Utpatti उत्पत्ति

Chapter 122 — 57 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । प्रथमं जातमात्रेण पुंसा किंचिद्विकसितबुद्धिनैव सत्संगमपरेण भवितव्यम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | prathamaṃ jātamātreṇa puṃsā kiṃcidvikasitabuddhināiva satsaṃgamapareṇa bhavitavyam || 1 ||

English

Śrī Vasishtha said: From the very beginning, one should cultivate good company with a somewhat developed intellect.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ ने कहा: शुरुआत से ही, थोड़े विकसित बुद्धि के साथ सत्संग करना चाहिए।

2

अनवरतप्रवाहपतितोऽयमविद्यानदीनिवहः शास्त्रसज्जनसंपर्कादृते न तरितुं शक्यते || २ ||

anavaratapravāhapatito'yamavidyānadīnivahaḥ śāstrasajjanasamparkādrte na tarituṃ śakyate || 2 ||

English

This continuous flow of ignorance cannot be crossed without the association of scriptures and good people.

हिन्दी

यह अनवरत अविद्या की नदी शास्त्रों और सज्जनों के संपर्क के बिना पार नहीं की जा सकती।

3

तेन विवेकतः पुरुषस्य हेयोपादेयविचार उप जायते || ३ ||

tena vivekatḥ puruṣasya heyo'pādeyavicāra upa jāyate || 3 ||

English

Therefore, through discrimination, the consideration of what is to be accepted and rejected arises in a person.

हिन्दी

इसलिए, विवेक के द्वारा, एक व्यक्ति में किसी चीज को स्वीकार करने और अस्वीकार करने का विचार उत्पन्न होता है।

4

तदासौ शुभेच्छाभिधां विवेकभुवमापतितो भवति || ४ ||

tadāsau śubhecchābhidhāṃ vivekabhuvamāpatito bhavati || 4 ||

English

Then, he attains the realm of discrimination, which is characterized by good desires.

हिन्दी

तब, वह उस विवेक के क्षेत्र को प्राप्त होता है, जिसमें अच्छी इच्छाएँ होती हैं।

5

सत्यं भावय तेन त्वं मा मोहमनुभावय निरिच्छस्यात्मनो नेच्छा काचिदप्यनघाकृतेः || ५ ||

satyaṃ bhāvaya tena tvaṃ mā mohamanubhāvayaniricchasyātmano necchā kācidapyanaghākṛteḥ || 5 ||

English

Meditate on the truth, therefore, do not experience delusion. For the self that is free from desires, there is no desire even for the sinless.

हिन्दी

सत्य पर ध्यान करें, इसलिए, भ्रम का अनुभव न करें। जिस आत्मा की कोई इच्छा नहीं है, उसके लिए निर्दोष के लिए भी कोई इच्छा नहीं है।

6

सम्यग्ज्ञानेनासम्यग्वासनां त्यजतः संस्मारभावनातो मनस्तनुतामेति || ६ ||

samyagjñānena asamygvāsanāṃ tyajataḥ saṃsmārabhāvanāto manastanutāmeti || 6 ||

English

By right knowledge, one abandons wrong desires, and through constant remembrance, the mind becomes subtle.

हिन्दी

सही ज्ञान के द्वारा, एक व्यक्ति गलत इच्छाओं को त्याग देता है, और निरंतर स्मरण के द्वारा, मन सूक्ष्म हो जाता है।

7

तेन तनुमानसां नाम विवेकभूमिमवतीर्णो भवति || ७ ||

tena tanumānasāṃ nāma vivekabhūmimavatīrṇo bhavati || 7 ||

English

By that, one descends to the realm of discrimination, known as tanumānasā.

हिन्दी

उस कारण से, वह तनुमानसा के नाम से जाना जाता है और विवेक की भूमि पर उतरता है।

8

यदैव योगिनः सम्यग्ज्ञानोदयस्तदैव सत्त्वापत्तिः || ८ ||

yadaiva yoginaḥ samyagjñānodayastadaiva sattvāpattiḥ || 8 ||

English

As soon as the yogi attains true knowledge, he immediately attains the state of sattva.

हिन्दी

जैसे ही योगी सत्य ज्ञान प्राप्त करता है, वह तुरंत सत्त्व की अवस्था में प्रवेश करता है।

9

तद्वशाद्वासना तनुतां गता यदा तदैवासावसंसक्त इत्युच्यते कर्मफलेन न बध्यत इति || ९ ||

tadvāśād vāsanā tanutāṃ gatā yadā tadaivāsāvasaṃsakta ityucyate karmaphalena na badhyata iti || 9 ||

English

When, by the power of that, the impressions become attenuated, then he is said to be unattached and not bound by the fruits of action.

