Mumukṣu मुमुक्षु

Chapter 10 — 44 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीवसिष्ठ उवाच । यथास्थितं ब्रह्मतत्त्वं सत्तानियतिरुच्यते । सा विनेतुर्विनेतृत्वं सा विनेयविनेयता || १ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | yathāsthitaṃ brahmatattvaṃ sattāniyatirucyate | sā vineturvinetṛtvaṃ sā vineyavineyatā || 1 ||

English

Sri Vasishtha said: The truth about Brahman, exactly as it stands, is called the fixed order of all being. That same order is what makes a teacher a teacher, and it is what makes a pupil a pupil.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ बोले - ब्रह्म का सच जैसा है वैसा ही, हर चीज़ के होने का पक्का नियम कहलाता है। यही नियम गुरु को गुरु बनाता है, और यही नियम शिष्य को शिष्य बनाता है।

2

अतः पौरुषमाश्रित्य श्रेयसे नित्यबान्धवम् । एकाग्रं कुरु तच्चित्तं शृणु चोक्तमिदं मम || २ ||

ataḥ pauruṣamāśritya śreyase nityabāndhavam | ekāgraṃ kuru taccittaṃ śṛṇu coktamidaṃ mama || 2 ||

English

So, relying on your own effort — the true friend that always helps toward the highest good — make your mind one-pointed, and listen to what I tell you.

हिन्दी

इसलिए अपने ही प्रयास का सहारा लो, जो भलाई के लिए हमेशा साथ देने वाला सच्चा दोस्त है। अपने मन को एक जगह टिकाओ, और जो मैं कहता हूँ उसे सुनो।

3

अवान्तरनिपातीनि स्वारूढानि मनोरथम् । पौरुषेणेन्द्रियाण्याशु संयम्य समतां नय || ३ ||

avāntaranipātīni svārūḍhāni manoratham | pauruṣeṇendriyāṇyāśu saṃyamya samatāṃ naya || 3 ||

English

The senses keep falling on one passing thing after another, carried away by their own wishful fancy. Restrain them quickly through effort, and bring your mind to a state of even balance.

हिन्दी

इंद्रियाँ बार-बार इधर-उधर की चीज़ों पर जा गिरती हैं, अपनी ही इच्छा में बहकर। अपने प्रयास से इन्हें जल्दी रोको, और मन को बराबर की स्थिति में लाओ।

4

इहामुत्र च सिद्ध्यर्थं पुरुषार्थफलप्रदाम् । मोक्षोपायमयीं वक्ष्ये संहितां सारनिर्मिताम् || ४ ||

ihāmutra ca siddhyarthaṃ puruṣārthaphalapradām | mokṣopāyamayīṃ vakṣye saṃhitāṃ sāranirmitām || 4 ||

English

I will now speak of a treatise made of pure essence — the means to freedom — one that gives the fruit of life's true purpose, and that brings success both in this world and in the next.

हिन्दी

अब मैं एक ऐसा ग्रंथ बताऊँगा जो सार से बना है, जो मुक्ति का उपाय है, जो जीवन के असली मकसद का फल देता है, और जो इस लोक में और अगले लोक में सफलता देता है।

5

अपुनर्ग्रहणायान्तस्त्यक्त्वा संसारवासनाम् । संपूर्णौ शमसंतोषावादायोदारया धिया || ५ ||

apunargrahaṇāyāntasttyaktvā saṃsāravāsanām | saṃpūrṇau śamaśantoṣāvādāyodārayā dhiyā || 5 ||

English

Inwardly give up, for good, the old pull toward worldly life, so that it never returns. With a generous mind, take up calm and contentment, both in full.

हिन्दी

अपने भीतर संसार के प्रति पुरानी खिंचाव की आदत को हमेशा के लिए छोड़ दो, ताकि वह फिर कभी न लौटे। बड़े और खुले मन से शांति और संतोष, दोनों को पूरी तरह अपना लो।

6

सपूर्वापरवाक्यार्थविचारविषयाहतम् | मनः समरसं कृत्वा सानुसंऽधानमात्मनि || ६ ||

sapūrvāparavākyārthavicāravīṣayāhatam | manaḥ samarasaṃ kṛtvā sānusandhānamātmani || 6 ||

English

Make your mind — steadied by weighing the meaning of the scriptures, looking at what comes before and after — even and calm, joined constantly with inquiry into the Self.

