Vairāgya वैराग्य

Chapter 8 — 38 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

अष्टमः सर्गः वाल्मीकिरुवाच | तच्छ्रुत्वा राजशार्दूलो विश्वामित्रस्य भाषितम् | मुहूर्तमासीन्निश्चेष्टः सदैन्यं चेदमब्रवीत् || १ ||

aṣṭamaḥ sargaḥ vālmīkiruvāca | tacchrutvā rājaśārdūlo viśvāmitrasya bhāṣitam | muhūrtamāsīnniśceṣṭaḥ sadainyaṃ cedamabravīt || 1 ||

English

Valmiki said: Hearing these words of Vishwamitra, the great king sat still without moving for a while. Then, full of sorrow, he said this.

हिन्दी

वाल्मीकि ने कहा कि विश्वामित्र की यह बात सुनकर वह महान राजा कुछ देर तक चुपचाप, बिना हिले-डुले बैठा रहा। फिर बहुत दुखी होकर उसने यह कहा।

2

ऊनषोडशवर्षोऽयं रामो राजीवलोचनः | न युद्धयोग्यतामस्य पश्यामि सह राक्षसैः || २ ||

ūnaṣoḍaśavarṣo'yaṃ rāmo rājīvalocanaḥ | na yuddhayogyatāmasya paśyāmi saha rākṣasaiḥ || 2 ||

English

This Rama, whose eyes are like lotuses, is not yet sixteen years old. I do not see in him the fitness to fight against the demons.

हिन्दी

यह राम, जिसकी आँखें कमल जैसी हैं, अभी सोलह साल का भी नहीं हुआ है। मुझे इसमें राक्षसों से लड़ने की योग्यता नज़र नहीं आती।

3

इयमक्षौहिणी पूर्णा यस्याः पतिरहं प्रभो | तया परिवृतो युद्धं दास्यामि पिशिताशिनाम् || ३ ||

iyamakṣauhiṇī pūrṇā yasyāḥ patirahaṃ prabho | tayā parivṛto yuddhaṃ dāsyāmi piśitāśinām || 3 ||

English

O lord, I command this entire army of mine. Surrounded by it, I myself will fight the flesh-eating demons.

हिन्दी

हे स्वामी, इस पूरी सेना का मुखिया मैं हूँ। इसी सेना के साथ मैं खुद मांस खाने वाले राक्षसों से युद्ध करूँगा।

4

इमे हि शूरा विक्रान्ता भृत्या मन्त्रविशारदाः | अहं चैषां धनुष्पाणिर्गोप्ता समरमूर्धनि || ४ ||

ime hi śūrā vikrāntā bhṛtyā mantraviśāradāḥ | ahaṃ caiṣāṃ dhanuṣpāṇirgoptā samaramūrdhani || 4 ||

English

These soldiers of mine are brave, courageous, and skilled in strategy. And I, bow in hand, will protect them at the front of the battle.

हिन्दी

मेरे ये सैनिक बहादुर, पराक्रमी और युद्ध-नीति में कुशल हैं। और मैं खुद हाथ में धनुष लेकर युद्ध के मोर्चे पर इनकी रक्षा करूँगा।

5

एभिः सहैव वीराणां महेन्द्रमहतामपि | ददामि युद्धं मत्तानां करिणामिव केसरी || ५ ||

ebhiḥ sahaiva vīrāṇāṃ mahendramahatāmapi | dadāmi yuddhaṃ mattānāṃ kariṇāmiva kesarī || 5 ||

English

Together with these soldiers, I will fight even warriors as mighty as Indra, the way a lion fights maddened elephants.

हिन्दी

इन्हीं सैनिकों के साथ मैं इंद्र जैसे बड़े-बड़े शूरवीरों से भी युद्ध कर सकता हूँ, ठीक वैसे ही जैसे शेर मस्त हाथियों से भिड़ जाता है।

6

बालो रामस्त्वनीकेषु न जानाति बलाबलम्| अन्तःपुरादृते दृष्टा नानेनान्या रणावनिः || ६ ||

bālo rāmastvanīkeṣu na jānāti balābalam| antaḥpurādṛte dṛṣṭā nānenānyā raṇāvaniḥ || 6 ||

English

Rama is only a child. He does not know how to judge strength and weakness among armies in battle. Except for the inner palace, he has never seen any other battlefield.