हिन्दी

जब उस शक्ति के द्वारा, वासनाएँ कमजोर हो जाती हैं, तब वह असंलग्न कहलाता है और कर्म के फलों से बंधनमुक्त होता है।

10

अथ तानववशादसत्ये भावनातानवमभ्यस्यति || १० ||

atha tānavavāśād asatye bhāvanātānavamabhyasyati || 10 ||

English

Then, by the power of that, he practices the contemplation of the unreal.

हिन्दी

फिर, उस शक्ति के द्वारा, वह असत्य की भावना का अभ्यास करता है।

11

यावन्न कुर्वन्नपि व्यवहरन्नप्यसत्येषु संसारवस्तुषु स्थितोऽपि स्वात्मन्येव क्षीणमनस्त्वादभ्यासवशाद्बाह्यं वस्तु कुर्वन्नपि न पश्यति नालम्बनेन सेवते नाभिध्यायति तनुवासनत्वाच्च केवलं मूढः सुप्तप्रबुद्ध इव कर्तव्यं करोति || ११ ||

yāvanna kurvannapi vyavaharannapyasatyeṣu saṃsāravastuṣu sthito'pi svātmanyeva kṣīṇamanastvādabhyāsavaśādbāhyaṃ vastu kurvannapi na paśyati nālambanena sevate nābhidhyāyati tanuvāsanatvācca kevalaṃ mūḍhaḥ suptaprabuddha iva kartavyaṃ karoti || 11 ||

English

As long as one does not act, even while engaging in worldly activities, remaining in the self, with a diminished mind due to practice, he does not see the external object, does not serve with support, does not meditate, and due to the subtlety of impressions, he performs his duty like a foolish person who is asleep and awake.

हिन्दी

जब तक वह काम नहीं करता, भले ही वह संसार के वस्तुओं में व्यवहार करता है, स्वयं में स्थित होकर, अभ्यास के कारण मन की क्षीणता से, वह बाह्य वस्तु को नहीं देखता, सहारे से सेवा नहीं करता, नहीं ध्यान करता, और वासनाओं की सूक्ष्मता के कारण, वह एक मूढ़ व्यक्ति की तरह कर्तव्य करता है जो सोया और जागा हुआ है।

12

तनुभावितमनस्कस्तेन योगभूमिकां भावनामधिरूढः || १२ ||

tanubhāvitamanaskastena yogabhūmikāṃ bhāvanāmadhirūḍhaḥ || 12 ||

English

With a mind made subtle by that, he ascends the stage of yoga meditation.

हिन्दी

उसके द्वारा सूक्ष्म बना मन से, वह योग ध्यान की अवस्था पर चढ़ता है।

13

इत्यन्तर्लीनचित्तः कतिचित्संवत्सरानभ्यस्य सर्वथैव कुर्वन्नपि बाह्यपदार्थान्भावनां त्यजति तुर्यात्मा भवति ततो जीवन्मुक्त इत्युच्यते || १३ ||

ityantarlīnacittaḥ katichitsaṃvatsarānabhyasya sarvathaiva kurvannapi bāhyapadārthānbhāvanāṃ tyajati turyātmā bhavati tato jīvanmukta ityucyate || 13 ||

English

Thus, with the mind absorbed within, after practicing for some years, even while performing all external activities, he abandons meditation and becomes the fourth state (turya). Then he is called a jivanmukta (liberated while living).

हिन्दी

इस प्रकार, मन अंतर्मुखी होकर, कुछ वर्षों तक अभ्यास करने के बाद, भले ही सभी बाह्य गतिविधियाँ करते हुए भी, वह ध्यान को त्याग देता है और चौथी अवस्था (तुर्य) बन जाता है। तब उसे जीवन्मुक्त (जीवित अवस्था में मुक्त) कहा जाता है।

14

नाभिनन्दति संप्राप्तं नाप्राप्तमभिशोचति | केवलं विगताशङ्कं संप्राप्तमनुवर्तते || १४ ||

nābhinandati saṃprāptaṃ nāprāptamabhiśocati | kevalaṃ vigatāśaṅkaṃ saṃprāptamanuvartate || 14 ||

English

He does not rejoice in what is obtained, nor does he grieve for what is not obtained. He simply follows what comes naturally, free from doubts.

हिन्दी

वह प्राप्त हुए को आनंद नहीं लेता, न ही अप्राप्त हुए पर शोक करता है। वह बस स्वाभाविक रूप से आने वाले का अनुसरण करता है, संदेह से मुक्त।

15

त्वयापि राघव ज्ञातं ज्ञातव्यमखिलान्तरम् | ननु ते सर्वकार्येभ्यो वासना तनुतां गता || १५ ||

tvayāpi rāghava jñātaṃ jñātavyamakhilāntaram | nanu te sarvakāryebhyo vāsanā tanutāṃ gatā || 15 ||

English

O Raghava, you have known what is to be known, the entire inner self. Indeed, your desires for all actions have become thin.

