Sthiti स्थिति

Chapter 62 — 21 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

धीरो विचारवान्साक्षादादावेव महाधियाशास्त्रेण विदुषा शास्त्रं सुजनेन विचारयेत् || १ ||

dhīro vicāravānsākṣādādāveva mahādhiyāśāstreṇa viduṣā śāstraṃ sujanena vicārayet || 1 ||

English

The wise and discerning person should, from the very beginning, study the scriptures with a learned and good-hearted scholar.

हिन्दी

बुद्धिमान और विचारवान व्यक्ति को शुरू से ही एक विद्वान और सदाचारी व्यक्ति के साथ शास्त्रों का अध्ययन करना चाहिए।

2

सुजनेन वितृण्णेन विदुषा महता सहप्रविचार्य महायोगात्पदमासाद्यते परम् || २ ||

sujanema vitṛṇṇena viduṣā mahatā sahapravicārya mahāyogātpadamāsādyate param || 2 ||

English

By discussing with a learned and virtuous person, one attains the supreme state of great yoga.

हिन्दी

एक विद्वान और सदाचारी व्यक्ति के साथ चर्चा करके, महान योग की परम अवस्था प्राप्त होती है।

3

शास्त्रार्थसुजनासङ्गवैराग्याभ्याससत्कृतःपुरुषस्त्वमिवाभाति निजविज्ञानभाजनम् || ३ ||

śāstrārthasujanāsaṅgavairāgyābhyāsasatkṛtaḥpuruṣastvamivābhāti nijavijñānabhājanam || 3 ||

English

A person who is purified by the practice of detachment, association with good people, and the study of scriptures shines like you, as a vessel of true knowledge.

हिन्दी

जो व्यक्ति विरक्ति के अभ्यास, सदाचारी लोगों के संग और शास्त्रों के अध्ययन से शुद्ध होता है, वह आपकी तरह चमकता है, जैसे सच्चे ज्ञान का भाजन।

4

त्वमुदारनिजाचारो धीरो गुणगणाकरःअधितिष्ठसि निर्दुःखं वीतसर्गमनोमलः || ४ ||

tvamudāranijācāro dhīro guṇagaṇākaraḥadhitiṣṭhasi nirduḥkhaṃ vītasargamanomalaḥ || 4 ||

English

You, with your noble conduct, are wise and possess a multitude of virtues. You abide in a state free from sorrow, with a mind devoid of attachments and impurities.

हिन्दी

आप अपने उदार आचरण के साथ, बुद्धिमान और अनेक गुणों से युक्त हैं। आप दुःख से मुक्त अवस्था में रहते हैं, आसक्ति और दोषों से रहित मन के साथ।

5

नूनमुत्सर्जिताभ्रेण शरद्व्योम्ना समो भवान्भव भावनया मुक्तो युक्त उत्तमसंविदा || ५ ||

nūnamutsarjitābhreṇa śaradvyomnā samo bhavānbhava bhāvanayā mukto yukta uttamasaṃvidā || 5 ||

English

Indeed, you are like the autumn sky, free from clouds, liberated by meditation, united with the supreme consciousness.

हिन्दी

निश्चय ही, आप बादलों से मुक्त शरद् आकाश के समान हैं, ध्यान से मुक्त, परम चेतना से युक्त।

6

चिन्तामुक्तकलावत्या मुक्तकल्पनया स्थितम् | मनो मुक्तविभागं च मुक्तमेव न संशयः || ६ ||

cintāmuktakalāvatyā muktakalpanayā sthitam | mano muktavibhāgaṃ ca muktameva na saṃśayaḥ || 6 ||

English

The mind, free from worries and imaginative thoughts, is indeed liberated without any doubt.

हिन्दी

चिंता से मुक्त और कल्पना से रहित मन निश्चय ही मुक्त है।

7

तवोत्तमानुभावस्य त इदानीं नरा भुवि | चेष्टामनुसरिष्यन्ति रागद्वेषविहीनया || ७ ||

tavottamānubhāvasya ta idānīṃ narā bhuvi | ceṣṭāmanusariṣyanti rāgadveṣavihīnayā || 7 ||

English

Now, people on earth will follow your supreme conduct, which is free from attachment and hatred.

हिन्दी

अब, पृथ्वी पर लोग आपके उत्तम आचरण का अनुसरण करेंगे, जो राग-द्वेष से मुक्त है।

8

बहिर्लोकोचिताचारा विहरिष्यन्ति वै जनाः | भवार्णवं तरिष्यन्ति धीमन्तः पोतकान्विताः || ८ ||

bahirlokocitācārā vihariṣyanti vai janāḥ | bhavārṇavaṃ tariṣyanti dhīmantaḥ potakānvitāḥ || 8 ||

English

People will engage in appropriate worldly conduct and cross the ocean of existence with the help of wisdom.

