावनम् | दृढप्रत्ययितं स्वप्नपुरुषाद्यत्समुत्थितम् || १० ||

yena tena parityājyamasadbhāvanabhāvanam | dṛḍhapratyayitaṃ svapnapuruṣādyatsamutthitam || 10 ||

English

By whatever means, the contemplation of the unreal should be abandoned. That which arises from the dream person is firmly established.

हिन्दी

जिस भी तरह से, असत्य की भावना को त्याग देना चाहिए। जो स्वप्न पुरुष से उत्पन्न होता है, वह दृढ़ता से स्थापित है।

11

भवत्यात्मनि सर्गादि दृढप्रत्ययमेव तत् निमेषमात्रः पौरोऽयं सर्गस्वप्नः पुरः स्थितः || ११ ||

bhavatyātmani sargādi dṛḍhapratyayameva tat nimeṣamātraḥ paurō'yaṁ sargasvapnaḥ puraḥ sthitaḥ || 11 ||

English

In the self, the firm conviction of creation and so on is indeed that| This worldly dream of creation stands before us for a mere moment

हिन्दी

आत्मा में सृष्टि और उसके बाद की दृढ़ धारणा वास्तव में वही है| यह संसार का स्वप्न केवल एक पल के लिए हमारे सामने खड़ा है

12

तस्मिन्निमेष एवास्मिन्कल्पता परिकल्प्यते सुदीर्घस्वप्नखण्डोऽयं यथोदेति प्रजापतेः || १२ ||

tasminnimeṣa evāsminkalpatā parikalpyate sudīrghasvapnakhaṇḍō'yaṁ yathōdeti prajāpateḥ || 12 ||

English

In that, even in a moment, the imagination is imagined| This long dream fragment arises just as it does from the lord of creatures

हिन्दी

उसमें, एक पल में भी, कल्पना कल्पना की जाती है| यह लंबा स्वप्न खंड प्रजापति से उत्पन्न होता है

13

सर्गाख्यः सर्वभूतानां प्रत्येकमुदितस्तथा चित्तत्त्वस्यैव भावेन सर्गवर्गपरम्परा || १३ ||

sargākhyāḥ sarvabhūtānāṁ pratyekamuditastathā cittatvasyaiva bhāvena sargavargaparamparā || 13 ||

English

Thus, the creation called of all beings arises individually| In the nature of consciousness, the series of creation

हिन्दी

इस प्रकार, सभी प्राणियों की सृष्टि कही जाती है जो अलग-अलग उत्पन्न होती है| चेतना की प्रकृति में, सृष्टि की श्रृंखला

14

स्फुरत्यम्भो द्रवत्वेन यथावर्तविवर्तनैः यथा स्वप्नात्मिकैवेयं सर्गलक्ष्मीर्न वास्तवी || १४ ||

sphuratyambho dravatvena yathāvartavivartanaiḥ yathā svapnātmikaiveyaṁ sargalakṣmīrna vāstavī || 14 ||

English

Just as water shimmers with fluidity through whirls and eddies| So this dream-like creation is not real

हिन्दी

जैसे पानी घूमने और मुड़ने से द्रवता के साथ चमकता है| इसी प्रकार यह स्वप्न-जैसी सृष्टि वास्तविक नहीं है

15

तदा संभवतीदं वै तत्पदं प्रलयं गतम् यद्यथा यादृशं दृष्टं तत्तादृग्विद्यते तथा || १५ ||

tadā saṁbhavatīdaṁ vai tatpadaṁ pralayaṁ gatam yadyathā yādṛśaṁ dṛṣṭaṁ tattādṛgvidyate tathā || 15 ||

English

Then this indeed comes into being, that state having gone to dissolution| Whatever is seen in whatever way, that exists in that way

हिन्दी

तब यह वास्तव में अस्तित्व में आता है, जो प्रलय में चला गया है| जो कुछ भी जिस प्रकार देखा जाता है, वह उसी प्रकार अस्तित्व में है

