Mumukṣu मुमुक्षु

Chapter 5 — 32 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच | प्रवृत्तिरेव प्रथमं यथाशास्त्रविहारिणाम् | प्रभेव वर्णभेदानां साधनी सर्वकर्मणाम् || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | pravṛttireva prathamaṃ yathāśāstravihāriṇām | prabheva varṇabhedānāṃ sādhanī sarvakarmaṇām || 1 ||

English

Vasishtha said: For those who live according to right teaching, action itself comes first -- like light that lets us tell colors apart, action is what carries out every deed.

हिन्दी

वसिष्ठ जी ने कहा: जो लोग शास्त्र के अनुसार जीवन जीते हैं, उनके लिए सबसे पहले कर्म ही आता है -- जैसे प्रकाश से ही रंगों की पहचान होती है, वैसे ही कर्म से ही हर काम पूरा होता है।

2

मनसा वाञ्छते यच्च यथाशास्त्रं न कर्मणा | साध्यते मत्तलीलासौ मोहनी नार्थसाधनी || २ ||

manasā vāñchate yacca yathāśāstraṃ na karmaṇā | sādhyate mattalīlāsau mohanī nārthasādhanī || 2 ||

English

But whatever a person only wishes for in the mind, without acting on it in the right way, according to right teaching, is never really achieved -- it stays a drunken daydream, something that fools you and gets nothing real done.

हिन्दी

पर जो व्यक्ति मन में केवल इच्छा ही करता है और शास्त्र के अनुसार उसके लिए कर्म नहीं करता, वह इच्छा कभी पूरी नहीं होती -- वह तो नशे में देखे गए सपने जैसी है, जो धोखा देती है और कोई असली काम नहीं करती।

3

यथा संयतते येन तथा तेनानुभूयते | स्वकर्मैवेति चास्तेऽन्या व्यतिरिक्ता न दैवदृक् || ३ ||

yathā saṃyatate yena tathā tenānubhūyate | svakarmaiva iti cāste'nyā vyatiriktā na daivadṛk || 3 ||

English

Whatever way a person strives, in that same way he experiences the result -- it is his own action alone that decides this; there is no separate thing called fate standing apart from it.

हिन्दी

व्यक्ति जिस तरह से मेहनत करता है, उसी के अनुसार उसे फल मिलता है -- यह उसका अपना ही कर्म है; इससे अलग 'भाग्य' नाम की कोई चीज़ नहीं है।

4

उच्छास्त्रं शास्त्रितं चेति द्विविधं पौरुषं स्मृतम् | तत्रोच्छास्त्रमनर्थाय परमार्थाय शास्त्रितम् || ४ ||

ucchāstraṃ śāstritaṃ ceti dvividhaṃ pauruṣaṃ smṛtam | tatrocchāstramanarthāya paramārthāya śāstritam || 4 ||

English

Effort is said to be of two kinds -- effort that goes against right teaching, and effort that follows it. Effort against right teaching leads only to harm; effort that follows right teaching leads to the highest good.

हिन्दी

प्रयत्न दो तरह का बताया गया है -- एक जो शास्त्र के विरुद्ध हो, और दूसरा जो शास्त्र के अनुसार हो। शास्त्र के विरुद्ध प्रयत्न से केवल नुकसान होता है, और शास्त्र के अनुसार प्रयत्न से परम कल्याण होता है।

5

द्वौ हुडाविव युध्येते पुरुषार्थौ समासमौ | प्राक्तनश्चैहिकश्चैव शाम्यत्यत्राल्पवीर्यवान् || ५ ||

dvau huḍāviva yudhyete puruṣārthau samāsamau | prāktanaścaihikaścaiva śāmyatyatrālpavīryavān || 5 ||

English

The two kinds of effort -- from past lives and from this life -- clash with each other like two fighting rams, evenly matched; and in this fight, the weaker one gives way.

हिन्दी

पिछले जन्म का प्रयत्न और इस जन्म का प्रयत्न, दोनों एक-दूसरे से वैसे ही टकराते हैं जैसे दो मेढ़े लड़ते हैं, दोनों लगभग बराबर ताकत के; और इस लड़ाई में जो कमज़ोर होता है, वह हार मान लेता है।

6

अतः पुरुषयत्नेन यतितव्यं यथा तथा | पुंसा तन्त्रेण सद्योगाद्येनाश्वद्यतनो जयेत् || ६ ||

ataḥ puruṣayatnena yatitavyaṃ yathā tathā | puṃsā tantreṇa sadyogādyenāśvadyatano jayet || 6 ||

English

So a person should keep trying, using his own effort, in whatever way works, with the right method and the right approach -- so that the effort of this life quickly wins the fight.