हिन्दी

अपने मन को, जो शास्त्रों की बातों का आगे-पीछे मिलाकर मतलब समझने से जमा है, एक-सा और शांत बनाओ, और उसे लगातार आत्मा की खोज से जोड़े रखो।

7

सुखदुःखक्षयकरं महानन्देककारणम् | मोक्षोपायमिमं राम वक्ष्यमाणं मया शृणु || ७ ||

sukhaduḥkhakṣayakaraṃ mahānandekakāraṇam | mokṣopāyamimaṃ rāma vakṣyamāṇaṃ mayā śṛṇu || 7 ||

English

Listen, Rama, to this means to freedom that I am about to tell you. It ends both pleasure and pain, and it is the one true cause of great bliss.

हिन्दी

राम, अब मैं जो मुक्ति का उपाय बताने जा रहा हूँ, उसे सुनो। यह सुख और दुख दोनों को खत्म कर देता है, और यही बड़े आनंद का असली कारण है।

8

इमां मोक्षकथां श्रुत्वा सह सर्वैर्विवेकिभिः | परं यास्यसि निर्दुःखं नाशो यत्र न विद्यते || ८ ||

imāṃ mokṣakathāṃ śrutvā saha sarvairvivekibhiḥ | paraṃ yāsyasi nirdhuḥkhaṃ nāśo yatra na vidyate || 8 ||

English

When you have heard this teaching about freedom — together with all who have this same understanding — you will reach that highest state, free of all sorrow, where nothing is ever destroyed.

हिन्दी

यह मुक्ति की बात सुनकर, उन सब समझदार लोगों के साथ जिनमें यही सूझ है, तुम उस सबसे ऊँची स्थिति में पहुँचोगे, जहाँ कोई दुख नहीं है और जहाँ कुछ भी कभी नष्ट नहीं होता।

9

इदमुक्तं पुराकल्पे ब्रह्मणा परमेष्ठिना | सर्वदुःखक्षयकरं परमाश्वासनं श्रियः || ९ ||

idamuktam purākalpe brahmaṇā parameṣṭhinā | sarvaduḥkhakṣayakaraṃ paramāśvāsanaṃ śriyaḥ || 9 ||

English

This teaching was first spoken long ago, in an earlier age, by Brahma, the highest lord. It destroys all sorrow and gives the deepest comfort and true well-being.

हिन्दी

यह बात सबसे पहले बहुत पुराने समय में, ब्रह्मा ने, जो सबसे बड़े स्वामी हैं, कही थी। यह हर दुख को मिटा देती है और सबसे गहरा सुकून और असली भलाई देती है।

10

श्रीराम उवाच | केनोक्तं कारणेनेदं ब्रह्मन्पूर्व स्वयंभुवा | कथं च भवता प्राप्तमेतत्कथय मे प्रभो || १० ||

śrīrāma uvāca | kenoktaṃ kāraṇenedaṃ brahmanpūrva svayambhuvā | kathaṃ ca bhavatā prāptametatkathaya me prabho || 10 ||

English

Sri Rama said: Brahmin, why did the Self-born Brahma speak this teaching long ago? And how did you come to receive it? Tell me this, my lord.

हिन्दी

श्री राम बोले - हे ब्राह्मण, स्वयं जन्मे ब्रह्मा ने यह बात पहले क्यों कही थी? और आपको यह कैसे मिली? स्वामी, यह मुझे बताइए।

11

श्रीवसिष्ठ उवाच | अस्त्यनन्तविलासात्मा सर्वगः सर्वसंश्रयः | चिदाकाशोऽविनाशात्मा प्रदीपः सर्वजन्तुषु || ११ ||

śrīvasiṣṭha uvāca | astyanantavilāsātmā sarvagaḥ sarvasaṃśrayaḥ | cidākāśo’vināśātmā pradīpaḥ sarvajantuṣu || 11 ||

English

Sri Vasishtha said: There is one whose very nature is endless, playful expansion — present everywhere, the shelter of everything, the space of pure consciousness, never perishing, the light shining inside every living being.

