Sthiti स्थिति

Chapter 5 — 19 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच | भगवन्सर्वधर्मज्ञ पूर्वापरविदां वर | अयं मनसि संसारः स्फारः कथमिव स्थितः || १ ||

śrīrāma uvāca | bhagavansarvadharmajña pūrvāparavidāṃ vara | ayaṃ manasi saṃsāraḥ sphāraḥ kathamiva sthitaḥ || 1 ||

English

Shri Rama said: O Lord, knower of all dharma, best among those who know the past and future, how is this world established in the mind?

हिन्दी

श्री राम ने कहा: हे भगवन्, सभी धर्मों के ज्ञाता, भूत और भविष्य के ज्ञाताओं में श्रेष्ठ, यह संसार मन में कैसे स्थित है?

2

यथायं मनसि स्फारः संसारः स्फुरति स्फुरन् | दृष्टान्तदृष्ट्या स्फुटया तथा कथय मेऽनघ || २ ||

yathāyaṃ manasi sphāraḥ saṃsāraḥ sphurati sphuran | dṛṣṭāntadṛṣṭyā sphuṭayā tathā kathaya me'nagha || 2 ||

English

Just as this expansive world shines and flickers in the mind, explain it to me clearly with an example, O sinless one.

हिन्दी

जैसे यह विस्तृत संसार मन में चमकता और झिलमिलाता है, उसी तरह एक उदाहरण के साथ स्पष्ट रूप से मुझे समझाओ, हे निष्पाप।

3

श्रीवसिष्ठ उवाच | यथैन्दवानां विप्राणां जगन्त्यवपुषामपि | स्थितानि जातदार्ढ्यानि मनसीदं तथा स्थितम् || ३ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yathaindavānāṃ viprāṇāṃ jagantyavapuṣāmapi | sthitāni jātadārḍhyāni manasīdaṃ tathā sthitam || 3 ||

English

Shri Vasishtha said: Just as the worlds of the Brahmins who have attained steadfastness in their duties are established, so is this mind established.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: जैसे ब्राह्मणों के कर्तव्यों में दृढ़ता प्राप्त करने वाले लोगों के संसार स्थित हैं, वैसे ही यह मन स्थित है।

4

लवणस्य यथा राज्ञश्चेन्द्रजालाकुलाकृतेः | चण्डालत्वमनुप्राप्तं तथेदं मनसि स्थितम् || ४ ||

lavaṇasya yathā rājñaścendrajālākulākṛteḥ | caṇḍālatvamanuprāptaṃ tathedaṃ manasi sthitam || 4 ||

English

Just as King Lavana, who was bewitched by magic, attained the state of a Chandala, so is this mind established.

हिन्दी

जैसे जादू से मोहित राजा लवण चाण्डाल की स्थिति प्राप्त कर लेता है, वैसे ही यह मन स्थित है।

5

भार्गवस्य चिरं कालं स्वर्गभोगबुभुक्षया | यथा भोगाधिनाथत्वं संसारित्वं बभूव च || ५ ||

bhārgavasya ciraṃ kālaṃ svargabhogabubhukṣayā | yathā bhogādhināthatvaṃ saṃsāritvaṃ babhūva ca || 5 ||

English

Just as Bhargava, for a long time, due to the desire for heavenly pleasures, attained the state of being the lord of enjoyments and became a wanderer, so it is.

हिन्दी

जैसे भार्गव ने स्वर्गीय भोगों की इच्छा से लंबे समय तक भोगों का अधिनायक बनने की स्थिति प्राप्त की और संसारी बन गया, वैसे ही है।

6

भोगेश्वरत्वं च यथा तथेदं मनसि स्थितम्| श्रीराम उवाच| भगवन्भृगुपुत्रस्य स्वर्गभोगबुभुक्षया || ६ ||

bhogeshvaratvaṃ cha yathā tathedaṃ manasi sthitam| śrīrāma uvācha| bhagavanbhṛguputrasya svargabhogabubhukṣhayā || 6 ||

English

The state of being the lord of enjoyments is established in the mind as it is| Sri Rama said| O Lord, due to the desire for heavenly pleasures of Bhṛgu's son

हिन्दी

भोग का स्वामी होने की स्थिति मन में ठीक उसी प्रकार स्थापित है| श्री राम ने कहा| हे भगवन्, भृगु के पुत्र की स्वर्ग के भोगों की इच्छा के कारण

7

कथं भोगाधिनाथत्वं संसारित्वं बभूव च| श्रीवसिष्ठ उवाच| श्रृणु राम पुरा वृत्तं संवादं भृगुकालयोः || ७ ||

kathaṃ bhogādhināthatvaṃ saṃsāritvaṃ babhūva cha| śrīvasiṣṭha uvācha| śṛṇu rāma purā vṛttaṃ saṃvādaṃ bhṛgukālayoḥ || 7 ||

English

How did the lordship over enjoyments and the state of being in the world come to be? Sri Vasistha said: Listen, Rama, to the ancient dialogue between Bhṛgu and Yama.