हिन्दी

इसलिए व्यक्ति को अपने प्रयत्न से, जैसे भी बने, सही तरीके और सही उपाय से कोशिश करते रहना चाहिए, ताकि इस जन्म का प्रयत्न जल्दी ही जीत जाए।

7

द्वौ हुडाविव युध्येते पुरुषार्थौ समासमौ | आत्मीयश्चान्यदीयश्च जयत्यतिबलस्तयोः || ७ ||

dvau huḍāviva yudhyete puruṣārthau samāsamau | ātmīyaścānyadīyaśca jayatyatibalastayoḥ || 7 ||

English

Two kinds of effort clash like two fighting rams, evenly matched -- one's own effort, and someone else's; and between the two, whichever is stronger wins.

हिन्दी

दो प्रयत्न भी वैसे ही टकराते हैं जैसे दो मेढ़े लड़ते हैं, बराबर ताकत के -- अपना प्रयत्न, और दूसरे का प्रयत्न; इन दोनों में जो अधिक बलवान होता है, वही जीतता है।

8

अनर्थः प्राप्यते यत्र शास्त्रितादपि पौरुषात् | अनर्थकर्तृ बलवत्तत्र ज्ञेयं स्वपौरुषम् || ८ ||

anarthaḥ prāpyate yatra śāstritādapipauruṣāt | anarthakartṛ balavattatra jñeyaṃ svapauruṣam || 8 ||

English

When harm still comes even from effort that follows right teaching, know that in that case it is one's own past effort, the one causing the harm, that is proving stronger.

हिन्दी

जब शास्त्र के अनुसार किए गए प्रयत्न से भी नुकसान हो जाए, तो समझ लेना चाहिए कि वहाँ अपने ही पिछले जन्म का प्रयत्न, जो नुकसान पहुंचा रहा है, अभी ज़्यादा ताकतवर है।

9

परं पौरुषमाश्रित्य दन्तैर्दन्तान्विचूर्णयन् | शुभेनाऽशुभमुद्युक्तं प्राक्तनं पौरुषं जयेत् || ९ ||

paraṃ pauruṣamāśritya dantairdantānvicūrṇayan | śubhenāśubhamudyuktaṃ prāktanaṃ pauruṣaṃ jayet || 9 ||

English

So, relying on still greater effort, gritting your teeth hard, you should use good effort now to conquer the harmful effort left over from the past.

हिन्दी

इसलिए और भी बड़ा प्रयत्न करके, दांत पीसकर, अच्छे प्रयत्न से पिछले जन्म के उस बुरे प्रयत्न को जीत लेना चाहिए जो अभी सक्रिय है।

10

प्राक्तनः पुरुषार्थोऽसौ मां नियोजयतीति धीः | बलादधस्पदीकार्या प्रत्यक्षादधिका न सा || १० ||

prāktanaḥ puruṣārtho'sau māṃ niyojayatīti dhīḥ | balādadhaspadīkāryā pratyakṣādadhikā na sā || 10 ||

English

The thought 'my past effort is forcing me to act this way' must be crushed underfoot by force; that idea is not stronger than what you can directly see and do right now.

हिन्दी

यह सोच कि 'मेरा पिछला प्रयत्न मुझे ऐसा करने पर मजबूर कर रहा है' -- इस सोच को ज़बरदस्ती कुचल देना चाहिए; यह सोच उससे बड़ी नहीं है जो अभी सामने, प्रत्यक्ष, किया जा सकता है।

11

तावत्तावत्प्रयत्नेन यतितव्यं सुपौरुषम् | प्राक्तनं पौरुषं यावदशुभं शाम्यति स्वयम् || ११ ||

tāvattāvatprayatnena yatitavyaṃ supauruṣam | prāktanaṃ pauruṣaṃ yāvadaśubhaṃ śāmyati svayam || 11 ||

English

You should keep making good, strong effort, again and again, until that harmful effort from the past finally quiets down on its own.