हिन्दी

राम अभी बच्चा है। युद्ध में सेनाओं की ताकत और कमज़ोरी को पहचानना वह नहीं जानता। महल के भीतरी हिस्से के अलावा उसने और कोई युद्धभूमि कभी देखी ही नहीं है।

7

न शस्त्रैः परमैर्युक्तो न च युद्धविशारदः| नवास्त्रैः शूरकोटीनां तज्ज्ञः समरभूमिषु || ७ ||

na śastraiḥ paramairyukto na ca yuddhaviśāradaḥ| navāstraiḥ śūrakoṭīnāṃ tajjñaḥ samarabhūmiṣu || 7 ||

English

He has not mastered the finest weapons, and he is not skilled in war. On the battlefield, he does not even know the special weapons that crores of warriors use.

हिन्दी

उसने सबसे अच्छे हथियार चलाना नहीं सीखा है, और वह युद्ध में कुशल भी नहीं है। युद्धभूमि में करोड़ों वीर जिन खास अस्त्रों का प्रयोग करते हैं, वह उन्हें भी नहीं जानता।

8

केवलं पुष्पखण्डेषु नगरोपवनेषु च| उद्यानवनकुञ्जेषु सदैव परिशीलनम् || ८ ||

kevalaṃ puṣpakhaṇḍeṣu nagaropavaneṣu ca| udyānavanakuñjeṣu sadaiva pariśīlanam || 8 ||

English

His whole practice, always, has only been in flower gardens, in the parks near the city, and in gardens, groves, and leafy bowers.

हिन्दी

उसका सारा अभ्यास बस फूलों के बागों में, शहर के बगीचों में, और उद्यानों, वनों तथा लताकुंजों में ही रहा है।

9

विहर्तुमेष जानाति सह राजकुमारकैः| कीर्णपुष्पोपहारासु स्वकास्वजिरभूमिषु || ९ ||

vigartumeṣa jānāti saha rājakumārakaiḥ| kīrṇapuṣpopahārāsu svakāsvajirabhūmiṣu || 9 ||

English

He only knows how to play with other princes, in his own courtyards strewn with flowers set out as offerings.

हिन्दी

वह बस इतना जानता है कि दूसरे राजकुमारों के साथ अपने आँगन में खेले, जहाँ भेंट के रूप में फूल बिखेरे गए हों।

10

अद्य त्वतितरां ब्रह्मन्मम भाग्यविपर्ययात्| हिमेनेव हि पद्माभः संपन्नो हरिणः कृशः || १० ||

adya tvatitarāṃ brahmannmama bhāgyaviparyayāt| himeneva hi padmābhaḥ saṃpanno hariṇaḥ kṛśaḥ || 10 ||

English

Now, Brahmin, because my luck has turned bad, he, whose glow was once like a lotus, has become thin as a deer, as if struck by frost.

हिन्दी

हे ब्राह्मण, आज मेरा भाग्य बिगड़ जाने से, जिसकी चमक कमल जैसी थी, वह अब पाला पड़े कमल की तरह मुरझाकर दुबले हिरन जैसा हो गया है।

11

नात्तुमन्नानि शक्नोति न विहर्तुं गृहावनिम् | अन्तःखेदपरीतात्मा तूष्णीं तिष्ठति केवलम् || ११ ||

nāttumannāni śaknoti na vihartuṃ gṛhāvanim | antaḥkhedaparītātmā tūṣṇīṃ tiṣṭhati kevalam || 11 ||

English

He cannot eat food, and he cannot move about the grounds of the house. His mind full of inner sorrow, he simply stays silent.

हिन्दी

वह न तो भोजन कर पा रहा है, न घर के आँगन में घूम पा रहा है। मन ही मन दुख से भरा हुआ, वह बस चुपचाप बैठा रहता है।

12

सदारः सहभृत्योऽहं तत्कृते मुनिनायक | शरदीव पयोवाहो नूनं निःसारतां गतः || १२ ||

sadāraḥ sahabhṛtyo'haṃ tatkṛte munināyaka | śaradīva payovāho nūnaṃ niḥsāratāṃ gataḥ || 12 ||

English

O leader of sages, because of this, I, together with my wife and servants, have truly become empty of substance, like a rain-cloud in autumn.