हिन्दी

लोग उचित लोकाचार में लगे रहेंगे और बुद्धिमत्ता के साथ अस्तित्व के सागर को पार करेंगे।

9

तव तुल्यमतिर्यः स्यात्सुजनः समदर्शनः | योग्योऽसौ ज्ञानदृष्टीनां मयोक्तानां सुदृष्टिमान् || ९ ||

tava tulyamatiryaḥ syātsujanaḥ samadarśanaḥ | yogyo'sau jñānadṛṣṭīnāṃ mayoktānāṃ sudṛṣṭimān || 9 ||

English

A noble person who has a similar mindset to yours, with an equal vision, is worthy of the knowledge and insights I have spoken about.

हिन्दी

जो व्यक्ति आपके समान मनोवृत्ति वाला, समदर्शी और सुजन है, वह मेरे द्वारा कहे गए ज्ञान और दृष्टियों के योग्य है।

10

यावद्देहं धिया तिष्ठ रागद्वेषविहीनया | बहिर्लोकोचिताचारस्त्वन्तस्त्यक्ताखिलैषणः || १० ||

yāvaddehaṃ dhiyā tiṣṭha rāgadveṣavihīnayā | bahirlokocitācārastvantastyaktākhilaiṣaṇaḥ || 10 ||

English

As long as you dwell in the body with a mind free from attachment and hatred, engage in appropriate worldly conduct, abandoning all desires within.

हिन्दी

जब तक आप शरीर में रहें, राग-द्वेष से मुक्त मन के साथ, उचित लोकाचार में लगे रहें, सभी इच्छाओं को त्यागकर।

11

परां शान्तिमुपागच्छ यथान्ये गुणशालिनः| अविचार्यास्त एवेह गोमायुशिशुधर्मकाः|| ११||

parāṃ śāntimupāgaccha yathānye guṇaśālinaḥ| avicāryāsta eveha gomāyuśiśudharmakāḥ|| 11||

English

May you attain supreme peace, as do those endowed with virtues. Those who are not discriminating are like children, dogs, and cows in their behavior.

हिन्दी

आप उत्तम शान्ति प्राप्त करें, जैसे गुणवान लोग करते हैं। जो विचार नहीं करते, वे यहां बच्चों, कुत्तों और गायों की तरह होते हैं।

12

ये स्वभावा महासत्या नृणां सात्त्विकजन्मनाम्| तान्भजन्पुरुषो याति पाश्चात्योदारजन्मताम्|| १२||

ye svabhāvā mahāsatya nṛṇāṃ sāttvikajanmanām| tānbhajanpuruṣo yāti pāścātyodārajanmatām|| 12||

English

Those who are naturally truthful and virtuous are born with a sattvic nature. By associating with such people, one attains a noble birth.

हिन्दी

जो स्वभाव से सत्यवादी और गुणवान हैं, वे सात्त्विक जन्म से होते हैं। उनके साथ रहने से व्यक्ति उत्तम जन्म प्राप्त करता है।

13

यानेव सेवते जन्तुरिह जातिगुणान्सदा| अथान्यजातिजातोऽपि जातिं भजति तां क्षणात्|| १३||

yāneva sevate janturih jātiguṇānsadā| athānyajātijāto’pi jātiṃ bhajati tāṃ kṣaṇāt|| 13||

English

Whatever qualities one serves in this world, one attains that nature. Even if one is born in a different caste, one can attain that nature instantly.

हिन्दी

जो गुण किसी जीव इस दुनिया में सेवा करता है, वह उसी प्रकार की जाति को प्राप्त करता है। चाहे वह किसी अन्य जाति में जन्म ले, वह तुरंत उसी प्रकार की जाति को प्राप्त कर सकता है।

14

प्राक्तनानखिलान्भावान्यान्ति कर्मवशं गताः| पौरुषेणावजीयन्ते धराधरमहाकुलाः|| १४||

prāktanānakhilānbhāvānyānti karmavaśaṃ gatāḥ| pauruṣeṇāvajīyante dharādharamahākulāḥ|| 14||

English

All past experiences and emotions are subject to the influence of karma. Through human effort, even the greatest of mountains can be conquered.

हिन्दी

सभी पिछले अनुभव और भावनाएँ कर्म के प्रभाव के अधीन हैं। मानवीय प्रयास से सबसे बड़े पहाड़ भी जीते जा सकते हैं।

15

धैर्येणाभ्युद्धरेद्बुद्धिं पङ्कान्मुग्धगवीमिव| तामसीं राजसीं चैव जातिमन्यामपि श्रितः|| १५||

dhairyenābhyuddharedbuddhiṃ paṅkānmugdhagavīmiva| tāmasīṃ rājasīṃ caiva jātimanyāmapi śritaḥ|| 15||

English

With patience, one should uplift the intellect, just as a cow is lifted from the mud. Even if one is influenced by tamasic or rajasic tendencies, one can attain a higher state.

