Utpatti उत्पत्ति

Chapter 8 — 17 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाच । कयैतज्ज्ञायते युक्त्या कथमेतत्प्रसिध्यति । न्यायानुभूत एतस्मिन्न ज्ञेयमवशिष्यते || १ ||

śrīrāma uvāca | kayaitajjñāyate yuktyā kathametatprasidhyati | nyāyānubhūta etasminna jñeyamavaśiṣyate || 1 ||

English

Shri Rama said: By what reasoning is this known? How is this proven? Once this is experienced through sound reasoning, nothing more remains to be known.

हिन्दी

श्रीराम ने कहा कि यह किस तर्क से जाना जाता है? यह कैसे सिद्ध होता है? सही तर्क से जब इसका अनुभव हो जाता है, तो जानने के लिए और कुछ बचता ही नहीं।

2

श्रीवसिष्ठ उवाच । बहुकालमियं रूढा मिथ्याज्ञानविषूचिका । जगन्नाम्न्यविचाराख्या विना ज्ञानं न शाम्यति || २ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | bahukālamiyam rūḍhā mithyājñānaviṣūcikā | jagan nāmnyavicārākhyā vinā jñānaṃ na śāmyati || 2 ||

English

Shri Vasishtha said: For a long time this false-knowledge sickness has taken root. It is what goes by the name of the world, and it is really nothing but the habit of not examining things. Without true knowledge, it does not stop.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा कि यह झूठे ज्ञान की बीमारी बहुत पुरानी हो चुकी है और गहरी जड़ जमा चुकी है। इसी का नाम संसार है, और असल में यह सिर्फ बिना सोचे-विचारे रहने की आदत है। सच्चे ज्ञान के बिना यह शांत नहीं होती।

3

वदाम्याख्यायिका राम या इमा बोधसिद्धये । ताश्चेच्छृणोषि तत्साधो मुक्त एवासि बुद्धिमान् || ३ ||

vadāmyākhyāyikā rāma yā imā bodhasiddhaye | tāścecchṛṇoṣi tatsādho mukta evāsi buddhimān || 3 ||

English

I will tell you these stories, Rama, which are meant to bring you understanding. If you listen to them, good man, then, being intelligent, you are indeed already free.

हिन्दी

राम, मैं तुम्हें ये कथाएँ सुनाऊँगा, जो समझ पाने के लिए हैं। हे साधु, अगर तुम इन्हें सुनोगे, तो बुद्धिमान होने के कारण तुम पहले से ही मुक्त हो।

4

नो चेदुद्वेगशीलत्वादर्धादुत्थाय गच्छसि । तत्तिर्यग्धर्मिणस्तेऽद्य न किंचिदपि सेत्स्यति || ४ ||

no cedudvegaśīlatvādardhādutthāya gacchasi | tattiryagdharminaste'dya na kiñcidapi setsyati || 4 ||

English

But if, out of restlessness, you get up and leave in the middle, then, having today the nature of an animal, nothing at all will be accomplished for you.

हिन्दी

लेकिन अगर तुम बेचैनी के कारण बीच में ही उठकर चले गए, तो आज तुम्हारा स्वभाव पशु जैसा हो जाएगा और तुम्हें कुछ भी हासिल नहीं होगा।

5

योऽयमर्थं प्रार्थयते तदर्थं यतते तथा । सोऽवश्यं तदवाप्नोति न चेच्छ्रान्तो निवर्तते || ५ ||

yo'yamarthaṃ prārthayate tadarthaṃ yatate tathā | so'vaśyaṃ tadavāpnoti na ceccchrānto nivartate || 5 ||

English

Whoever wants something and strives for it in the right way certainly obtains it — as long as he does not give up and turn back tired.

हिन्दी

जो कोई किसी चीज़ को पाना चाहता है और उसके लिए सही ढंग से मेहनत करता है, वह उसे ज़रूर पा लेता है, बशर्ते वह थककर बीच में ही हार न माने।

6

साधुसंगमसच्छास्त्रपरो भवसि राम चेत्तद्दिनैरेव नो मासैः प्राप्नोषि परमं पदम् || ६ ||

sādhusaṃgamasacchāstraparo bhavasi rāma cettaddinaireva no māsaiḥ prāpnoṣi paramaṃ padam || 6 ||

English

Rama, if you devote yourself to the company of good people and to true scriptures, then you will reach the highest state in days, not months.