हिन्दी

हे मुनियों के स्वामी, इसी वजह से मैं अपनी पत्नी और सेवकों समेत बिलकुल खोखला हो गया हूँ, जैसे शरद ऋतु में बादल पानी से खाली हो जाता है।

13

ईदृशोऽसौ सुतो बाल आधिनाऽथ वशीकृतः | कथं ददामि तं तुभ्यं योद्धुं सह निशाचरैः || १३ ||

īdṛśo'sau suto bāla ādhinā'tha vaśīkṛtaḥ | kathaṃ dadāmi taṃ tubhyaṃ yoddhum saha niśācaraiḥ || 13 ||

English

This son of mine is a mere child, and now he is overcome by deep inner anguish. How can I give him to you to fight the night-wandering demons?

हिन्दी

मेरा यह बेटा अभी बच्चा ही है, और अभी वह गहरे मानसिक कष्ट से घिरा हुआ है। मैं उसे राक्षसों से लड़ने के लिए आपको कैसे दे दूँ?

14

अपि बालाङ्गनासङ्गादपि साधो सुधारसात् | राज्यादपि सुखायैव पुत्रस्नेहो महामते || १४ ||

api bālāṅganāsaṅgādapi sādho sudhārasāt | rājyādapi sukhāyaiva putrasneho mahāmate || 14 ||

English

O virtuous, wise one, a father's love for his son gives more happiness than being with a young woman, more than the nectar of immortality, more even than a kingdom.

हिन्दी

हे साधु, हे महाबुद्धिमान, पुत्र का प्रेम सुख देने में एक युवती के साथ रहने से भी बढ़कर है, अमृत के रस से भी बढ़कर है, और राज्य से भी बढ़कर है।

15

ये दुरन्ता महारम्भास्त्रिषु लोकेषु खेददाःपुत्रस्नेहेन सन्तोऽपि कुर्वन्ते तानसंशयम् || १५ ||

ye durantā mahārambhāstriṣu lokeṣu khedadāḥputrasnehena santo'pi kurvate tānasaṃśayam || 15 ||

English

Even good, virtuous people take up hard, endless undertakings that bring trouble in all three worlds. They do this, without doubt, simply out of love for a son.

हिन्दी

यहाँ तक कि अच्छे और सज्जन लोग भी, बेटे के प्रेम के कारण, ऐसे कठिन और अंतहीन कामों में लग जाते हैं जो तीनों लोकों में दुख देने वाले होते हैं, इसमें कोई शक नहीं।

16

असवोऽथ धनं दारास्त्यज्यन्ते मानवैः सुखम् । न पुत्रो मुनिशार्दूल स्वभावो ह्येष जन्तुषु || १६ ||

asavo’tha dhanaṃ dārāstyajyante mānavaiḥ sukham| na putro muniśārdūla svabhāvo hyeṣa jantuṣu|| 16 ||

English

People can give up their lives, their wealth, even their wives, without much trouble, but not a son. O tiger among sages, this is simply the nature of living beings.

हिन्दी

मनुष्य अपनी जान, धन, यहाँ तक कि पत्नी को भी आसानी से छोड़ सकते हैं, लेकिन बेटे को नहीं। हे मुनियों में श्रेष्ठ, प्राणियों का यही स्वभाव है।

17

राक्षसाः क्रूरकर्माणः कूटयुद्धविशारदाः । रामस्तान्योधयत्वित्थं युक्तिरेवातिदुःसहा || १७ ||

rākṣasāḥ krūrakarmāṇaḥ kūṭayuddhaviśāradāḥ| rāmastānyodhayatvitthaṃ yuktirevātiduḥsahā|| 17 ||

English

These demons act cruelly, and they are experts in deceitful, treacherous warfare. That Rama should fight them, this very idea is unbearable to me.