हिन्दी

श्री वसिष्ठ बोले - एक ऐसी सत्ता है जिसका स्वभाव ही अनंत, खेल जैसा फैलाव है - जो हर जगह मौजूद है, जो सबका सहारा है, जो चेतना का आकाश है, जो कभी नष्ट नहीं होती, और जो हर जीव के भीतर जलती हुई रोशनी है।

12

स्पन्दास्पन्दसमाकारात्ततो विष्णुरजायत | स्यन्दमानरसापूरात्तरङ्गः सागरादिव || १२ ||

spandāspandasamākārāttato viṣṇurajāyata | syandamānarasāpūrāttaraṅgaḥ sāgarādiva || 12 ||

English

From that being, whose form holds both movement and stillness together, Vishnu was born — just as a wave rises from the sea, out of its full, flowing water.

हिन्दी

उस सत्ता से, जिसके रूप में हलचल और ठहराव दोनों साथ-साथ हैं, विष्णु पैदा हुए - बिल्कुल वैसे जैसे समुद्र के भरे हुए, बहते पानी से एक लहर उठती है।

13

सुमेरुकर्णिकात्तस्य दिग्दलाद्धृदयाम्बुजात् | तारकाकेसरवतः परमेष्ठी व्यजायत || १३ ||

sumerukarṇikāttasya digdalāddhṛdayāmbujāt | tārakākesaravataḥ parameṣṭhī vyajāyata || 13 ||

English

From the lotus of his heart — a lotus whose seed-pod is Mount Meru, whose petals are the directions of space, and whose threads are the stars — Brahma, the highest lord, was born.

हिन्दी

उनके हृदय के कमल से - जिस कमल की बीज-गद्दी मेरु पर्वत है, जिसकी पंखुड़ियाँ दिशाएँ हैं, और जिसके रेशे तारे हैं - सबसे बड़े स्वामी ब्रह्मा पैदा हुए।

14

वेदवेदार्थविद्देवमुनिमूण्डलमण्डितः | सोऽसृजत्सकल सग विकल्पौघं यथा मनः || १४ ||

vedavedārthavidddevamunimūṇḍalamaṇḍitaḥ | so’asṛjatsakala saga vikalpaughaṃ yathā manaḥ || 14 ||

English

He, the knower of the Vedas and their meaning, surrounded by a great gathering of divine sages, created this whole universe as a flood of imagined forms, just as the mind creates its flow of thoughts.

हिन्दी

वे, जो वेदों और उनके अर्थ को जानते हैं, देव-ऋषियों की एक बड़ी सभा से घिरे हुए, उन्होंने यह पूरा संसार कल्पना के एक सैलाब की तरह बनाया, ठीक वैसे ही जैसे मन विचारों की धारा बनाता है।

15

जम्बूद्वूपिस्य कोणेऽखिरवर्षे भारतनामनि | ससज जनसर्गौधं ह्याधिव्याधिपरिप्लुतम् || १५ ||

jambūdvīpisya koṇe’khiravarṣe bhāratanāmani | sasaja janasargaudhaṃ hyādhivyādhipariplutam || 15 ||

English

In a corner of Jambudvipa, in the whole land called Bharata, he created a flood of people, overwhelmed by illnesses of mind and body.

हिन्दी

जम्बूद्वीप के एक कोने में, भारत नाम की पूरी धरती पर, उन्होंने लोगों का एक सैलाब बनाया, जो मन और शरीर की बीमारियों से घिरे हुए थे।

16

भावाभावविषण्णाङ्गमुत्पातध्वसतत्परम् | सर्गेऽस्मिन्भूतजातीना नानाव्यसनसकुलम् || १६ ||

bhāvābhāvaviṣaṇṇāṅgamutpātadhvasatatparam | sarge'sminbhūtajātīnā nānāvyasanasakulam || 16 ||

English

In this creation, the bodies of all kinds of living beings were worn down by the coming and going of birth and death, always about to be struck by disaster, and crowded with many kinds of misfortune.