हिन्दी

हे रघुवंशी, आपने जान लिया है जो जानना था, पूरा आंतरिक स्वरूप। निश्चय ही, आपकी सभी कार्यों की वासनाएँ पतली हो गई हैं।

16

शरीरातीतवृत्तिस्त्वं शरीरस्थोऽथवा भव | मागाः शोकं च हर्षं त्वं त्वमात्मा विगतामयः || १६ ||

śarīrātītavṛttistvaṃ śarīrastho'thavā bhava | māgāḥ śokaṃ ca harṣaṃ tvaṃ tvamātmā vigatāmayaḥ || 16 ||

English

You are beyond the body or you are within the body | Do not grieve, neither sorrow nor joy, you are the self, free from disease

हिन्दी

तुम शरीर से परे हो या शरीर में स्थित हो | शोक और हर्ष मत करो, तुम आत्मा हो, रोगों से मुक्त

17

त्वय्यात्मनि सिते स्वच्छे सर्वगे सर्वदोदिते | कुतो दुःखसुखे राम कुतो मरणजन्मनी || १७ ||

tvayyātmani site svacche sarvage sarvadodite | kuto duḥkhasukhe rāma kuto maraṇajanmanī || 17 ||

English

In you, the self, who is pure, clear, omnipresent, and the giver of all, O Rama, where is sorrow and joy? Where is death and birth?

हिन्दी

तुममें, आत्मा, जो शुद्ध, स्वच्छ, सर्वव्यापी और सब कुछ देने वाला है, हे राम, शोक और हर्ष कहाँ है? मृत्यु और जन्म कहाँ है?

18

अबन्धुरपि कस्मात्त्वं बन्धुदुःखानि शोचसि | अद्वितीये स्थिते ह्यस्मिन्बान्धवाः क इवात्मनि || १८ ||

abandhurapi kasmāttvaṃ bandhuduḥkhāni śocasi | advitīye sthite hyasminbāndhavāḥ ka ivātmani || 18 ||

English

Why do you grieve for the sorrows of relatives, even though you are not a relative? In this non-dual self, who are the relatives?

हिन्दी

तुम रिश्तेदार नहीं हो फिर भी तुम रिश्तेदारों के दुःखों पर शोक क्यों करते हो? इस अद्वैत आत्मा में, रिश्तेदार कौन हैं?

19

दृश्यते केवले देहे परमाणुचयः परम् | देशकालान्यतापत्तेर्नात्मोदेति न लीयते || १९ ||

dṛśyate kevale dehe paramāṇucayaḥ param | deśakālānyatāpatter nātmōdeti na līyatē || 19 ||

English

In the mere body, a collection of atoms is seen as supreme. Due to the difference in place, time, and state, the self neither arises nor dissolves.

हिन्दी

केवल शरीर में, परमाणुओं का समूह परम दिखाई देता है। स्थान, समय और अवस्था के भेद के कारण, आत्मा न तो उत्पन्न होता है न ही विलीन होता है।

20

अविनाशोऽपि कस्मात्त्वं विनश्यामीति शोचसि | अमृत्युवसतौ स्वच्छे विनाशः क इवात्मनि || २० ||

avināśo'pi kasmāttvaṃ vinaśyāmīti śocasi | amṛtyuvasatau svacche vināśaḥ ka ivātmani || 20 ||

English

Even though you are indestructible, why do you grieve, saying 'I will perish'? In the pure, deathless abode, what is destruction in the self?

हिन्दी

चाहे तुम अविनाशी हो, फिर भी तुम 'मैं नष्ट हो जाऊँगा' कहकर शोक क्यों करते हो? शुद्ध, अमर निवास में, आत्मा में विनाश क्या है?

21

घटे कपालतां याते घटाकाशो न नश्यति | यथा तथा शरीरेऽस्मिन्नष्टेऽपि न विनश्यति || २१ ||

ghaṭe kapālatāṃ yāte ghaṭākāśo na naśyati | yathā tathā śarīre'sminnaṣṭe'pi na vinaśyati || 21 ||

English

Just as the space within a pot does not perish when the pot is broken, similarly, the self does not perish even when the body is destroyed.

हिन्दी

घट टूटने पर उसके अंदर का आकाश नहीं नष्ट होता, उसी प्रकार शरीर नष्ट होने पर भी आत्मा नहीं नष्ट होती।

22

मृगतृष्णातरङ्गिण्यां क्षीणायामातपो यथा | न नश्यति तथा देहे नष्टे नात्मा विनश्यति || २२ ||

mṛgatṛṣṇātaraṅgiṇyāṃ kṣīṇāyāmātapo yathā | na naśyati tathā dehe naṣṭe nātmā vinaśyati || 22 ||

English

Just as the mirage does not perish when the heat is gone, similarly, the self does not perish even when the body is destroyed.