हिन्दी

ये राक्षस क्रूर कर्म करने वाले और छल-कपट भरे युद्ध में निपुण हैं। राम इनसे लड़े, यह विचार ही मेरे लिए असहनीय है।

18

विप्रयुक्तो हि रामेण मुहूर्तमपि नोत्सहे । जीवितुं जीविताकांक्षी च रामं नेतुमर्हसि || १८ ||

viprayukto hi rāmeṇa muhūrtamapi notsahē| jīvituṃ jīvitākāṃkṣī ca rāmaṃ nētumarhasi|| 18 ||

English

Separated from Rama, I could not go on living even for a moment. If you wish me to remain alive, you must not take Rama with you.

हिन्दी

राम से बिछड़कर मैं एक पल भी जीवित नहीं रह सकूँगा। अगर आप चाहते हैं कि मैं जीवित रहूँ, तो राम को अपने साथ मत ले जाइए।

19

नववर्षसहस्राणि मम जातस्य कौशिक । दुःखेनोत्पादितास्त्वेते चत्वारः पुत्रका मया || १९ ||

navavarṣasahasrāṇi mama jātasya kauśika| duḥkhenotpāditāstvetē catvāraḥ putrakā mayā|| 19 ||

English

O Kaushika, it has been nine thousand years since I was born. Only with great difficulty did I produce these four sons.

हिन्दी

हे कौशिक, मुझे जन्मे नौ हज़ार वर्ष हो चुके हैं। बड़ी कठिनाई से मैंने ये चार पुत्र प्राप्त किए हैं।

20

प्रधानभूतस्तेष्वेव रामः कमललोचनः । तं विनेह त्रयोऽप्यन्ये धारयन्ति न जीवितम् || २० ||

pradhānabhūtasteṣvēva rāmaḥ kamalalocanaḥ| taṃ vinēha trayō'pyanyē dhārayanti na jīvitam|| 20 ||

English

Among them, Rama, whose eyes are like lotuses, is the foremost. Without him, the other three would not be able to hold on to their lives either.

हिन्दी

इन सबमें कमल जैसी आँखों वाला राम सबसे प्रमुख है। उसके बिना, बाकी तीनों भी अपना जीवन नहीं बचा पाएंगे।

21

स एव रामो भवता नीयते राक्षसान्प्रति | यदि तत्पुत्रहीनं त्वं मृतमेवाशु विद्धि माम् || २१ ||

sa eva rāmo bhavatā nīyate rākṣasānprati | yadi tatputrahīnaṃ tvaṃ mṛtamevāśu viddhi mām || 21 ||

English

That very Rama is the one you are taking to face the demons. If that happens, know that I, having lost my son, will soon be as good as dead.

हिन्दी

वही राम है जिसे आप राक्षसों के सामने ले जा रहे हैं। अगर ऐसा हुआ, तो जान लीजिए कि पुत्र खोकर मैं भी जल्द ही मरा हुआ जैसा हो जाऊँगा।

22

चतुर्णामात्मजानां हि प्रीतिरत्रैव मे परा | ज्येष्ठं धर्ममयं तस्मान्न रामं नेतुमर्हसि || २२ ||

caturṇāmātmajānāṃ hi prītiratraiva me parā | jyeṣṭhaṃ dharmamayaṃ tasmānna rāmaṃ netumarhasi || 22 ||

English

Of all my four sons, my deepest love is for this one. So you should not take Rama, my eldest son, who is the very embodiment of righteousness.

हिन्दी

मेरे चारों पुत्रों में मेरा सबसे गहरा प्रेम इसी के लिए है। इसलिए आप मेरे सबसे बड़े पुत्र राम को, जो धर्म का रूप है, मत ले जाइए।

23

निशाचरबलं हन्तुं मुने यदि तवेप्सितम् | चतुरङ्गसमायुक्तं मया सह बलं नय || २३ ||

niśācarabalaṃ hantuṃ mune yadi tavepsitam | caturāṅgasamāyuktaṃ mayā saha balaṃ naya || 23 ||

English

O sage, if you wish to destroy the demons' army, then take my army along with me. It is a complete force of elephants, chariots, cavalry, and foot soldiers.