हिन्दी

इस सृष्टि में, हर तरह के जीवों के शरीर जन्म और मृत्यु के आने-जाने से थके हुए थे, हमेशा किसी न किसी विपत्ति की चपेट में आने वाले थे, और तरह-तरह के दुर्भाग्य से भरे हुए थे।

17

जनस्यैतस्य दुःखं तद्दृष्ट्वा सकललोककृत् | जगाम करुणामीशः पुत्रदुःखात्पिता यथा || १७ ||

janasyaetasya duḥkhaṃ taddṛṣṭvā sakalalokakṛt | jagāma karuṇāmīśaḥ putraduḥkhātpitā yathā || 17 ||

English

Seeing the suffering of these people, the lord who made all the worlds felt compassion for them — the way a father feels pain at his son's suffering.

हिन्दी

इन लोगों का दुख देखकर, सारे लोकों को बनाने वाले स्वामी को उन पर दया आई - बिल्कुल वैसे जैसे एक पिता को अपने बेटे के दुख से पीड़ा होती है।

18

क एतेषां हताशानां दुःखस्यान्तो हतायुषाम् | स्यादिति क्षणमेकाग्रं चिन्तयामास भूतये || १८ ||

ka eteṣāṃ hatāśānāṃ duḥkhasyānto hatāyuṣām | syāditi kṣaṇamekāgraṃ cintayāmāsa bhūtaye || 18 ||

English

He thought: 'What could end the suffering of these unlucky people, whose lives are being wasted?' He pondered this closely, for a moment, for their good.

हिन्दी

उन्होंने सोचा - 'इन बदनसीब लोगों का दुख कैसे खत्म हो, जिनकी ज़िंदगी बर्बाद हो रही है?' उन्होंने एक पल के लिए इस पर ध्यान से, उनकी भलाई के लिए, गहराई से सोचा।

19

इति संचिन्त्य भगवान्ससर्ज स्वयमीश्वरः | तपो धर्म च दानं च सत्यं तीर्थानि चैव हि || १९ ||

iti saṃcintya bhagavānsasarja svayamīśvaraḥ | tapo dharma ca dānaṃ ca satyaṃ tīrthāni caiva hi || 19 ||

English

Thinking this, the lord himself then created austerity, right conduct, giving to others, truthfulness, and also holy places of pilgrimage.

हिन्दी

यह सोचकर, स्वामी ने खुद तप, धर्म, दान, सच बोलना, और तीर्थ स्थान बनाए।

20

एतत्सृष्ट्वा पुनदवाश्चन्तयामास भूतकृत् | पुंसां नानेन सर्गस्य दुःखस्यान्त इति स्वयम् || २० ||

etatsṛṣṭvā punadavāścantayāmāsa bhūtakṛt | puṃsāṃ nānena sargasya duḥkhasyānta iti svayam || 20 ||

English

Having created these, the god who made all beings thought again, on his own: 'This alone will not end the suffering of men.'

हिन्दी

यह सब बनाने के बाद, सारे जीवों को बनाने वाले भगवान ने फिर से खुद सोचा - 'सिर्फ इससे लोगों का दुख खत्म नहीं होगा।'

21

निर्वाणं नाम परमं सुखं येन पुनर्जनः | न जायते न म्रियते तज्ज्ञानादेव लभ्यते || २१ ||

nirvāṇaṃ nāma paramaṃ sukhaṃ yena punarjanaḥ | na jāyate na mriyate tajjñānādeva labhyate || 21 ||

English

There is a highest happiness called liberation. Through it, a person is never born again and never dies again. It is reached only through knowledge.

हिन्दी

एक सबसे बड़ा सुख है जिसे मुक्ति कहते हैं। इसे पाकर इंसान फिर कभी जन्म नहीं लेता और फिर कभी नहीं मरता। यह सिर्फ ज्ञान से ही मिलता है।

22

संसारोत्तरणे जन्तोरुपायो ज्ञानमेव हि | तपो दानं तथा तीर्थमनुपायाः प्रकीर्तिताः || २२ ||

saṃsārottaraṇe jantorupāyo jñānameva hi | tapo dānaṃ tathā tīrthamanupāyāḥ prakīrtitāḥ || 22 ||

English

To cross over this worldly life, the only real means for a person is knowledge. Austerity, giving, and pilgrimage are said not to be means to that end.