16

न हि पर्यनुयोक्तव्याः स्वप्नविभ्रमरीतयः | न तदस्ति जगत्यस्मिन्यन्न संभवति भ्रमे || १६ ||

na hi paryanuyoktavyāḥ svapnavibhramarītayaḥ | na tadasti jagatyasminyanna saṃbhavati bhrame || 16 ||

English

Indeed, the ways of dreams and illusions should not be followed | There is nothing in this world that does not occur in illusion ||

हिन्दी

वास्तव में, सपनों और भ्रमों के मार्गों का अनुसरण नहीं करना चाहिए | इस जगत में ऐसा कुछ भी नहीं है जो भ्रम में नहीं होता ||

17

विचित्रास्त्रिषु लोकेषु दृश्यन्ते वस्तुदृष्टयः | जलमध्ये ज्वलत्यग्निर्यथाब्धौ वडवानलः || १७ ||

vicitrāstreṣu lokeṣu dṛśyante vastudṛṣṭayaḥ | jalamadhye jvalatyagniryathābdhau vaḍavānalaḥ || 17 ||

English

Strange sights are seen in the three worlds | Like fire burning in the middle of water, such as the submarine fire in the ocean ||

हिन्दी

तीनों लोकों में विचित्र दृश्य दिखाई देते हैं | जैसे पानी के बीच में आग जलती है, जैसे समुद्र में जलती हुई आग ||

18

नगराण्यम्बरे सन्ति यथा वैमानिकाश्रयाः | शिलास्वब्जानि जायन्ते हेमाद्राविव पादपाः || १८ ||

nagarāṇyambare santi yathā vaimānikāśrayāḥ | śilāsvabjāni jāyante hemādrāviva pādapāḥ || 18 ||

English

Cities exist in the sky, like those inhabited by celestial beings | Lotuses are born in stones, like trees in the golden mountain ||

हिन्दी

आकाश में नगर होते हैं, जैसे देवताओं द्वारा निवास किए जाने वाले | पत्थरों में कमल उत्पन्न होते हैं, जैसे सोने के पर्वत में पेड़ ||

19

एकान्ते सर्वपुण्यानि सन्ति कल्पतरौ यथा | शिलाः फलन्ति फलिवद्यथा रत्नगुलुच्छकाः || १९ ||

ekānte sarvapuṇyāni santi kalpatarau yathā | śilāḥ phalanti phalivadyathā ratnagulucchakāḥ || 19 ||

English

In solitude, all virtues exist, like the wish-fulfilling tree | Stones bear fruit like the jewel-bearing creepers ||

हिन्दी

एकांत में सभी पुण्य होते हैं, जैसे कल्पवृक्ष | पत्थर फलते हैं जैसे रत्न धारण करने वाली लताएँ ||

20

शिलान्तः प्राणिनः सन्ति भेका इव शिलान्तरे | दृषदो वारि निर्याति चन्द्रकान्तोपलादिव || २० ||

śilāntaḥ prāṇinaḥ santi bhekā iva śilāntare | dṛṣado vāri niryāti candrakāntopalādiva || 20 ||

English

Living beings exist within stones, like frogs within rocks | Water flows from stones, like from the moonstone ||

हिन्दी

पत्थरों के अंदर प्राणी होते हैं, जैसे मेढक पत्थरों के अंदर | पत्थरों से पानी निकलता है, जैसे चंद्रकांत मणि से ||

21

निमेषेण घटो याति पटतां स्वापसंविदि | असत्यमपि बुध्येत स्वप्ने स्वमरणं यथा || २१ ||

nimeṣeṇa ghaṭo yāti paṭatāṃ svāpasamvidi | asatyamapi budhyeta svapne svamaraṇaṃ yathā || 21 ||

English

In a moment, a pot can be perceived in a dream, even though it is unreal, just like one might experience one's own death in a dream.