हिन्दी

भोग के स्वामित्व और संसार में रहने की स्थिति कैसे हुई? श्री वसिष्ठ ने कहा: सुनो राम, भृगु और यम के बीच प्राचीन संवाद।

8

सानौ मन्दरशैलस्य तमालविटपाकुले| पुरा मन्दरशैलस्य सानौ कुसुमसंकुले || ८ ||

sānau mandarashailasya tamālaviṭapākule| purā mandarashailasya sānau kusumasaṅkule || 8 ||

English

In the valley of Mount Mandara, filled with Tamala trees, long ago, in the valley of Mount Mandara, filled with flowers.

हिन्दी

मन्दराचल की घाटी में, जो तमाल वृक्षों से भरी हुई थी, प्राचीन काल में, मन्दराचल की घाटी में, जो फूलों से भरी हुई थी।

9

अतप्यत तपो घोरं कस्मिंश्चिद्भगवान्भृगुः| तमुपास्ते स्म तेजस्वी बालः पुत्रो महामतिः || ९ ||

atapyata tapo ghoraṃ kasmiṃścidbhagavānbhṛguḥ| tamupāste sma tejasvī bālaḥ putro mahāmatiḥ || 9 ||

English

The blessed Bhṛgu was performing severe austerities in a certain place. A radiant, young, and wise son was worshipping him.

हिन्दी

भगवान भृगु किसी स्थान पर कठोर तपस्या कर रहे थे। एक तेजस्वी, बालक, और बुद्धिमान पुत्र उनकी उपासना कर रहा था।

10

शुक्रः सकलचन्द्राभः प्रकाश इव भासुरः| भृगुर्वनवरे तस्मिन्समाधावेव संस्थितः || १० ||

śukraḥ sakalacandrābhaḥ prakāśa iva bhāsuraḥ| bhṛgurvanavare tasmin samādhāveva saṃsthitaḥ || 10 ||

English

Shukra, who was radiant like the full moon, was established in deep meditation in that excellent forest.

हिन्दी

शुक्र, जो पूर्ण चंद्रमा के समान चमकीला था, उस उत्कृष्ट वन में गहरी ध्यान स्थिति में स्थापित था।

11

सर्वकालं समुत्कीर्णो वनोपलतलादिव| शुक्रः कुसुमशय्यासु कलधौताजिरेषु च || ११ ||

sarvakālaṃ samutkīrṇo vanopalatalādiva| śukraḥ kusumaśayyāsu kaladhautājireṣu ca || 11 ||

English

Always raised like a stone from the forest floor, Shukra on beds of flowers and on golden beds.

हिन्दी

हमेशा वन की पत्थर की तरह उठा हुआ, शुक्र फूलों की शय्याओं पर और सोने की शय्याओं पर।

12

मन्दरोद्दामदोलासु बालो रमणलीलया| विद्याविद्यादृशोर्मध्ये शुक्रः प्राप्तमहापदः || १२ ||

mandaroddāmadolāsu bālo ramaṇalīlayā| vidyāvidyādṛśormadhye śukraḥ prāptamahāpadaḥ || 12 ||

English

The child, in the swing of the Mandara tree, playing with delight, Shukra, in the midst of knowledge and ignorance, attained great calamity.

हिन्दी

बच्चा, मन्दार वृक्ष के झूले में, आनंद से खेलता हुआ, शुक्र, ज्ञान और अज्ञान के बीच, महान विपत्ति प्राप्त हुआ।

13

त्रिशङ्कुरिव रोदोन्तरवर्तत तदाकुलः| निर्विकल्पसमाधिस्थे स कदाचित्पितर्यथ || १३ ||

triśaṅkuriva rodontaravartata tadākulaḥ| nirvikalpasamādhisthē sa kadācitpitaryatha || 13 ||

English

Like Trishanku, he cried out, disturbed at that time, in the state of undivided meditation, he sometimes became like his father.