हिन्दी

इस संसार को पार करने का इंसान के लिए असली उपाय सिर्फ ज्ञान है। तप, दान और तीर्थ को इसके लिए उपाय नहीं माना गया है।

23

तत्तावदुःखमोक्षार्थ जनस्यास्य हतात्मनः | प्रत्यग्रं तरणोपायमाशु प्रकटयाम्यहम् || २३ ||

tattāvadduḥkhamokṣārtha janasyāsya hatātmanaḥ | pratyagraṃ taraṇopāyamāśu prakaṭayāmyaham || 23 ||

English

So now, to free these broken people from suffering, I will quickly show a fresh way to cross over.

हिन्दी

तो अब, इन टूटे हुए लोगों को दुख से छुड़ाने के लिए, मैं जल्दी ही पार जाने का एक नया रास्ता दिखाऊँगा।

24

इति संचिन्त्य भगवान्ब्रह्मा कमलसंस्थितः | मनसा परिसंकल्प्य मामुत्पादितवानिमम् || २४ ||

iti saṃcintya bhagavānbrahmā kamalasaṃsthitaḥ | manasā parisaṃkalpya māmutpāditavānimam || 24 ||

English

Thinking this, the lord Brahma, seated on his lotus, resolved it in his mind and brought me — this very one — into being.

हिन्दी

यह सोचकर, कमल पर बैठे स्वामी ब्रह्मा ने अपने मन में तय किया और मुझे - यानी इसी वसिष्ठ को - पैदा किया।

25

कुतोऽप्युत्पन्न एवाशु ततोऽहं समुपस्थितः | पितुस्तस्य पुनः शीघ्रमूर्मिरूर्मेरिवानघ || २५ ||

kuto'pyutpanna evāśu tato'haṃ samupasthitaḥ | pitustasya punaḥ śīghramūrmirūrmerivānagha || 25 ||

English

As soon as I came into being from somewhere, I appeared at once before that father of mine — quickly, the way one wave follows another wave, sinless Rama.

हिन्दी

जैसे ही मैं कहीं से पैदा हुआ, मैं तुरंत अपने उस पिता के सामने आ गया - बिल्कुल वैसे जैसे एक लहर के बाद दूसरी लहर आती है, हे निष्पाप राम।

26

कमण्डलुधरो नाथः सकमण्डलुना मया | साक्षमालः साक्षमालं स प्रणम्याभिवादितः || २६ ||

kamaṇḍaludharo nāthaḥ sakamaṇḍalunā mayā | sākṣamālaḥ sākṣamālaṃ sa praṇamyābhivāditaḥ || 26 ||

English

That lord held a water-pot, and I too held a water-pot; he held a string of prayer-beads, and I too held a string of prayer-beads. I bowed down and greeted him.

हिन्दी

उन स्वामी के हाथ में कमंडल था, और मेरे हाथ में भी कमंडल था; उनके हाथ में जप की माला थी, और मेरे हाथ में भी जप की माला थी। मैंने झुककर उन्हें प्रणाम किया।

27

एहि पुत्रेति मामुक्त्वा स स्वाब्जस्योत्तरे दले | शुक्लाश्च इव शीतांशु योजयामास पाणिना || २७ ||

ehi putreti māmuktvā sa svābjasya uttare dale | śuklāśca iva śītāṃśu yojayāmāsa pāṇinā || 27 ||

English

Saying to me, 'Come, my son,' he set me, white as the cool moon, on the upper petal of his own lotus, with his own hand.

हिन्दी

मुझसे कहा - 'आओ, बेटा' - और उन्होंने मुझे, जो चाँद जैसा ठंडा-सफेद था, अपने कमल की ऊपर की पंखुड़ी पर, अपने ही हाथ से बिठाया।

28

मृगकृत्तिपरीधानो मृगकृत्तिनिजाम्बरम् | मामुवाच पिता ब्रह्मा सुहंसः सारसं यथा || २८ ||

mṛgakṛttiparīdhāno mṛgakṛttinijāmbaram | māmuvāca pitā brahmā suhaṃsaḥ sārasaṃ yathā || 28 ||

English

Then Brahma, my father, who wore a deerskin as his own robe, spoke to me — the way a graceful swan speaks to a crane.