हिन्दी

एक पल में, एक घड़ा स्वप्न में दिखाई दे सकता है, भले ही यह असत्य हो, जैसे कि कोई अपनी मृत्यु का अनुभव स्वप्न में कर सकता है।

22

आकस्मिकं जलं व्योम्नि ध्रियते भूतगं यथा | वितानमिव खे वारि तिष्ठति स्वर्णदी यथा || २२ ||

ākasmikaṃ jalaṃ vyomni dhriyate bhūtagaṃ yathā | vitānamiva khe vāri tiṣṭhati svarṇadī yathā || 22 ||

English

Water suddenly appears in the sky, as if held by spirits, and stays like a golden canopy in the sky.

हिन्दी

पानी अचानक आकाश में दिखाई देता है, जैसे भूतों द्वारा पकड़ा हुआ हो, और स्वर्ण की छत्री की तरह आकाश में रहता है।

23

उड्डीयन्ते शिलाः स्थूलाः पक्षवन्तो यथाद्रयः | शिलान्तः प्राप्यते सर्वं ननु चिन्तामणेरिव || २३ ||

uḍḍīyante śilāḥ sthūlāḥ pakṣavanto yathādrayaḥ | śilāntaḥ prāpyate sarvaṃ nanu cintāmaṇeriva || 23 ||

English

Large stones fly like birds, and within the stones, everything is obtained, just like from a wish-fulfilling gem.

हिन्दी

बड़े पत्थर पक्षियों की तरह उड़ते हैं, और पत्थरों के भीतर सब कुछ प्राप्त होता है, जैसे कि एक चिंतामणि से।

24

चिन्तितानि फलन्त्याशु देवोद्यानान्तरेष्विव | तान्येव न फलन्त्याशु मोक्षादीनां च राघव || २४ ||

cintitāni phalantyāśu devodyānāntareṣviva | tānyeva na phalantyāśu mokṣādīnāṃ ca rāghava || 24 ||

English

Desired fruits are obtained quickly in the gardens of the gods, but they do not bear fruit quickly for liberation and other such things, O Raghava.

हिन्दी

इच्छित फल देवों के उद्यानों में शीघ्र ही प्राप्त होते हैं, लेकिन मोक्ष और अन्य ऐसी चीज़ों के लिए वे शीघ्र ही फल नहीं देते, हे राघव।

25

अचेतनोऽपि कुरुते कर्म यन्त्रपुमानिव | एवमाद्यास्तथान्ये च विचित्रारम्भविभ्रमाः || २५ ||

acetano’pi kurute karma yantrapumāniva | evamādyāstathānye ca vicitrārambhavibhramāḥ || 25 ||

English

Even an inanimate object performs actions like a mechanical man, and similarly, there are other various strange and confusing activities.

हिन्दी

एक निर्जीव वस्तु भी एक यंत्र पुरुष की तरह कार्य करती है, और इसी तरह अन्य विभिन्न विचित्र और उलझन भरी गतिविधियाँ होती हैं।

26

दृष्टाः शम्बरगन्धर्वविलासैरप्यसंभवाः देशकालक्रियाद्रव्यरत्नसंचरणीयजाः || २६ ||

dṛṣṭāḥ śambaragandharvavilāsairapyasaṃbhavāḥ deśakālakriyādravyaratnasañcaranīyajāḥ || 26 ||

English

Even the unattainable have been seen through the playful activities of the Gandharvas and Shambara. They are born from the movement of precious substances in various places, times, and actions.

हिन्दी

गन्धर्वों और शम्बर के विलासों से भी असंभव को देखा गया है। वे विभिन्न स्थानों, समयों और क्रियाओं में रत्नों के चलने से उत्पन्न होते हैं।

27

अर्था गन्धर्वजनिता अनन्ताः सत्यसंभवाः असंभवः संभवोऽयमपि भाव्युपपद्यते || २७ ||

arthā gandharvajanitā anantāḥ satyasaṃbhavāḥ asaṃbhavaḥ saṃbhavo'yamapi bhāvyupapadyate || 27 ||

English

The meanings created by the Gandharvas are infinite and true. Even the impossible becomes possible in this realm of existence.