हिन्दी

जैसे मृगतृष्णा की लहरों में गर्मी कम होने पर भी मृगतृष्णा नहीं नष्ट होती, उसी प्रकार शरीर नष्ट होने पर भी आत्मा नहीं नष्ट होती।

23

वाञ्छैवोदेति ते कस्माद्भ्रान्तिरन्तर्निरर्थिका | अद्वितीयो द्वितीयं किं यद्वस्त्वात्माभिवाञ्छतु || २३ ||

vāñchaivodeti te kasmādbhrāntirantarnirarthikā | advitīyo dvitīyaṃ kiṃ yadvastvātmābhivāñchatu || 23 ||

English

Why does this useless confusion arise within you? The self, being non-dual, desires what second thing?

हिन्दी

तुम्हारे अंदर यह बेकार की भ्रांति क्यों उत्पन्न होती है? आत्मा, जो अद्वैत है, दूसरी किस चीज की इच्छा करेगी?

24

श्रव्यं स्पृश्यं तथा दृश्यं रस्यं घ्रेयं च राघव | न किंचिदस्ति जगति व्यतिरिक्तं यदात्मनः || २४ ||

śravyaṃ spṛśyaṃ tathā dṛśyaṃ rasyam ghreyam ca rāghava | na kiñcidasti jagati vyatiriktaṃ yadātmanaḥ || 24 ||

English

O Raghava, there is nothing in the world that is separate from the self, whether it is audible, tangible, visible, tasteful, or smellable.

हिन्दी

हे राघव, जगत में कुछ भी ऐसा नहीं है जो आत्मा से पृथक हो, चाहे वह श्रव्य, स्पर्श्य, दृश्य, रस्य या घ्रेय हो।

25

सर्वशक्ताविमास्तस्मिन्नात्मन्येवाखिलाः स्थिताः | शक्तयो वितते व्यक्ते आकाश इव शून्यता || २५ ||

sarvaśaktāvimāstasminnātmanyevākhilāḥ sthitāḥ | śaktayo vitate vyakte ākāśa iva śūnyatā || 25 ||

English

All powers reside in the self, just as the emptiness of space is pervasive. All manifested powers are present in the self.

हिन्दी

सभी शक्तियाँ आत्मा में ही स्थित हैं, जैसे आकाश की शून्यता व्याप्त है। सभी व्यक्त शक्तियाँ आत्मा में ही उपस्थित हैं।

26

चित्ताद्राघव रूढेयं त्रिलोकीललनोदिता | त्रिविधेन क्रमेणेह जन्मना जनितभ्रमा || २६ ||

cittādrāghava rūḍheyaṃ trilokīlalanoditā | trividhena krameṇeha jannā janitabhramā || 26 ||

English

O Raghava, this illusion arises from the mind and is celebrated in the three worlds| It causes delusion through three kinds of births in this world

हिन्दी

हे रघुनाथ, यह माया मन से उत्पन्न होती है और तीनों लोकों में विख्यात है | यह तीन प्रकार के जन्मों से भ्रम उत्पन्न करती है

27

मनःप्रशमने सिद्धे वासनाक्षयनामनि | कर्मक्षयाभिधानैव मायेयं प्रविनश्यति || २७ ||

manaḥpraśamane siddhe vāsanākṣayanāmani | karmakṣayābhidhānaiva māyeyaṃ pravinaśyati || 27 ||

English

When the mind is calmed, the destruction of desires is accomplished| This illusion is destroyed by the destruction of karma

हिन्दी

जब मन शांत हो जाता है, तब वासनाओं का नाश हो जाता है | यह माया कर्म के नाश से नष्ट हो जाती है

28

संसारोग्रारघट्टेऽस्मिन्नारूढा यन्त्रवाहिनी | रज्जुस्तां वासनामेतां छिन्धि राघव यत्नतः || २८ ||

saṃsārogrāraghaṭṭe'sminnārūḍhā yantravāhinī | rajjustāṃ vāsanāmetāṃ chindhi rāghava yatnataḥ || 28 ||

English

In this terrible whirlpool of worldly existence, the machine of desires is mounted| O Raghava, cut this rope of desire with effort

हिन्दी

इस भयानक संसार के भँवर में, वासनाओं का यंत्र चढ़ा हुआ है | हे रघुनाथ, इस वासना की रस्सी को प्रयास से काट डालो

29

अपरिज्ञायमानैषा महामोहप्रदायिनी | परिज्ञाता त्वनन्ताख्या सुखदा ब्रह्मदायिनी || २९ ||

aparijñāyamānaiṣā mahāmohapradāyinī | parijñātā tvānantākhyā sukhadā brahmadāyinī || 29 ||

English

When not understood, this illusion causes great delusion| When understood, it is known as Ananta, the giver of happiness and the bestower of Brahman

हिन्दी

जब यह माया समझ में नहीं आती, तब यह महान भ्रम पैदा करती है | जब यह समझ में आती है, तब यह अनंत कहलाती है, सुख और ब्रह्म की देने वाली