हिन्दी

तब तक बार-बार अच्छा और दृढ़ प्रयत्न करते रहना चाहिए, जब तक पिछले जन्म का वह बुरा प्रयत्न अपने आप शांत न हो जाए।

12

दोषः शाम्यत्यसंदेहं प्राक्तनोऽद्यतनैर्गुणैः | दृष्टान्तोऽत्र ह्यस्तनस्य दोषस्याद्य गुणैः क्षयः || १२ ||

doṣaḥ śāmyatyasaṃdehaṃ prāktano'dyatanairguṇaiḥ | dṛṣṭānto'tra hyastanasya doṣasyādya guṇaiḥ kṣayaḥ || 12 ||

English

There is no doubt that a fault from the past is calmed by good qualities practiced today; here is the proof -- yesterday's fault is destroyed today by today's good qualities.

हिन्दी

इसमें कोई शक नहीं कि पिछले जन्म का दोष आज के अच्छे गुणों से शांत हो जाता है; इसका प्रमाण यह है कि कल का दोष आज के अच्छे गुणों से मिट जाता है।

13

असद्दैवमधःकृत्वा नित्यमुद्रिक्तया धिया | संसारोत्तरणं भूत्यै यतेताऽऽधातुमात्मनि || १३ ||

asaddaivamadhaḥkṛtvā nityamudriktayā dhiyā | saṃsārottaraṇaṃ bhūtyai yatetā'dhātumātmani || 13 ||

English

So put the false idea of fate beneath your feet, keep your mind always lifted up, and strive to bring about, within yourself, the crossing beyond this world's cycle, for your own true good.

हिन्दी

इसलिए झूठे भाग्य को अपने पैरों तले कुचल दो, अपने मन को हमेशा ऊँचा रखो, और अपने ही भीतर संसार-चक्र से पार जाने का प्रयत्न करो, अपने ही भले के लिए।

14

न गन्तव्यमनुद्योगैः साम्यं पुरुषगर्दभैः | उद्योगस्तु यथाशास्त्रं लोकद्वितयसिद्धये || १४ ||

na gantavyamanudyogaiḥ sāmyaṃ puruṣagardabhaiḥ | udyogastu yathāśāstraṃ lokadvitayasiddhaye || 14 ||

English

Do not, by staying lazy, make yourself equal to men who are no better than donkeys. Instead, work hard in the right way, as good teaching directs, to succeed in both this world and the next.

हिन्दी

आलस्य में पड़े रहकर अपने आपको उन आदमियों जैसा मत बनाओ जो गधों के समान हैं। बल्कि शास्त्र के बताए सही ढंग से मेहनत करो, ताकि इस लोक और परलोक दोनों में सफलता मिले।

15

संसारकुहरादस्मान्निर्गन्तव्यं स्वयं बलात् | पौरुषं यत्नमाश्रित्य हरिणेवारिपञ्जरात् || १५ ||

saṃsārakuharādasmānnirgantavyaṃ svayaṃ balāt | pauruṣaṃ yatnamāśritya hariṇevāripañjarāt || 15 ||

English

You must break out of this deep pit of the world by your own strength, relying on your own effort -- like a deer breaking free from an enemy's cage.

हिन्दी

अपने ही बल से, अपने ही प्रयत्न के सहारे, इस संसार रूपी गहरे गड्ढे से बाहर निकलना चाहिए -- जैसे कोई हिरण किसी शत्रु के पिंजरे से छूटकर भाग निकलता है।

16

प्रत्यहं प्रत्यवेक्षेत देहं नश्वरमात्मनः | संत्यजेत्पशुभिस्तुल्यं श्रयेत्सत्पुरुषोचितम् || १६ ||

pratyahaṃ pratyavekṣeta dehaṃ naśvaramātmanaḥ | saṃtyajetpaśubhistulyaṃ śrayetsatpuruṣocitam || 16 ||

English

Every day, look closely at your own body and see that it will not last. Give up living like an animal, and take up the way that fits a good and noble person.

हिन्दी

हर दिन अपने शरीर को देखो और समझो कि यह नाशवान है, हमेशा नहीं रहेगा। पशुओं जैसा जीवन छोड़ दो, और भले-सच्चे मनुष्य के योग्य आचरण अपनाओ।

17

किंचित्कान्तान्नपानादिकलिलं कोमलं गृहे | व्रणे कीट इवास्वाद्य वयः कार्यं न भस्मसात् || १७ ||

kiṃcitkāntānnapānādikalilaṃ komalaṃ gṛhe | vraṇe kīṭa ivāsvādya vayaḥ kāryaṃ na bhasmasāt || 17 ||

English

At home, a person tastes a little pleasant food, drink, and soft comfort -- the way a worm feeds on a wound. But one's life should not be burned away to ashes chasing only this.