हिन्दी

फिर मेरे पिता ब्रह्मा ने, जो हिरण की खाल को ही अपना वस्त्र पहने थे, मुझसे बात की - बिल्कुल वैसे जैसे एक सुंदर हंस किसी सारस से बात करे।

29

मुहूर्तमात्रं ते पुत्र चेतो वानरचञ्चलम् | अज्ञानमभ्यास्रशतु शशः शशधरं यथा || २९ ||

muhūrtamātraṃ te putra cetovānaracañcalam | ajñānamabhyāsraśatu śaśaḥ śaśadharaṃ yathā || 29 ||

English

'For just a moment, my son, may not-knowing take hold of your mind, restless like a monkey — the way a hare rests inside the moon.'

हिन्दी

'बस एक पल के लिए, बेटा, तेरे मन पर, जो बंदर जैसा चंचल है, अनजानपन छा जाए - जैसे चाँद में खरगोश समाया रहता है।'

30

इति तेनाशु शप्तः सन्विचारसमनन्तरम् | अहं विस्मृतवान्सर्वे स्वरूपममलं किल || ३० ||

iti tenāśu śaptaḥ sanvicārasamanantaram | ahaṃ vismṛtavānsarve svarūpamamalaṃ kila || 30 ||

English

As soon as he cursed me like this, right after those words, I completely forgot my own pure, true nature.

हिन्दी

उन्होंने मुझे यह श्राप दिया, और उन शब्दों के तुरंत बाद, मैं अपना असली और शुद्ध रूप पूरी तरह भूल गया।

31

अथाहं दीनता यातः स्थितोऽसंबुद्धया धिया | दुःखशोकाभिसंतप्तो जातो जन इवाधनः || ३१ ||

athāhaṃ dīnatā yātaḥ sthito'saṃbuddhayā dhiyā | duḥkhaśokābhisaṃtapto jāto jana ivādhanaḥ || 31 ||

English

Then I became wretched, staying with a mind that no longer understood, burning with sorrow and grief, like a man who has become poor and has nothing.

हिन्दी

फिर मैं दुखी हो गया, मेरा मन समझ खो बैठा, मैं दुख और शोक से जल रहा था, बिल्कुल वैसे जैसे कोई गरीब आदमी जिसके पास कुछ भी नहीं बचा।

32

कष्टं संसारनामायं दोषः कथमिहागतः | इति चिन्तितवानन्तस्तूष्णीमेव व्यवस्थितः || ३२ ||

kaṣṭaṃ saṃsāranāmāyaṃ doṣaḥ kathamihāgataḥ | iti cintitavānantastūṣṇīmeva vyavasthitaḥ || 32 ||

English

I thought to myself, 'Oh, how did this trouble called worldly life come upon me?' And I just stayed there in silence.

हिन्दी

मैंने अपने मन में सोचा - 'हाय, यह संसार नाम की मुसीबत मुझ पर कैसे आ गई?' और मैं बस चुपचाप वहीं बैठा रहा।

33

अथाभ्यधात्स मां तातः पुत्र किं दुःखवानसि | दुःखोपघातं मां पृच्छ सुखी नित्यं भविष्यसि || ३३ ||

athābhyadhātsa māṃ tātaḥ putra kiṃ duḥkhavānasi | duḥkhopaghātaṃ māṃ pṛccha sukhī nityaṃ bhaviṣyasi || 33 ||

English

Then my father said to me, 'Son, why are you suffering? Ask me how suffering is destroyed, and you will be happy forever.'

हिन्दी

तब मेरे पिता ने मुझसे कहा - 'बेटा, तू दुखी क्यों है? मुझसे पूछ कि दुख कैसे मिटता है, और तू हमेशा के लिए सुखी हो जाएगा।'

34

ततः पृष्टः स भगवान्मया सकललोककृत् | हेमपद्मदलस्थेन संसारव्याधिभेषजम् || ३४ ||

tataḥ pṛṣṭaḥ sa bhagavānmayā sakalalokakṛt | hemabadmadalasthana saṃsāravyādhibheṣajam || 34 ||

English

Then, sitting on the petal of the golden lotus, I asked that lord, the maker of all worlds, about the remedy for the disease of worldly life.