हिन्दी

राम, अगर तुम अच्छे लोगों की संगति और सच्चे शास्त्रों में लगे रहो, तो तुम सबसे ऊँची अवस्था को महीनों में नहीं, बल्कि कुछ ही दिनों में पा लोगे।

7

श्रीराम उवाच आत्मज्ञानप्रबोधाय शास्त्रं शास्त्रविदां वरकिं नाम तत्प्रधानं स्याद्यस्मिञ्ज्ञाते न शोच्यते || ७ ||

śrīrāma uvāca ātmajñānaprabodhāya śāstraṃ śāstravidāṃ varakiṃ nāma tatpradhānaṃ syādyasmiñjñāte na śocyate || 7 ||

English

Shri Rama said: Best among those who know the scriptures, which scripture is the foremost one for awakening self-knowledge — the one which, once known, leaves nothing to grieve about?

हिन्दी

श्रीराम ने कहा कि हे शास्त्रों के जानकारों में श्रेष्ठ, आत्मज्ञान को जगाने के लिए सबसे प्रमुख शास्त्र कौन-सा है, जिसे जान लेने पर फिर कोई दुख नहीं रहता?

8

श्रीवसिष्ठ उवाच आत्मज्ञानप्रधानानामिदमेव महामते शास्त्राणां परमं शास्त्रं महारामायणं शुभम् || ८ ||

śrīvasiṣṭha uvāca ātmajñānapradhānānāmidameva mahāmate śāstrāṇāṃ paramaṃ śāstraṃ mahārāmāyaṇaṃ śubham || 8 ||

English

Shri Vasishtha said: Great-minded one, among the scriptures whose main subject is self-knowledge, this very one — the auspicious Maha-Ramayana — is the supreme scripture.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा कि हे महाबुद्धिमान, जिन शास्त्रों का मुख्य विषय आत्मज्ञान है, उनमें यह शुभ महारामायण ही सबसे बड़ा शास्त्र है।

9

इतिहासोत्तमादस्माताद्बोधः प्रवर्तते सर्वेषामितिहासानामयं सार उदाहृतः || ९ ||

itihāsottamādasmatādbodhaḥ pravartatesarveṣāmitihāsānāmayaṃ sāra udāhṛtaḥ || 9 ||

English

From this best of histories, understanding arises. It is declared to be the essence of all histories.

हिन्दी

इतिहासों में सबसे श्रेष्ठ इस इतिहास से ही समझ पैदा होती है। इसे सभी इतिहासों का सार कहा गया है।

10

श्रुतेऽस्मिन्वाड्मये यस्माज्जीवन्मुक्तत्वमक्षयमुदेति स्वयमेवात इदमेवातिपावनम् || १० ||

śrute'sminvāḍmaye yasmājjīvanmuktatvamakṣayamudeti svayamevāta idamevātipāvanam || 10 ||

English

Because, when this body of words is heard, unfailing liberation-while-living arises on its own — for this very reason, this is the most purifying thing of all.

हिन्दी

क्योंकि इस वाणी को सुनने से जीते-जी मुक्ति अपने आप और बिना नष्ट हुए पैदा होती है, इसी कारण यही सबसे पवित्र करने वाली चीज़ है।

11

स्थितमेवास्तमायाति जगद्दृश्यं विचारणात्यथा स्वप्ने परिज्ञाते स्वप्नादावेव भावना || ११ ||

sthitamevāstamāyāti jagaddṛśyaṃ vicāraṇātyathā svapne parijñāte svapnādāveva bhāvanā || 11 ||

English

The visible world, though it stands right there before us, sets like the sun through inquiry — just as, once a dream is recognized as a dream, the sense of it being real dies away right within the dream itself.

हिन्दी

यह दिखने वाला संसार, सामने खड़ा होते हुए भी, विचार करने से डूब जाता है, ठीक वैसे ही जैसे सपने को सपना जान लेने पर सपने के भीतर ही उसके सच होने का भाव खत्म हो जाता है।

12

यदिहास्ति तदन्यत्र यन्नेहास्ति न तत्क्वचितिमं समस्तविज्ञानशास्त्रकोशं विदुर्बुधाः || १२ ||

yadihāsti tadanyatra yannehāsti na tatkvacitimaṃ samastavijñānaśāstrakośaṃ vidurbudhāḥ || 12 ||

English

What exists here exists elsewhere too; what does not exist here does not exist anywhere. The wise know this to be the complete treasury of all knowledge and scripture.