30

आगता ब्रह्मणो भुक्त्वा संसारमिह लीलया | पुनर्ब्रह्मैव संस्मृत्य ब्रह्मण्येव विलीयते || ३० ||

āgatā brahmaṇo bhuktvā saṃsāramiha līlayā | punarbrahmaiva saṃsmṛtya brahmaṇyeva vilīyate || 30 ||

English

Having come from Brahman and enjoyed the worldly existence as a play| Remembering Brahman again, it merges back into Brahman

हिन्दी

ब्रह्म से आकर और यहाँ संसार को लीला के रूप में भोगकर | फिर ब्रह्म को याद करके, यह ब्रह्म में ही विलीन हो जाता है

31

शिवाद्राघव नीरूपादप्रमेयान्निरामयात् | सर्वभूतानि जातानि प्रकाशा इव तेजसः || ३१ ||

śivādrāghava nīrūpādaprameyānniarāmayāt | sarvabhūtāni jātāni prakāśā iva tejasaḥ || 31 ||

English

From the formless Shiva, all beings are born, like light from a radiant source.

हिन्दी

निराकार शिव से सभी प्राणी उत्पन्न होते हैं, जैसे प्रकाश एक चमकते स्रोत से उत्पन्न होता है।

32

रेखावृन्दं यथा पर्णे वीचिजालं यथा जले | कटकादि यथा हेम्नि तथोष्णादि यथाऽनले || ३२ ||

rekhāvṛndaṃ yathā parṇe vīcijālaṃ yathā jale | kaṭakādi yathā hemni tathoṣṇādi yathā'nale || 32 ||

English

Just as lines are on a leaf, waves are on water, and ornaments are on gold, similarly, heat is in fire.

हिन्दी

जैसे पत्ते पर रेखाएँ होती हैं, पानी में लहरें होती हैं, सोने में आभूषण होते हैं, वैसे ही आग में गर्मी होती है।

33

तदेतद्भावनारूपे तथेदं भुवनत्रयम् | तस्मिन्नेव स्थितं जातं तस्मादेव तदेव च || ३३ ||

tadetadbhāvanārūpe tathedaṃ bhuvanatrayam | tasmineva sthitaṃ jātaṃ tasmādeva tadeva ca || 33 ||

English

This entire universe, which is of the nature of thought, is situated in that and is born from that alone.

हिन्दी

यह पूरा ब्रह्मांड, जो विचार के स्वरूप का है, उसमें स्थित है और उसी से उत्पन्न है।

34

स एव सर्वभूतानामात्मा ब्रह्मेति कथ्यते | तस्मिञ्जाते जगज्ज्ञातं स ज्ञाता भुवनत्रये || ३४ ||

sa eva sarvabhūtānāmātmā brahmeti kathyate | tasmiñjāte jagajjñātaṃ sa jñātā bhuvanatraye || 34 ||

English

He alone is the self of all beings and is called Brahman. When He is known, the world is known, and He is the knower of the three worlds.

हिन्दी

वही सभी प्राणियों का आत्मा है और ब्रह्म कहलाता है। जब वह जाना जाता है, तो संसार जाना जाता है, और वह तीनों लोकों का ज्ञाता है।

35

शास्त्रसंव्यवहारार्थं तस्यास्य वितताकृतेः | चिद्ब्रह्मात्मेति नामानि कल्पितानि कृतात्मभिः || ३५ ||

śāstrasaṃvyavahārārthaṃ tasyāsya vitatākṛteḥ | cidbrahmātmeti nāmāni kalpitāni kṛtātmabhiḥ || 35 ||

English

For the purpose of scriptural transactions, various names such as Chit, Brahman, and Atman have been assigned to Him, who is of expanded form.

हिन्दी

शास्त्रीय व्यवहार के लिए, उसके विस्तृत रूप के लिए, चित्, ब्रह्म, और आत्मा जैसे विभिन्न नाम उसे दिए गए हैं।

36

विषयेन्द्रियसंयोगे हर्षामर्षविवर्जिता | सैषा शुद्धानुभूतिर्हि सोऽयमात्मा चिदव्ययः || ३६ ||

viṣayendriyasaṃyoge harṣāmarṣavivarjitā | saiṣā śuddhānubhūtirhi so'yamātmā cidavyayaḥ || 36 ||

English

In the union of the senses and their objects, free from joy and sorrow, that is pure experience, and that is the imperishable Self, which is pure consciousness.

हिन्दी

इन्द्रियों और उनके विषयों के संयोग में, हर्ष और अमर्ष से रहित, वह शुद्ध अनुभूति है, और वह अविनाशी आत्मा है, जो चेतना है।

37

आकाशातितराच्छाच्छ इदं तस्मिंश्चिदात्मनि | स्वाभोग एव हि जगत्पृथग्वत्प्रतिबिम्बति || ३७ ||

ākāśātitaraścāśca idaṃ tasmiṃścidātmani | svābhoga eva hi jagatpṛthagvatpratibimbiti || 37 ||

English

Beyond the ether, this universe reflects as if separate in that conscious Self, merely as its own enjoyment.