हिन्दी

गन्धर्वों द्वारा उत्पन्न अर्थ अनंत और सत्य हैं। यहाँ असंभव भी संभव हो जाता है।

28

संभवोऽसंभवः सम्यक् सिद्धये स्वप्नविभ्रमः न तदस्ति न यत्सत्यं न तदस्ति न यन्मृषा || २८ ||

saṃbhavo'saṃbhavaḥ samyak siddhaye svapnavibhramaḥ na tadasti na yatsatyam na tadasti na yanmṛṣā || 28 ||

English

The possible is impossible, and the impossible is possible. This illusion is like a dream for the sake of perfection. There is nothing that is true, and there is nothing that is false.

हिन्दी

संभव असंभव है, और असंभव संभव है। यह भ्रम सिद्धि के लिए स्वप्न की तरह है। सत्य कुछ नहीं है, और मिथ्या कुछ नहीं है।

29

सर्वं सर्वेण सर्वत्र स्वप्ने सर्गाभिधानके स्वप्ने निमग्नधीर्जन्तुः पश्यति स्थिरतां यथा || २९ ||

sarvaṃ sarveṇa sarvatra svapne sargābhidhānake svapne nimagnadhīrjantuḥ paśyati sthiratāṃ yathā || 29 ||

English

Everything is everywhere in the dream-like creation. Just as a being with a mind immersed in a dream sees stability, so does the individual perceive stability in the dream-like world.

हिन्दी

सब कुछ सब जगह स्वप्न की तरह सृष्टि में है। जैसे स्वप्न में डूबी बुद्धि वाला जीव स्थिरता देखता है, वैसे ही व्यक्ति स्वप्न की तरह दुनिया में स्थिरता देखता है।

30

सर्गस्वप्ने मग्नबुद्धिः पश्यति स्थिरतां तथा भ्रमाद्भ्रमान्तरं गच्छन्स्वप्नात्स्वप्नान्तरं व्रजन् अतिस्थिरप्रत्ययभागिह जीवो विमुह्यति || ३० ||

sargasvapne magnabuddhiḥ paśyati sthiratāṃ tathā bhramādbhramāntaraṃ gacchansvapnātsvapnāntaraṃ vrajan atisthirapratyayabhāgiha jīvo vimuhyati || 30 ||

English

In the dream of creation, the mind immersed sees stability. Thus, moving from one illusion to another, from one dream to another, the being with a very stable belief becomes confused.

हिन्दी

सृष्टि के स्वप्न में, डूबी बुद्धि स्थिरता देखती है। इस प्रकार, एक भ्रम से दूसरे भ्रम में जाते हुए, एक स्वप्न से दूसरे स्वप्न में जाते हुए, अति स्थिर विश्वास वाला जीव भ्रमित हो जाता है।

31

श्वभ्रान्तरं श्वभ्रनिपातदोषात् संप्राप्नुवन्मुग्धमृगः प्रयाति | मोहं यथा पातमयैकरूपं जीवस्तथा संसृतिपात्रमूढः || ३१ ||

śvabhrāntaraṃ śvabhranipātadoṣāt saṃprāpnuvanmugdhamaṛgaḥ prayāti | mohaṃ yathā pātamayairūpaṃ jīvastathā saṃsṛtipātramūḍhaḥ || 31 ||

English

Just as a confused deer falls into a pit due to its own fault, similarly, the ignorant soul falls into the cycle of birth and death due to its own delusion.

हिन्दी

जैसे भ्रमित मृग अपने दोष से गड्ढे में गिरता है, वैसे ही अज्ञानी जीव अपने मोह से जन्म-मरण के चक्र में फँस जाता है।

← Chapter 60Chapter 62 →