हिन्दी

धैर्य से, व्यक्ति अपनी बुद्धि को उत्थापित करना चाहिए, जैसे एक गाय कीचड़ से उठाई जाती है। चाहे वह तामसिक या राजसिक प्रवृत्तियों से प्रभावित हो, वह उच्च स्थिति प्राप्त कर सकता है।

16

स्वविवेकवशाद्यान्ति सन्तः सात्त्विकजातिताम् | अतश्चित्तमणौ स्वच्छे यद्राघव नियोज्यते || १६ ||

svavivekavaśādyānti santaḥ sāttvikajātitām | ataścittamaṇau svacche yadrāghava niyojyate || 16 ||

English

Through their own discernment, the wise attain a pure state | Therefore, whatever is placed in the pure mind, O Raghava, becomes pure || 16 ||

हिन्दी

अपने विवेक से बुद्धिमान लोग शुद्ध अवस्था को प्राप्त होते हैं | इसलिए, जो कुछ भी शुद्ध मन में रखा जाता है, हे रघुवंशी, वह शुद्ध हो जाता है || १६ ||

17

तन्मयो विभवत्येवं तस्माद्भवति पौरुषम् | पौरुषेण प्रयत्नेनमहार्हगुणशालिनः || १७ ||

tanmayo vibhavatyevaṃ tasmādbhavati pauruṣam | pauruṣeṇa prayatnena mahārhaguṇaśālinaḥ || 17 ||

English

Thus, one becomes absorbed in that pure state and attains manliness | Through manly effort, one becomes endowed with great qualities || 17 ||

हिन्दी

इस प्रकार, वह उस शुद्ध अवस्था में विलीन हो जाता है और पुरुषार्थ प्राप्त करता है | पुरुषार्थ के प्रयास से, वह महान गुणों से युक्त हो जाता है || १७ ||

18

मुमुक्षवो भवन्तीह पाश्चात्यशुभजातयः | न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा क्वचित् || १८ ||

mumukṣavo bhavantīha pāścātyaśubhajātayaḥ | na tadasti pṛthivyāṃ vā divi deveṣu vā kvacit || 18 ||

English

Those who desire liberation become pure here | There is nothing like that on earth or in heaven among the gods || 18 ||

हिन्दी

जो मुक्ति चाहते हैं, वे यहाँ शुद्ध हो जाते हैं | पृथ्वी पर या स्वर्ग में देवताओं में ऐसा कुछ भी नहीं है || १८ ||

19

पौरुषेण प्रयत्नेन यन्नाप्नोति गुणान्वितः | ब्रह्मचर्येण धैर्येण वीर्यवैराग्यरंहसा || १९ ||

pauruṣeṇa prayatnena yannāpnoti guṇānvitaḥ | brahmacaryeṇa dhairyena vīryavairāgyaraṃhasā || 19 ||

English

Through manly effort, one endowed with qualities does not attain that which is not attained by celibacy, patience, strength, and detachment || 19 ||

हिन्दी

पुरुषार्थ के प्रयास से, गुणों से युक्त व्यक्ति ब्रह्मचर्य, धैर्य, शक्ति और वैराग्य के द्वारा प्राप्त नहीं की जाने वाली चीज को प्राप्त नहीं करता || १९ ||

20

हितं महासत्त्वतयात्मतत्त्वं विधाय बुद्ध्या भव वीतशोकः | तव क्रमेणैव ततो जनोऽयं मुक्तो भविष्यत्यथ वीतशोकः || २० ||

hitaṃ mahāsattvatayātmatattvaṃ vidhāya buddhyā bhava vītaśokaḥ | tava krameṇaiva tato jano'yaṃ mukto bhaviṣyatyatha vītaśokaḥ || 20 ||

English

By understanding the essence of the self with great purity, become free from sorrow | Gradually, people will become liberated and free from sorrow || 20 ||

हिन्दी

महान शुद्धता से आत्मतत्त्व को समझकर, शोक से मुक्त हो जाओ | धीरे-धीरे, लोग मुक्त और शोक से मुक्त होंगे || २० ||

21

पाश्चात्यजन्मनि विवेकमहामहिम्ना युक्ते त्वयि प्रसृतसर्वगुणाभिरामे | सत्त्वस्थकर्मणि पदं कुरु रामभद्र मैषा करोतु भवसङ्गविमोहचिन्ता || २१ ||

pāścātyajanmani vivekamahāmahimnā yukte tvayi prasṛtasarvaguṇābhirāme | sattvasthakarmaṇi padaṃ kuru rāmabhadra maiṣā karotu bhavasaṅgavimohacintā || 21 ||

English

O Rama, endowed with the great glory of discernment in your western birth, you are adorned with all virtues. May you establish your position in actions performed with purity. May this thought not cause confusion due to worldly attachments.

हिन्दी

हे राम, पाश्चात्य जन्म में विवेक के महामहिमा से युक्त तुम सभी गुणों से सुशोभित हो | सत्त्व से युक्त कर्मों में अपना पद स्थापित करो, हे रामभद्र, यह चिन्ता भवसंग के विमोह को न करे |

← Chapter 61