हिन्दी

आकाश से परे, यह ब्रह्माण्ड उस चेतन आत्मा में अलग-अलग प्रतिबिम्बित होता है, केवल अपने आनंद के रूप में।

38

बुद्धिस्तद्व्यतिरेकेण लोभमोहादयो हि तान् | पात्यसद्व्यतिरेकेण ते च तस्मिंस्तदेव ते || ३८ ||

buddhistadvyatirekeṇa lobhamohādayo hi tān | pātyasadvyatirekeṇa te ca tasmiṃstadeva te || 38 ||

English

Intellect, without which, greed, delusion, etc., indeed fall, they also, without the unreal, are that in that.

हिन्दी

बुद्धि, जिसके बिना, लोभ, मोह आदि, वास्तव में गिर जाते हैं, वे भी, असत् के बिना, उसमें वही हैं।

39

अदेहस्यैव ते राम निर्विकल्पचिदाकृतेः | लज्जाभयविषादेभ्यः कुतो मोहः समुत्थितः || ३९ ||

adehasyaiva te rāma nirvikalpacidākṛteḥ | lajjābhayaviṣādebhyaḥ kuto mohaḥ samutthitaḥ || 39 ||

English

O Rama, for the bodiless one, who is of the nature of undifferentiated consciousness, how can delusion arise from shame, fear, and despair?

हिन्दी

हे राम, शरीररहित के लिए, जो अविभाजित चेतना के स्वभाव का है, लज्जा, भय और विषाद से भ्रम कैसे उत्पन्न हो सकता है?

40

अदेहो देहजैरेभिर्लज्जादिभिरसन्मयैः | किं मूर्ख इव दुर्बुद्धिर्विकल्पैरभिभूयसे || ४० ||

adeho dehajairebhirlajjādibhirasanmayaiḥ | kiṃ mūrkha iva durbuddhirvikalpairabhibhūyase || 40 ||

English

O bodiless one, why do you, like a fool with poor intellect, allow yourself to be overwhelmed by bodily emotions like shame, etc.?

हिन्दी

हे शरीररहित, तुम शरीर से उत्पन्न लज्जा आदि भावनाओं से क्यों ऐसे मूर्ख की तरह, जिसकी बुद्धि खराब है, अपने आप को घेर लेते हो?

41

अखण्डचितिरूपस्य देहे खण्डनमागते | असम्यग्दर्शिनोऽप्यस्ति न नाशः किमु सन्मतेः || ४१ ||

akhṇḍacitirūpasya dehe khaṇḍanamāgate | asamyagdarśino'pyasti na nāśaḥ kimu sanmateḥ || 41 ||

English

Even when the body is destroyed, the one who sees incorrectly still exists; how much more so for the one who sees correctly.

हिन्दी

यदि शरीर नष्ट हो जाता है, तब भी गलत दृष्टिकोण वाला व्यक्ति अस्तित्व में रहता है, फिर सही दृष्टिकोण वाले की तो बात ही क्या है।

42

आपतेदर्कमार्गेऽपि न निरुद्धगमागमम् | चित्तं नाम स विज्ञेयः पुरुषो न शरीरकम् || ४२ ||

āpatedarkamārge'pi na niruddhagamāgamam | cittaṃ nāma sa vijñeyaḥ puruṣo na śarīrakam || 42 ||

English

Even if one falls from the path of reason, the mind is not obstructed; it should be known as the self, not the body.

हिन्दी

यदि कोई तर्क के मार्ग से गिर जाता है, तब भी मन रुकावट नहीं होता; इसे आत्मा के रूप में जाना जाना चाहिए, शरीर नहीं।

43

शरीरे सत्यसति वा पुमानेव जगत्त्रये | ज्ञोऽप्यज्ञोऽपि स्थितो राम नष्टेदेहे न नश्यति || ४३ ||

śarīre satyasati vā pumāneva jagattraye | jño'pyajño'pi sthito rāma naṣṭedehe na naśyati || 43 ||

English

Whether the body exists or not, the self remains in the three worlds; O Rama, the knower and the ignorant both remain, the self does not perish even when the body is destroyed.

हिन्दी

चाहे शरीर अस्तित्व में हो या न हो, आत्मा तीनों लोकों में रहता है; हे राम, ज्ञानी और अज्ञानी दोनों रहते हैं, शरीर नष्ट होने पर भी आत्मा नष्ट नहीं होता।

44

यानीमानि विचित्राणि दुःखानि परिपश्यसि | तानि देहस्य सर्वाणि नाग्राह्यस्य चिदात्मनः || ४४ ||

yānīmāni vicitrāṇi duḥkhāni paripaśyasi | tāni dehasya sarvāṇi nāgrāhyasya cidātmanaḥ || 44 ||

English

All these various sufferings that you see are of the body; they do not belong to the self, which is pure consciousness.