हिन्दी

फिर, सोने के कमल की पंखुड़ी पर बैठे-बैठे, मैंने उन स्वामी से, जो सारे लोकों को बनाने वाले हैं, संसार नाम की बीमारी की दवा के बारे में पूछा।

35

कथं नाथ महादुःखमयः संसार आगतः | कथं च क्षीयते जन्तोरिति पृष्टेन तेन मे || ३५ ||

kathaṃ nātha mahāduḥkhamayaḥ saṃsāra āgataḥ | kathaṃ ca kṣīyate jantoriti pṛṣṭena tena me || 35 ||

English

I asked him: 'Lord, how did this world of great suffering come to be? And how can it be ended for a person?'

हिन्दी

मैंने उनसे पूछा - 'स्वामी, यह बड़े दुख से भरा संसार कैसे बना? और यह इंसान के लिए कैसे खत्म हो सकता है?'

36

तज्ज्ञानं सुबहु प्रोक्तं यज्ज्ञात्वा पावनं परम् | अहं पितुरभिप्रायः किलाधिक इव स्थितः || ३६ ||

tajjñānaṃ subahu proktaṃ yajjñātvā pāvanaṃ param | ahaṃ piturabhiprāyaḥ kilādhika iva sthitaḥ || 36 ||

English

He told me this knowledge at great length — knowing it makes a person supremely pure. It seems I had become the special aim of my father's purpose in teaching it.

हिन्दी

उन्होंने मुझे यह ज्ञान बहुत विस्तार से बताया - इसे जानकर इंसान पूरी तरह पवित्र हो जाता है। ऐसा लगता है कि मैं ही अपने पिता के इस ज्ञान देने के मकसद का खास निशाना बन गया था।

37

ततो विदितवेद्यं मां निजां प्रकृतिमास्थितम् | स उवाच जगत्कर्ता वक्ता सकलकारणम् || ३७ ||

tato viditavedyaṃ māṃ nijāṃ prakṛtimāsthitam | sa uvāca jagatkartā vaktā sakalakāraṇam || 37 ||

English

Then, seeing that I had learned what was to be learned and was now settled in my own true nature, he — the maker of the world, the one who reveals the cause of all things — spoke to me:

हिन्दी

फिर, यह देखकर कि मैं वह सब सीख चुका था जो सीखना था, और अब अपने असली स्वरूप में टिका हुआ था, उन्होंने - जो संसार को बनाने वाले हैं और हर चीज़ का कारण बताने वाले हैं - मुझसे कहा -

38

शापेनाज्ञपदं नीत्वा पृच्छकस्त्वं मया कृतः | पुत्रास्य ज्ञानसारस्य समस्तजनसिद्धये || ३८ ||

śāpenājñapadaṃ nītvā pṛcchakastvaṃ mayā kṛtaḥ | putrāsya jñānasārasya samastajanasiddhaye || 38 ||

English

'By my curse, son, I brought you to a state of not-knowing, and made you the one who asks — so that, through this essence of knowledge, all people could gain success.'

हिन्दी

'बेटा, मैंने अपने श्राप से तुझे अनजानपन की हालत में पहुँचाया, और तुझे सवाल पूछने वाला बनाया - ताकि इस ज्ञान के सार से सारे लोगों का भला हो सके।'

39

इदानीं शान्तशापस्त्वं परं बोधमुपागतः | संस्थितोऽहमिवैकान्माऽकनक कनकादिवत् || ३९ ||

idānīṃ śāntaśāpastvaṃ paraṃ bodhamupāgataḥ | saṃsthito'hamivaikānmā'kanaka kanakādivat || 39 ||

English

'Now that the curse is over, you have reached the highest awakening. I remain present in you as one and the same — the way one piece of gold is the same as another piece of gold.'