हिन्दी

घर में मनुष्य थोड़ा-सा सुख भोगता है, अच्छा खाना-पीना और आराम -- बिल्कुल वैसे ही जैसे कोई कीड़ा किसी घाव में सुख पाता है। पर इसी में लगे रहकर अपना पूरा जीवन राख नहीं कर देना चाहिए।

18

शुभेन पौरुषेणाशु शुभमासाद्यते फलम् | अशुभेनाशुभं नित्यं दैवं नाम न किंचन || १८ ||

śubhena pauruṣeṇāśu śubhamāsādyate phalaṃ | aśubhenāśubhaṃ nityaṃ daivaṃ nāma na kiṃcana || 18 ||

English

Good effort quickly brings a good result; bad effort always brings a bad one. There is no such thing at all called fate.

हिन्दी

अच्छे प्रयत्न से जल्दी ही अच्छा फल मिलता है; बुरे प्रयत्न से हमेशा बुरा फल मिलता है। 'भाग्य' नाम की कोई चीज़ है ही नहीं।

19

प्रत्यक्षमानमुत्सृज्य योऽनुमानमुपैत्यसौ | स्वभुजाभ्यामिमौ सर्पाविति प्रेक्ष्य पलायते || १९ ||

pratyakṣamānamutsṛjya yo'numānamupaitysau | svabhujābhyāmimausarpāviti prekṣya palāyate || 19 ||

English

Someone who ignores what is plainly seen and instead goes by guesswork is like a man who looks at his own two arms, thinks 'these are two snakes,' and runs away in fear.

हिन्दी

जो व्यक्ति जो सामने साफ़ दिख रहा है उसे छोड़कर सिर्फ अटकल पर चलता है, वह ठीक वैसा ही है जैसे कोई अपनी ही दोनों बाहों को देखकर सोचे 'ये तो दो सांप हैं' और डरकर भाग जाए।

20

दैवं संप्रेरयति मामिति दग्धधियां मुखम् | अदृष्टश्रेष्ठदृष्टीनां दृष्ट्वा लक्ष्मीर्निवर्तते || २० ||

daivaṃ saṃprerayati māmiti dagdhadhiyāṃ mukham | adṛṣṭaśreṣṭhadṛṣṭīnāṃ dṛṣṭvā lakṣmīrnivartate || 20 ||

English

'Fate is driving me' -- this is what comes out of the mouths of people whose minds are ruined. When Lakshmi, the goddess of fortune, sees the faces of those who trust the unseen over what is plainly in front of them, she turns away from them.

हिन्दी

'भाग्य मुझे चला रहा है' -- यह बात उन्हीं के मुँह से निकलती है जिनकी बुद्धि नष्ट हो चुकी है। जो लोग जो सामने दिख रहा है उसे छोड़कर अनदेखी चीज़ पर भरोसा करते हैं, उनका चेहरा देखकर लक्ष्मी भी उनसे मुँह मोड़ लेती है।

21

तस्मात्पुरुषयत्नेन विवेकं पूर्वमाश्रयेत् | आत्मज्ञानमहार्थानि शास्त्राणि प्रविचारयेत् || २१ ||

tasmātpuruṣayatnena vivekaṃ pūrvamāśrayet | ātmajñānamahārthāni śāstrāṇi pravicārayet || 21 ||

English

So, through your own effort, first take hold of clear judgment; and study carefully the scriptures whose whole great purpose is knowledge of the true self.

हिन्दी

इसलिए अपने ही प्रयत्न से पहले सही समझ यानी विवेक अपनाओ; और उन शास्त्रों का गहराई से अध्ययन करो जिनका बड़ा उद्देश्य आत्मज्ञान है।

22

चित्ते चिन्तयतामर्थं यथाशास्त्रं निजेहितैः | असंसाधयतामेव मूढानां धिग्दुरीप्सितम् || २२ ||

citte cintayatāmartthaṃ yathāśāstraṃ nijehitaiḥ | asaṃsādhayatāmeva mūḍhānāṃ dhigdurīpsitam || 22 ||

English

For those who only think about a goal in their mind, but never work for it in the right way that good teaching shows, and so never achieve it -- shame on the foolish, empty wishing of such people!

हिन्दी

जो लोग मन में केवल किसी लक्ष्य के बारे में सोचते रहते हैं, पर शास्त्र के बताए सही ढंग से उसके लिए मेहनत नहीं करते और इसीलिए कभी उसे पा भी नहीं पाते -- ऐसे मूर्खों की खोखली इच्छा पर धिक्कार है!