हिन्दी

जो ये विविध दुःख आप देखते हैं, वे सब शरीर के हैं; वे आत्मा के नहीं हैं, जो शुद्ध चेतना है।

45

मनोमार्गादतीतत्वाद्यासौ शून्यमिव स्थिता | चित्कथं नाम दुःखैर्वा सुरवेर्वा परिगृह्यते || ४५ ||

manomārgādatītatvādyāsau śūnyamiva sthitā | cikathaṃ nāma duḥkhairvā suravervā parigṛhyate || 45 ||

English

Being beyond the path of the mind, it remains like emptiness; how can consciousness be affected by sorrows or joys?

हिन्दी

मन के मार्ग से परे होने के कारण, यह शून्य की तरह स्थित है; दुःखों या सुखों से चेतना कैसे प्रभावित हो सकती है?

46

स्वास्पदात्मानमेवासौ विनष्टाद्देहपञ्जरात् । अभ्यस्तां वासनां यातः षट्पदः खमिवाम्बुजात् || ४६ ||

svāspadātmānam evāsau vinaṣṭād dehapañjarāt | abhyastāṁ vāsanāṁ yātaḥ ṣaṭpadaḥ kham ivāmbujāt || 46 ||

English

Just as a bee, having lost its old nest, goes to a new one it has made, the Self, having left the destroyed body, goes to the impression it has cultivated.

हिन्दी

जैसे मधुमक्खी अपने पुराने घोंसले को खोकर एक नए घोंसले में चली जाती है जो उसने बनाया है, वैसे ही आत्मा, नष्ट हो चुके शरीर को छोड़कर अपनी बनाई हुई वासना की ओर जाता है।

47

असच्चेदात्मतत्त्वं तदस्मिंस्ते देहपञ्जरे । नष्टे किं नाम नष्टं स्याद्राम केनानुशोचसि || ४७ ||

asaccedātmatattvaṁ tad asmiṁste dehapañjare | naṣṭe kiṁ nāma naṣṭaṁ syād rāma kenānuśocasi || 47 ||

English

If the essence of the Self is unreal, then what is lost when this body-cage is destroyed? O Rama, why do you grieve?

हिन्दी

यदि आत्मा का तत्त्व असत्य है, तो इस शरीर के नष्ट होने पर क्या खोया जाता है? हे राम, तुम दुखी क्यों हो?

49

साक्षिभूते समे स्वच्छे निर्विकल्पे चिदात्मनि । निरिच्छं प्रतिबिम्बन्ति जगन्ति मुकुरे यथा || ४९ ||

sākṣibhūte same svacche nirvikalpe cidātmani | niricchaṁ pratibimbannti jaganti mukure yathā || 49 ||

English

In the witness, the pure, the stainless, the undifferentiated consciousness, the worlds are reflected without desire, like in a mirror.

हिन्दी

साक्षी, शुद्ध, निर्मल, अविकल्प चिदात्मा में, इच्छा के बिना, जगत का प्रतिबिम्ब दर्पण में होने की तरह दिखाई देता है।

50

साक्षिभूते समे स्वच्छे निर्विकल्पे चिदात्मनि । स्वयं जगन्ति दृश्यन्ते सन्मणाविव रश्मयः || ५० ||

sākṣibhūte same svacche nirvikalpe cidātmani | svayaṁ jaganti dṛśyante sanmāṇāviva raśmayaḥ || 50 ||

English

In the witness, the pure, the stainless, the undifferentiated consciousness, the worlds are seen as they are, like rays of light in a crystal.

हिन्दी

साक्षी, शुद्ध, निर्मल, अविकल्प चिदात्मा में, जगत अपने आप में दिखाई देता है, जैसे स्फटिक में प्रकाश की किरणें।

51

अनिच्छमपि संबन्धो यथा दर्पणबिम्बयोः । तथैवेहात्मजगतोर्भेदाभेदौ व्यवस्थितौ || ५१ ||

anicchamapi saṁbandho yathā darpaṇabimbayoḥ | tathaivahehātmajagatorbhedābhedau vyavasthitau || 51 ||

English

Just as there is a relationship between a mirror and its reflection, even without desire, so too the distinction and non-distinction between the Self and the world are established.

हिन्दी

जैसे दर्पण और उसके प्रतिबिम्ब के बीच इच्छा के बिना भी एक संबंध होता है, वैसे ही आत्मा और जगत के बीच भेद और अभेद स्थापित होते हैं।

52

सूर्यसंनिधिमात्रेण यथोदेति जगत्क्रिया | चित्सत्तामात्रकेणेदं जगन्निष्पद्यते तथा || ५२ ||

sūryasaṃnidhimātreṇa yathodeti jagatkriyā | cittasattāmātrekeṇedaṃ jagannispadyate tathā || 52 ||

English

Just as the activities of the world arise merely by the proximity of the sun, similarly, this world manifests merely by the existence of consciousness.

