Upaśama उपशम

Chapter 6 — 18 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | इमं विश्वपरिस्पन्दं करोमीत्यस्तवासनम् | प्रवर्तते यः कार्येषु स मुक्त इति मे मतिः || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | imaṃ viśvaparispandaṃ karomītyastavāsanam | pravartate yaḥ kāryeṣu sa mukta iti me matiḥ || 1 ||

English

Shri Vasishtha said: One who engages in actions with the attitude 'I am doing this,' is liberated, this is my opinion.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जो व्यक्ति 'मैं यह कर रहा हूँ' की भावना से कार्यों में लगा होता है, वह मुक्त है, यह मेरा मत है।

2

पौरुषीं तनुमाश्रित्य केचिदेतत्क्रियारताः | स्वर्गान्नरकमायान्ति स्वर्गं च नरकात्पुनः || २ ||

pauruṣīṃ tanumāśritya kecidetatkriyāratāḥ | svargānnarakamāyānti svargaṃ ca narakātpunaḥ || 2 ||

English

Some, attached to the human body, are engaged in these actions. They go from heaven to hell and from hell to heaven again.

हिन्दी

कुछ लोग, मानव शरीर के सहारे, इन कार्यों में लगे होते हैं। वे स्वर्ग से नरक और नरक से फिर से स्वर्ग जाते हैं।

3

केचित्त्वकर्मणि रता विरता अपि कर्मणः | नरकान्नरकं यान्ति दुःखाद्दुःखं भयाद्भयम् || ३ ||

kecittvakarmaṇi ratā viratā api karmaṇaḥ | narakānnarakaṃ yānti duḥkhāddhuḥkhaṃ bhayādbhayam || 3 ||

English

Some are engaged in actions, while others are detached from actions. They go from one hell to another, from suffering to suffering, from fear to fear.

हिन्दी

कुछ लोग कार्यों में लगे होते हैं, जबकि दूसरे कार्यों से विरक्त होते हैं। वे एक नरक से दूसरे नरक में, दुःख से दुःख में, भय से भय में जाते हैं।

4

केचित्स्ववासनातन्तुबद्धाः कर्मफलोदिताः | तिर्यक्त्वात्स्थावरतनुं यान्ति तिर्यक्तनुं ततः || ४ ||

kecitsvavāsanātantubaddhāḥ karmaphaloditāḥ | tiryaktvātsthāvaratanuṃ yānti tiryaktanuṃ tataḥ || 4 ||

English

Some are bound by their own desires and are driven by the fruits of their actions. They go from the state of plants to the state of animals, and from animals to plants again.

हिन्दी

कुछ लोग अपनी वासनाओं से बँधे हुए हैं और कर्मों के फलों से प्रेरित होते हैं। वे पौधों की स्थिति से पशुओं की स्थिति में जाते हैं, और पशुओं से फिर से पौधों की स्थिति में।

5

केचिदात्मविदो धन्या विचारितमनोदृशः | विच्छिन्नतृष्णानिगडा यान्ति निष्केवलं पदम् || ५ ||

kecidātmavido dhanyā vicāritamanodṛśaḥ | vicchinnatṛṣṇānigaḍā yānti niṣkevalaṃ padam || 5 ||

English

Some are blessed self-realized beings, with minds that have contemplated. They are free from desires and attain the supreme state.

हिन्दी

कुछ लोग धन्य आत्मज्ञानी होते हैं, जिनके मन विचार कर चुके होते हैं। वे इच्छाओं से मुक्त होते हैं और परम पद को प्राप्त करते हैं।

6

पुरा कतिपयान्येव भुक्त्वा जन्मानि राघव | अस्मिञ्जन्मनि यो मुक्तस्तस्माद्राजससात्त्विकः || ६ ||

purā katipayānyeva bhuktvā janmāni rāghava | asmiñjanmani yo muktastasmādrājasasāttvikaḥ || 6 ||

English

O Raghava, having experienced a few births in the past, one who is liberated in this birth is therefore of Rajas and Sattva qualities.