हिन्दी

हे मुनि, अगर आप राक्षसों की सेना का नाश करना चाहते हैं, तो मेरे साथ मेरी पूरी सेना ले चलिए, जिसमें हाथी, रथ, घुड़सवार और पैदल सैनिक शामिल हैं।

24

किंवीर्या राक्षसास्ते तु कस्य पुत्राः कथं च ते | कियत्प्रमाणाः के चैव इति वर्णय मे स्फुटम् || २४ ||

kiṃvīryā rākṣasāste tu kasya putrāḥ kathaṃ ca te | kiyaṭpramāṇāḥ ke caiva iti varṇaya me sphuṭam || 24 ||

English

How powerful are those demons? Whose sons are they, and how did they come to be? How big are they, and who exactly are they? Please explain all this to me clearly.

हिन्दी

वे राक्षस कितने शक्तिशाली हैं? वे किसके पुत्र हैं, और कैसे हैं? उनका आकार कितना बड़ा है, और वे असल में हैं कौन? कृपया मुझे यह सब साफ-साफ बताइए।

25

कथं तेन प्रकर्तव्यं तेषां रामेण रक्षसाम् | मामकैर्बालकैर्ब्रह्मन्मया वा कूटयोधिनाम् || २५ ||

kathaṃ tena prakartavyaṃ teṣāṃ rāmeṇa rakṣasām | māmakairbālakairbrahmannmayā vā kūṭayodhinām || 25 ||

English

O Brahmin, how should Rama deal with those demons who fight by deceit and trickery, with the help of my other young sons, or with me?

हिन्दी

हे ब्राह्मण, छल-कपट से लड़ने वाले उन राक्षसों का सामना राम कैसे करे, मेरे बाकी बच्चों की मदद से, या मेरे साथ?

26

सर्वं मे शंस भगवन्यथा तेषां महारणे | स्थातव्यं दुष्टभाग्यानां वीर्योत्सिक्ता हि राक्षसाः || २६ ||

sarvaṃ me śaṃsa bhagavanyathā teṣāṃ mahāraṇe | sthātavyaṃ duṣṭabhāgyānāṃ vīryotsiktā hi rākṣasāḥ || 26 ||

English

Venerable one, tell me everything, how one must stand against them in this great battle, against these demons of evil fortune who are so arrogant about their own strength.

हिन्दी

हे भगवन, मुझे सब कुछ बताइए, इस महायुद्ध में उन दुर्भाग्य राक्षसों के सामने कैसे डटा जाए, जो अपनी ताकत पर बहुत घमंड करते हैं।

27

श्रूयते हि महावीर्यो रावणो नाम राक्षसः | साक्षाद्वैश्रवणभ्राता पुत्रो विश्रवसो मुनेः || २७ ||

śrūyate hi mahāvīryo rāvaṇo nāma rākṣasaḥ | sākṣādvaivaravabhrātā putro viśravaso muneḥ || 27 ||

English

I have heard that there is a very powerful demon named Ravana, the very brother of Vaishravana, and the son of the sage Vishrava.

हिन्दी

मैंने सुना है कि रावण नाम का एक बहुत शक्तिशाली राक्षस है, वह साक्षात वैश्रवण का भाई है, और ऋषि विश्रवा का पुत्र है।

28

स चेत्तव मखे विघ्नं करोति किल दुर्मतिः | तत्संग्रामे न शक्ताः स्मो वयं तस्य दुरात्मनः || २८ ||

sa cet tava makhe vighnaṃ karoti kila durmatiḥ | tatsaṃgrāme na śaktāḥ smo vayaṃ tasya durātmanaḥ || 28 ||

English

If that evil-minded Ravana truly disrupts your sacrifice, then we would not be able to stand against him, that wicked being, in battle.

हिन्दी

अगर वह दुर्बुद्धि रावण सचमुच आपके यज्ञ में विघ्न डालता है, तो उस दुष्टात्मा से युद्ध में हम टिक नहीं पाएंगे।

29

काले काले पृथग्ब्रह्मन्भूरिवीर्यविभूतयः | भूतेष्वभ्युदयं यान्ति प्रलीयन्ते च कालतः || २९ ||

kāle kāle pṛthagbrahmanbhūrivīryavibhūtayaḥ | bhūteṣvabhyudayaṃ yānti pralīyante ca kālataḥ || 29 ||

English

O Brahmin, from time to time, different beings rise to great power and glory, and then, in time, that power fades away and disappears.