हिन्दी

जैसे सूर्य के समीप होने से ही जगत की क्रियाएं उदित होती हैं, वैसे ही चेतना के होने से ही यह जगत निष्पन्न होता है।

53

पिण्डग्रहो निवृत्तोऽस्या एवं राम जगत्स्थितेः | आकाशमेषा संपन्ना भवतामपि चेतसि || ५३ ||

piṇḍagraho nivṛtto'syā evaṃ rāma jagatsthiteḥ | ākāśameṣā saṃpannā bhavatāmapi cetasi || 53 ||

English

O Rama, the embodied being ceases to exist in this worldly existence. This space is filled in your consciousness as well.

हिन्दी

हे राम, शरीर धारण करने वाला जीव इस जगत में अस्तित्व नहीं रखता। यह आकाश तुम्हारे चेतना में भी भरा हुआ है।

54

सत्तामात्रेण दीपस्य यथालोकः स्वभावतः | चित्तत्त्वस्य स्वभावात्तु तथेयं जागती स्थितिः || ५४ ||

sattāmātreṇa dīpasya yathālokaḥ svabhāvataḥ | cittattvasya svabhāvāttu tatheyaṃ jāgatī sthitiḥ || 54 ||

English

Just as the light of a lamp manifests naturally by its mere existence, similarly, this worldly existence manifests naturally from the essence of consciousness.

हिन्दी

जैसे दीप की मात्र अस्तित्व से ही प्रकाश स्वाभाविक रूप से प्रकट होता है, वैसे ही चेतना के स्वभाव से ही यह जगत स्वाभाविक रूप से प्रकट होता है।

55

ततो विवेकवशतो विचारणायाम् || ५५ ||

tato vivekavaśato vicāraṇāyām || 55 ||

English

Then, by the power of discrimination, through contemplation.

हिन्दी

तब, विवेक की शक्ति से, विचार के द्वारा।

56

संकल्पसंक्षयवशाद्गलिते तु चित्ते संसारमोहमिहिका गलिता भवन्ति | स्वच्छं विभाति शरदीव खमागतायां चिन्मात्रमेकमजमाद्यमनन्तमन्तः || ५६ ||

saṃkalpasankṣayavaśādgalite tu citte saṃsāramohamihikā galitā bhavanti | svacchaṃ vibhāti śaradīva khamāgatāyāṃ cinmātramekamajamādyamanantamantaḥ || 56 ||

English

When the mind dissolves due to the power of the destruction of desires, the delusions of worldly existence disappear. Then, the pure consciousness, which is eternal, primordial, infinite, and within, shines like the clear sky in autumn.

हिन्दी

जब मन इच्छाओं के विनाश की शक्ति से विलीन हो जाता है, तब जगत के मोह और लालसाएं समाप्त हो जाती हैं। तब, शुद्ध चेतना, जो अनंत, आदिम, अनंत और अंतर्मुखी है, शरद ऋतु के साफ आकाश की तरह चमकती है।

57

कर्मात्मकं प्रथममेव मनोऽभ्युदेति संकल्पतः कमलजप्रकृतीस्तदेत्य| नानाभिधं जगदिदं हिं मुधा तनोति वेतालदेहकलनामिव मुग्धबालः || ५७ ||

karmātmakaṃ prathamameva mano'bhyudeti saṃkalpataḥ kamalajaprakṛtīstadetya| nānābhidhaṃ jagadidaṃ hiṃ mudhā tanoti vetāladehakalanāmiva mugdhabālaḥ || 57 ||

English

First, the mind arises from the intent of action, and from that, the lotus-born nature arises| This ignorant child, creating this diverse world, is like the play of a ghostly body

हिन्दी

पहले मन कर्म के इरादे से उत्पन्न होता है, और उससे कमल से उत्पन्न प्रकृति उत्पन्न होती है| यह अज्ञानी बच्चा, इस विविध जगत को रचता है, जैसे भूत के शरीर का खेल

58

असन्मयं सदिव पुरो विलक्ष्यते पुनर्भवत्यथ परिलीयते पुनः| स्वयं मनश्चिति चितसंस्फुरद्वपुर्महार्णवे जलवलयावली यथा || ५८ ||

asanmayaṃ sadiva puro vilakṣyate punarbhavyatha parilīyate punaḥ| svayaṃ manaściti citasaṃsphuradvapurmahārṇave jalavalayāvalī yathā || 58 ||

English

The non-existent appears as existent before, then it becomes and dissolves again| Like the waves in the great ocean, the mind itself shines with the splendor of consciousness

हिन्दी

असत् प्रथम सत के रूप में दिखाई देता है, फिर होता है और फिर विलीन हो जाता है| महासागर की लहरों की तरह, मन स्वयं चेतना की चमक से चमकता है

← Chapter 121