हिन्दी

हे रघुवंशी, भूतकाल में कुछ जन्म भोगकर, जो इस जन्म में मुक्त है, वह रजोगुण और सत्त्वगुण से युक्त है।

7

जातोऽसौ वृद्धिमभ्येति पार्वणश्चन्द्रमा इव | कुटजं प्रावृषीवैनं सौभाग्यमनुगच्छति || ७ ||

jāto'sau vṛddhimabhyeti pārvaṇaścandramā iva | kuṭajaṃ prāvṛṣīvaainaṃ saubhāgyamanugacchati || 7 ||

English

Born, he attains growth like the moon on the full moon night. Good fortune follows him like the Kutaja flower in the rainy season.

हिन्दी

जन्म लेकर, वह पूर्णिमा की रात के चाँद की तरह वृद्धि को प्राप्त करता है। सौभाग्य उसे वर्षा ऋतु में कुटज फूल की तरह अनुगमन करता है।

8

यस्येदं जन्म पाश्चात्यं तमाश्वेव महामते | विशन्ति विद्या विमला मुक्ता वेणुमिवोत्तमम् || ८ ||

yasyedaṃ janma pāścātyaṃ tamāśveva mahāmate | viśanti vidyā vimalā muktā veṇumivottamam || 8 ||

English

Whose this birth is western, him, O great-minded one, pure knowledge enters like a pearl enters the best bamboo.

हिन्दी

जिसका यह जन्म पाश्चात्य है, उसमें, हे महामते, शुद्ध विद्या उस तरह प्रवेश करती है जैसे मोती श्रेष्ठ बाँस में प्रवेश करता है।

9

आर्यता हृद्यता मैत्री सौम्यता करुणा ज्ञता | समाश्रयन्ति तं नित्यमन्तःपुरमिवाङ्गनाः || ९ ||

āryatā hṛdyatā maitrī saumyatā karuṇā jñatā | samāśrayanti taṃ nityamanataḥpuramivāṅganāḥ || 9 ||

English

Nobility, pleasantness, friendship, gentleness, compassion, and wisdom always take refuge in him like women in the inner chamber.

हिन्दी

आर्यता, हृद्यता, मैत्री, सौम्यता, करुणा और ज्ञता सदा उसमें आश्रय लेती हैं जैसे स्त्रियाँ अंतःपुर में।

10

यः कुर्वन्सर्वकार्याणि पुण्ये नष्टेऽथ तत्फले | समः सन्सर्वकार्येषु न तुष्यति न शोचति || १० ||

yaḥ kurvansarvakāryāṇi puṇye naṣṭe'tha tatphale | samaḥ sansarvakāryeṣu na tuṣyati na śocati || 10 ||

English

He who performs all actions, when the merit and its result are lost, remains equanimous in all actions, neither rejoices nor grieves.

हिन्दी

जो सभी कार्य करता है, जब पुण्य और उसका फल नष्ट हो जाता है, वह सभी कार्यों में समभाव से रहता है, न खुश होता है न दुःखी।

11

तमांसीव दिवा यान्ति तत्र द्वन्द्वानि संक्षयम् | शरदीव घनास्तत्र गुणा गच्छन्ति शुद्धताम् || ११ ||

tamāṃsīva divā yānti tatra dvandvāni saṃkṣayam | śaradīva ghanāstatra guṇā gacchanti śuddhatām || 11 ||

English

Just as darkness vanishes in the day, so do the dualities therein diminish | Like the clouds in autumn, the qualities there attain purity

हिन्दी

जैसे अंधेरा दिन में चला जाता है, वैसे ही वहाँ के द्वंद्व कम हो जाते हैं | शरद ऋतु के बादलों की तरह, वहाँ के गुण शुद्धता प्राप्त करते हैं

12

पेशलाचारमधुरं सर्वे वाञ्छन्ति तं जनाः | वेणुं मधुरनिध्वानं वने वनमृगा इव || १२ ||

peśalācāramadhuraṃ sarve vāñchanti taṃ janāḥ | veṇuṃ madhuranidhvānaṃ vane vanamṛgā iva || 12 ||

English

All people desire that sweet and charming behavior | Like the forest animals desire the sweet sound of the flute in the forest