23

पौरुषं च नवानन्तं न यत्नमभिवाच्छ्यते | न यत्नेनापि महता प्राप्यते रत्नमश्मतः || २३ ||

pauruṣaṃ ca navānantṃ na yatnamabhivācchyate | na yatnenāpi mahatā prāpyate ratnamasmataḥ || 23 ||

English

And effort, too, has no limit beyond what is right for it -- one should not wish for it to have no bounds at all. Even with great effort, no one can get a jewel out of a plain stone.

हिन्दी

प्रयत्न की भी अपनी एक सीमा होती है -- यह मत सोचो कि प्रयत्न की कोई सीमा ही नहीं है। बड़े से बड़ा प्रयत्न करने पर भी कोई साधारण पत्थर से रत्न नहीं निकाल सकता।

24

यथा घटः परिमितो यथा परिमितः पटः | नियतः परिमाणस्थः पुरुषार्थस्तथैव च || २४ ||

yathā ghaṭaḥ parimito yathā parimitaḥ paṭaḥ | niyataḥ parimāṇasthaḥ puruṣārthastathaiva ca || 24 ||

English

Just as a clay pot has a fixed size, and cloth has a fixed size, human effort too has its own fixed measure, and stays within it.

हिन्दी

जैसे किसी घड़े का एक निश्चित आकार होता है, जैसे कपड़े का एक निश्चित माप होता है, वैसे ही मनुष्य के प्रयत्न की भी अपनी एक तय सीमा होती है, और वह उसी सीमा के भीतर रहता है।

25

स च सच्छास्त्रसत्सङ्गसदाचारैर्निजं फलम् | ददातीति स्वभावोऽयमन्यथा नार्थसिद्धये || २५ ||

sa ca sacchāstrasatsaṅgasadācārairnijaṃ phalam | dadātīti svabhāvo'yamananyathā nārthasiddhaye || 25 ||

English

And this effort, joined with good teaching, good company, and good conduct, naturally gives its true result -- that is its nature. Without these, it does not lead to any real success.

हिन्दी

और यह प्रयत्न जब अच्छे शास्त्र, अच्छी संगति और अच्छे आचरण के साथ जुड़ता है, तो अपना सही फल देता है -- यही इसका स्वभाव है। इनके बिना यह किसी असली सफलता तक नहीं पहुँचाता।

26

स्वरूपं पौरुषस्यैतदेवं व्यवहरन्नरः | याति निष्फलयत्नत्वं न कदाचन कश्चन || २६ ||

svarūpaṃ pauruṣasyaitadevaṃ vyavaharannaraḥ | yāti niṣphalayatnatvaṃ na kadācana kaścana || 26 ||

English

This is the real nature of true effort. Anyone who acts in line with it will never, at any time, find his effort fruitless.

हिन्दी

सच्चे प्रयत्न का यही असली स्वरूप है। जो इसी के अनुसार आचरण करता है, उसका प्रयत्न कभी भी, किसी भी समय, निष्फल नहीं होता।

27

दैन्यदारिद्र्यदुःखार्ता अप्यन्ये पुरुषोत्तमाः | पौरुषेणैव यत्नेन याता देवेन्द्रतुल्यताम् || २७ ||

dainyadāridryaduḥkhārtā apyanye puruṣottamāḥ | pauruṣeṇaiva yatnena yātā deveindratulyatām || 27 ||

English

There have been other great men too, who, though tormented by misery, poverty, and suffering, rose by effort alone to become equal to Indra, the king of the gods.

हिन्दी

ऐसे भी महान लोग हुए हैं जो दीनता, गरीबी और दुःख से पीड़ित थे, पर उन्होंने केवल अपने प्रयत्न से इंद्र के समान पद पा लिया।

28

आबाल्यादलमभ्यस्तैः शास्त्रसत्सङ्गमादिभिः | गुणैः पुरुषयत्नेन स्वार्थः संप्राप्यते यतः || २८ ||

ābālyādalamabhyastaiḥ śāstrasatsaṅgamādibhiḥ | guṇaiḥ puruṣayatnena svārthaḥ saṃprāpyate yataḥ || 28 ||

English

For it is through good qualities -- right teaching, good company, and the rest -- well practiced from childhood on, by one's own effort, that a person truly reaches his own good.