हिन्दी

जो कुछ यहाँ है, वह हर जगह है, और जो यहाँ नहीं है, वह कहीं भी नहीं है। बुद्धिमान लोग इसे ही सारे ज्ञान और शास्त्रों का पूरा खजाना मानते हैं।

13

य इदं शृणुयान्नित्यं तस्योदारचमत्कृतेःबोधस्यापि परं बोधं बुद्धिरेति न संशयः || १३ ||

ya idaṃ śrṛṇuyānnityaṃ tasyodāracamatkṛteḥbodhasyāpi paraṃ bodhaṃ buddhireti na saṃśayaḥ || 13 ||

English

Whoever listens to this every day, his mind reaches, without doubt, an understanding higher even than the wonderful, generous understanding it already has.

हिन्दी

जो कोई इसे रोज़ सुनता है, उसकी बुद्धि को, बिना किसी शक के, उस बड़ी और अद्भुत समझ से भी ऊँची समझ मिल जाती है जो उसके पास पहले से है।

14

यस्मै नेदं त्वरुचये रोचते दुष्कृतोदयात्विचारयतु यत्किंचित्सच्छास्त्रं ज्ञानवाङ्मयम् || १४ ||

yasmai nedaṃ tvarucaye rocate duṣkṛtodayātvicārayatu yatkiṃcitsacchāstraṃ jñānavāṅmayam || 14 ||

English

Whoever, because of past bad deeds, does not like this — let him instead examine whatever other true scripture, made of words of knowledge, he prefers.

हिन्दी

जिसे अपने पुराने बुरे कर्मों के कारण यह पसंद न आए, वह चाहे तो ज्ञान से भरा कोई और सच्चा शास्त्र, जो भी उसे अच्छा लगे, उस पर विचार कर ले।

15

जीवन्मुक्तत्वमस्मिंस्तु श्रुते समनुभूयतेस्वयमेव यथा पीते नीरोगत्वं वरौषधे || १५ ||

jīvanmuktatvamasmiṃstu śrute samanubhūyatesvayameva yathā pīte nīrogatvaṃ varauṣadhe || 15 ||

English

But when this is heard, liberation-while-living is experienced on its own — just as health comes on its own when a good medicine is drunk.

हिन्दी

लेकिन इसे सुनने से जीते-जी मुक्ति अपने आप अनुभव में आ जाती है, ठीक वैसे ही जैसे अच्छी दवा पीने से रोग अपने आप मिट जाता है और सेहत मिलती है।

16

श्रूयमाणे हि शास्त्रेऽस्मिञ्छ्रोता वेत्त्येतदात्मनायथावदिदमस्माभिर्ननूक्तं वरशापवत् || १६ ||

śrūyamāṇe hi śāstre'smiñchrotā vettyetadātmanāyathāvadidamasmābhirnanūktaṃ varaśāpavat || 16 ||

English

For when this scripture is being heard, the listener himself comes to know this exactly as it is — indeed, what we have spoken here works like a boon or a curse.

हिन्दी

क्योंकि जब यह शास्त्र सुना जाता है, तो सुनने वाला खुद ही इसे ठीक वैसा ही जान लेता है जैसा यह है। सच तो यह है कि हमने जो कहा है, वह वरदान या श्राप की तरह ज़रूर फलता है।

17

नश्यति संसृतिदुःखमिदं ते स्वात्मविचारणया कथयैवनो धनदानतपःश्रुतवेदैस्तत्कथनोदितयत्नशतेन || १७ ||

naśyati saṃsṛtiduḥkhamidaṃ te svātmavicāraṇayā kathayaivano dhanadānatapaḥśrutavedaistatkathanoditayatnaśatena || 17 ||

English

This suffering of worldly existence of yours is destroyed by inquiry into your own self, through this telling alone — not by giving wealth, by austerity, by scriptural learning, by the Vedas, or by the hundreds of efforts spoken of for those other paths.

हिन्दी

तुम्हारा यह संसार का दुख तो सिर्फ अपने बारे में विचार करने से, इतना कहने भर से ही नष्ट हो जाता है, न कि धन दान करने से, तप करने से, शास्त्र पढ़ने से, वेद पढ़ने से, या उन दूसरे रास्तों के लिए बताई गई सैकड़ों मेहनतों से।

← Chapter 7Chapter 9 →