हिन्दी

'अब श्राप खत्म हो गया है, और तू सबसे ऊँची जागृति को पा चुका है। मैं तुझमें एक ही रूप में मौजूद हूँ - जैसे सोने का एक टुकड़ा दूसरे सोने के टुकड़े से अलग नहीं होता।'

40

गच्छेदानीं महीपृष्ठे जम्बूद्वीपान्तरस्थितम् | साधो भरतवर्ष त्वं लोकानुग्रहहेतुना || ४० ||

gacchedānīṃ mahīpṛṣṭhe jambūdvīpāntarasthitam | sādho bharatavarṣa tvaṃ lokānugrahahētunā || 40 ||

English

'Now go, gentle one, to the surface of the earth, to the land called Bharata within Jambudvipa, to bless and help all people.'

हिन्दी

'अब जा, हे सज्जन, धरती पर, जम्बूद्वीप के भीतर भारत नाम की भूमि पर, लोगों का भला करने और उनकी मदद करने के लिए।'

41

तत्र क्रियाकाण्डपरास्त्वया पुत्र महाधिया | उपदेश्वाः क्रियाकाण्डक्रमेण क्रमशालिना || ४१ ||

tatra kriyākāṇḍaparāstvayā putra mahādhiyā | upadeśvāḥ kriyākāṇḍakrameṇa kramśālinā || 41 ||

English

'There, son, with your great wisdom, teach those devoted to ritual action — instructing them, step by step, in the proper order of ritual practice.'

हिन्दी

'वहाँ, बेटा, अपनी बड़ी बुद्धि से, जो लोग कर्मकांड में लगे हैं उन्हें सिखा - उन्हें कर्मकांड का सही तरीका, एक-एक कदम करके, बता।'

42

विरर्क्ताचेत्ताश्च तथा महाप्राज्ञा विचारिणः | उपदेश्यास्त्वया साधो ज्ञानेनानन्ददायिना || ४२ ||

virarktācettāśca tathā mahāprājñā vicāriṇaḥ | upadeśyāstvayā sādho jñānenānandadāyinā || 42 ||

English

'And those who are detached, and the truly wise who reflect deeply — teach them, gentle one, with the knowledge that gives bliss.'

हिन्दी

'और जो लोग विरक्त हैं, और जो बड़े बुद्धिमान गहराई से सोचने वाले हैं - उन्हें, हे सज्जन, वह ज्ञान सिखा जो आनंद देता है।'

43

इति तेन नियुक्तोऽहं पित्रा कमलयोनिना | इह राघव तिष्ठामि यावद्भूतपरम्परा || ४३ ||

iti tena niyukto'haṃ pitrā kamalayoninā | iha rāghava tiṣṭhāmi yāvadbhūtaparamparā || 43 ||

English

So, Raghava, appointed by my father, the lotus-born Brahma, I remain here for as long as the line of living beings continues.

हिन्दी

तो, हे राघव, अपने पिता कमल से जन्मे ब्रह्मा के कहने पर, मैं यहाँ तब तक रहता हूँ जब तक जीवों की यह कड़ी चलती रहती है।

44

कर्तव्यमस्ति न ममेह हि किंचिदेव स्थातव्यमित्यतिमना भुवि संस्थितोऽस्मि | संशान्तया सततसुप्तधियेह वृत्या कार्य करोमि न च किंचिदहं करोमि || ४४ ||

kartavyamasti na mameha hi kiṃcideva sthātavyamityatimanā bhuvi saṃsthito'smi | saṃśāntayā satatasuptadhiyeha vṛtyā kārya karomi na ca kiṃcidahaṃ karomi || 44 ||

English

I have nothing at all that I must do here, yet, thinking 'one must still remain,' with a mind that has gone beyond all this, I stay on this earth. Living calmly, my mind always at complete rest as if asleep, I carry out my task — and yet I do nothing at all.

हिन्दी

यहाँ मुझे कुछ भी नहीं करना है, फिर भी यह सोचकर कि 'फिर भी रहना ही होगा,' एक ऐसे मन के साथ जो इन सब से आगे निकल चुका है, मैं इस धरती पर टिका रहता हूँ। शांत तरीके से जीते हुए, मेरा मन हमेशा ऐसे पूरी तरह टिका रहता है जैसे सोया हुआ हो, मैं अपना काम करता हूँ - और फिर भी मैं कुछ नहीं करता।

← Chapter 9Chapter 11 →