हिन्दी

क्योंकि बचपन से ही अच्छे शास्त्र, अच्छी संगति और इस तरह के गुणों का भली-भांति अभ्यास करके, अपने ही प्रयत्न से मनुष्य अपने असली हित को पाता है।

29

इति प्रत्यक्षतो दृष्टमनुभूतं श्रुतं कृतम् | दैवात्तमिति मन्यन्ते ये हतास्ते कुबुद्धयः || २९ ||

iti pratyakṣato dṛṣṭamanubhūtaṃ śrutaṃ kṛtam | daivāttamiti manyante ye hatāste kubuddhayaḥ || 29 ||

English

All this has been directly seen, experienced, heard of, and done. Yet those who still say 'this happened because of fate' are lost souls, poor thinkers.

हिन्दी

यह सब कुछ प्रत्यक्ष देखा गया है, अनुभव किया गया है, सुना गया है, और किया गया है। फिर भी जो लोग यह मानते हैं कि 'यह तो भाग्य से हुआ', वे बर्बाद लोग हैं, उनकी सोच ही गलत है।

30

आलस्यं यदि न भवेज्जगत्यनर्थः को न स्याद्बहुधनको बहुश्रुतो वा | आलस्यादियमवनिः ससागरान्ता संपूर्णा नरपशुभिश्च निर्धनैश्च || ३० ||

ālasyam yadi na bhavejjagatyanarthaḥ ko na syādbahudhanako bahuśruto vā | ālasyādiyamavaniḥ sasāgarāntā saṃpūrṇā narapaśubhiśca nirdhanaiśca || 30 ||

English

If there were no such thing as laziness in the world, who could fail to become rich or greatly learned? It is because of laziness alone that this whole earth, right up to its oceans, is filled with men who live like animals, and with the poor.

हिन्दी

अगर संसार में आलस्य नाम की कोई चीज़ न होती, तो कौन धनवान या बड़ा विद्वान न बन पाता? केवल आलस्य के कारण ही यह पूरी पृथ्वी, समुद्र तक, ऐसे लोगों से भरी है जो पशु जैसे जीवन जीते हैं और गरीब बने रहते हैं।

31

बाल्ये गतेऽविरतकल्पितकेलिलोले दोर्दण्डमण्डितवयःप्रभृति प्रयत्नात् | सत्सङ्गमैः पदपदार्थविशुद्धबुद्धिः कुर्यान्नरः स्वगुणदोषविचारणानि || ३१ ||

bālye gate'viratakalpitakelilole dordaṇḍamaṇḍitavayaḥprabhṛti prayatnāt | satsaṅgamaiḥ padapadārthaviśuddhabuddhiḥ kuryānnaraḥ svaguṇadoṣavicāraṇāni || 31 ||

English

Once childhood has passed -- that restless time full of made-up games -- from the age when a man's arms grow strong, he should, through effort and the company of good people, make his mind clear about the true meaning of words, and examine his own good and bad qualities.

हिन्दी

जब बचपन बीत जाता है -- जो बेचैन खेल-कूद और कल्पनाओं से भरा समय होता है -- तो जिस उम्र में हाथ-पैर मज़बूत हो जाते हैं, उस उम्र से ही मनुष्य को प्रयत्न और अच्छी संगति से शब्दों के सही अर्थ को समझते हुए अपनी बुद्धि को शुद्ध करना चाहिए, और अपने गुण-दोषों की जांच करते रहना चाहिए।

32

वाल्मीकिरुवाच | इत्युक्तवत्यथ मुनौ दिवसो जगाम सायंतनाय विधयेऽस्तमिनो जगाम | स्नातुं सभा कृतनमस्करणा जगाम श्यामाक्षये रविकरेण सहाजगाम || ३२ ||

vālmīkiruvāca | ityuktavatyatha munau divaso jagāma sāyantanāya vidhaye'stamino jagāma | snātuṃ sabhā kṛtanamaskarṇā jagāma śyāmākṣaye ravikareṇa sahājagāma || 32 ||

English

Valmiki said: When the sage had finished speaking these words, the day came to an end. The sun went down, as if to perform the evening rites. The assembly, after paying their respects, went off to bathe. And as the sun's light faded, the dusk came on.

हिन्दी

वाल्मीकि जी ने कहा: जब मुनि यह कह चुके, तब दिन ढल गया। सूरज ऐसे डूब गया मानो संध्या-वंदन करने जा रहा हो। सभा में बैठे लोग प्रणाम करके स्नान करने चले गए। और सूरज की किरणों के धुंधला पड़ते ही शाम का अंधेरा उतर आया।

← Chapter 4Chapter 6 →