हिन्दी

सभी लोग उस मधुर और मोहक व्यवहार को चाहते हैं | जैसे जंगली जानवर जंगल में बंसुरी की मधुर ध्वनि को चाहते हैं

13

नरं पाश्चात्यजन्मानमेवंप्राया गुणश्रियः | जातमेवानुधावन्ति बलाका इव वारिदम् || १३ ||

naraṃ pāścātyajanmānamevaṃprāyā guṇaśriyaḥ | jātamevānudhāvanti balākā iva vāridam || 13 ||

English

Such are the virtues of a person born in the West | They follow him as soon as he is born, like cranes following a rain cloud

हिन्दी

ऐसे ही गुण एक पाश्चात्य जन्म वाले व्यक्ति के होते हैं | वे उसका अनुसरण करते हैं जैसे ही वह पैदा होता है, जैसे सारस बादलों का अनुसरण करते हैं

14

ततोऽसौ गुणसंपूर्णो गुरुमेवानुगच्छति | स तमेवं विवेके वै नियोजयति पावने || १४ ||

tato'sau guṇasaṃpūrṇo gurumevānugacchati | sa tamevaṃ viveke vai niyojayati pāvane || 14 ||

English

Then, filled with virtues, he follows the teacher | The teacher assigns him to the path of discernment and purification

हिन्दी

तब, गुणों से भरपूर, वह गुरु का अनुसरण करता है | गुरु उसे विवेक और पवित्रता के मार्ग पर नियुक्त करता है

15

विचारवैराग्यवता चेतसा गुणशालिना | देवं पश्यत्यथात्मानमेकरूपमनामयम् || १५ ||

vicāravairāgyavatā cetasā guṇaśālinā | devaṃ paśyatyathātmānamekarūpamanāmayam || 15 ||

English

With a mind filled with discernment and detachment, endowed with virtues | He sees the divine and himself as one, free from duality

हिन्दी

विवेक और वैराग्य से भरे हुए मन से, गुणों से युक्त | वह ईश्वर और अपने आप को एक रूप में देखता है, द्वंद्व से मुक्त

16

तनोत्ययं विचारेण चारुणा शान्तचेतसा | प्रबोधनाय प्रथमं मनोमननमान्तरम् || १६ ||

tanotyayaṃ vicāreṇa cāruṇā śāntacetasā | prabodhanāya prathamaṃ manomananamāntaram || 16 ||

English

This is awakened by beautiful and peaceful contemplation for the first awakening of the inner mind.

हिन्दी

यह सुंदर और शांत विचार से पहले आंतरिक मन के जागरण के लिए जागृत किया जाता है।

17

ये हि पाश्चात्यजन्मानस्ते हि सुप्तं मनोमृगम् | प्रबोधयन्ति प्रथमं गुणहीनं महागुणाः || १७ ||

ye hi pāścātyajanmānaste hi suptaṃ manomṛgam | prabodhayanti prathamaṃ guṇahīnaṃ mahāguṇāḥ || 17 ||

English

Those who are born in the West, they indeed awaken the sleeping mind-deer, which is devoid of qualities, with their great qualities.

हिन्दी

जो पश्चिम में पैदा हुए हैं, वे वास्तव में निर्गुण सोये हुए मन-मृग को अपने महान गुणों से जगाते हैं।

18

प्रथितगुणान्सुगुरून्निषेव्य यत्नादमलधिया प्रविचार्य चित्तरत्नम् | गतिममलामुपयान्ति मानवास्ते परमवलोक्य चिरं प्रकाशमन्तः || १८ ||

prathitaguṇānsugurūnnniṣevya yatnādamaladhiyā pravicārya cittaratnam | gatimamalāmupayānti mānavāste paramavalokya ciraṃ prakāśamantaḥ || 18 ||

English

Those who serve the renowned teachers with great qualities with pure intellect and contemplation, they attain the pure state by seeing the supreme light within for a long time.

हिन्दी

जो प्रसिद्ध गुणों वाले गुरुओं की सेवा करते हैं और शुद्ध बुद्धि से विचार करते हैं, वे लंबे समय तक अंतर में परम प्रकाश को देखकर शुद्ध अवस्था को प्राप्त करते हैं।

← Chapter 5Chapter 7 →