हिन्दी

त्रिशंकु की तरह, उसने चिल्लाकर कहा, उस समय व्याकुल होकर, अविभाजित ध्यान की अवस्था में, वह कभी-कभी अपने पिता की तरह हो जाता था।

14

अव्यग्रोऽभवदेकान्ते जितारिरिव भूमिपः| ददर्शाप्सरसं तत्र गच्छन्तीं नभसः पथा || १४ ||

avyagrō'bhavadēkāntē jitāririva bhūmipaḥ| dadarśāpsarasaṃ tatra gacchantīṃ nabhasaḥ pathā || 14 ||

English

He became unperturbed in solitude, like a king who has conquered his enemies. There he saw an Apsara moving along the path of the sky.

हिन्दी

उसने एकांत में अव्यग्र होकर, अपने शत्रुओं को जीतने वाले राजा की तरह, आकाश के मार्ग पर जाती हुई एक अप्सरा को देखा।

15

क्षीरोदमध्यलुलितां लक्ष्मीमिव जनार्दनः| मन्दारमालावलितां मन्दानिलचलालकाम् || १५ ||

kṣīrodamadhyalulitāṃ lakṣmīmiva janārdanaḥ| mandāramālāvalitāṃ mandānilacalālakām || 15 ||

English

Like Janardana seeing Lakshmi emerging from the milky ocean, he saw her adorned with Mandara garlands and with gently swaying locks.

हिन्दी

जनार्दन की तरह, जो दूध के समुद्र से उभरती हुई लक्ष्मी को देखता है, उसने उसे मन्दार मालाओं से सज्जित और हल्के से लहराते हुए बालों वाली देखा।

16

हारझाङ्कारिगमनां सुगन्धितनभोनिलाम् | लावण्यपादपलतां मदघूर्णितलोचनाम् || १६ ||

hārajhaṅkārigamanāṃ sugandhitanabhonilām | lāvaṇyapādapalatāṃ madaghūrṇitalocanām || 16 ||

English

With the tinkling of ornaments, the fragrant breeze, the graceful gait like a creeper, and eyes intoxicated with passion.

हिन्दी

हार की झंकार से युक्त, सुगंधित वायु से युक्त, लावण्य से भरी चाल और मद से घूर्णित नेत्रों वाली।

17

अमृतीकृततद्देशां देहेन्दूदयदीप्तिभिः | कान्तामालोक्य तस्याभूदुल्लसत्तरलं मनः || १७ ||

amṛtīkṛtataddeśāṃ dehendūdayadīptibhiḥ | kāntāmālokya tasyābhūdullasattaralaṃ manaḥ || 17 ||

English

Seeing his beloved, whose body shone like the rising moon, his mind became ecstatic and restless.

हिन्दी

अपनी प्रियतमा को देखकर, जिसका शरीर उदित चंद्रमा की तरह चमक रहा था, उसका मन उल्लास और अशांति से भर गया।

18

दृष्टनिर्मलपूर्णेन्दुवपुरम्बुनिधेरिव | साप्यालोक्य शुक्रमुखं तथा परवशा ह्यभूत् || १८ ||

dṛṣṭanirmalapūrṇenduvapurambunidheriva | sāpyālokya śukramukhaṃ tathā paravaśā hyabhūt || 18 ||

English

Seeing his bright face like the full moon, she too became completely enamored and under his control.

हिन्दी

उसके चंद्रमा के समान उज्ज्वल मुख को देखकर, वह भी पूर्ण रूप से मोहित हो गई और उसके अधीन हो गई।

19

मनसिजेषु पराहतमाशयं स परिबोध्य मनस्तदनूशना | विगलितेतरवृत्तितयात्मना स च वधूमय एव वभूव ह || १९ ||

manasijeṣu parāhatamāśayaṃ sa paribodhya manastadanūśanā | vigalitetaravṛttitayātmanā sa ca vadhūmay a eva vabhūva ha || 19 ||

English

Realizing that his mind was deeply affected, he became completely absorbed in her, losing all other thoughts and becoming one with his beloved.

हिन्दी

यह समझकर कि उसका मन गहरी तरह से प्रभावित है, वह पूर्ण रूप से उसमें डूब गया, अन्य सभी विचारों को भुलाकर और अपनी प्रियतमा के साथ एक हो गया।

← Chapter 4Chapter 6 →