हिन्दी

हे ब्राह्मण, समय-समय पर अलग-अलग प्राणी बड़ी शक्ति और महिमा पाकर उभरते हैं, और फिर समय के साथ वह शक्ति मिट जाती है।

30

अद्यास्मिंस्तु वयं काले रावणादिषु शत्रुषु | न समर्थाः पुरः स्थातुं नियतेरेष निश्चयः || ३० ||

adyāsmiṃstu vayaṃ kāle rāvaṇādiṣu śatruṣu | na samarthāḥ puraḥ sthātuṃ niyater eṣa niścayaḥ || 30 ||

English

But right now, against enemies like Ravana, we are not able to stand our ground. This is simply what fate has certainly decided.

हिन्दी

पर अभी, इस समय, रावण जैसे शत्रुओं के सामने हम टिक नहीं सकते। यह तो नियति का निश्चित फैसला है।

31

तस्मात्प्रसादं धर्मज्ञ कुरु त्वं मम पुत्रके | मम चैवाल्पभाग्यस्य भवान्हि परदैवतम् || ३१ ||

tasmātprasādaṃ dharmajña kurutvaṃ mama putrake | mama caivālpabhāgyasya bhavānhi paradaivatam || 31 ||

English

So, you who know what is right, please show mercy to my son. For you are the highest god to me, a man of little fortune.

हिन्दी

इसलिए, हे धर्म के जानकार, आप मेरे बेटे पर दया कीजिए। क्योंकि मुझ अभागे के लिए आप ही सबसे बड़े देवता हैं।

32

देवदानवगन्धर्वा यक्षाः पतगपन्नगाः | न शक्ता रावणं योद्धुं किं पुनः पुरुषा युधि || ३२ ||

devadānavagandharvā yakṣāḥ patagapannagāḥ | na śaktā rāvaṇaṃ yoddhum kiṃ punaḥ puruṣā yudhi || 32 ||

English

Gods, danavas, gandharvas, yakshas, birds, and serpents are not able to fight Ravana, so what chance do mere men have in battle against him?

हिन्दी

देवता, दानव, गंधर्व, यक्ष, पक्षी और नाग भी रावण से युद्ध नहीं कर सकते, फिर साधारण मनुष्यों की तो बात ही क्या है।

33

महावीर्यवतां वीर्यमादत्ते युधि राक्षसः | तेन सार्धं न शक्ताः स्म संयुगे तस्य बालकैः || ३३ ||

mahāvīryavatāṃ vīryamādatte yudhi rākṣasaḥ | tena sārdhaṃ na śaktāḥ sma saṃyuge tasya bālakaiḥ || 33 ||

English

In battle, that demon can strip away the strength of even the mightiest warriors. My children and I are not capable of fighting him in single combat.

हिन्दी

युद्ध में वह राक्षस बड़े-बड़े बलवानों की शक्ति भी छीन लेता है। मैं अपने बच्चों के साथ मिलकर भी उससे युद्ध करने में समर्थ नहीं हूँ।

34

अयमन्यतमः कालः पेलवीकृतसज्जनः | राघवोऽपि गतो दैन्यं यतो वार्धकजर्जरः || ३४ ||

ayamanyatamaḥ kālaḥ pelavīkṛtasajjanaḥ | rāghavo'pi gato dainyaṃ yato vārdhakajarjaraḥ || 34 ||

English

This is one of those times that wears down even good people. Even I, a descendant of Raghu, have fallen into misery, because old age has worn me out and broken me down.

हिन्दी

यह ऐसा समय है जो अच्छे लोगों को भी कमज़ोर बना देता है। मैं, रघुवंशी होकर भी, दुख में डूब गया हूँ, क्योंकि बुढ़ापे ने मुझे जर्जर कर दिया है।

35

अथवा लवणं ब्रह्मन्यज्ञघ्नं तं मधोः सुतम् | कथयत्वसुरप्रख्यं नैव मोक्ष्यामि पुत्रकम् || ३५ ||

athavā lavaṇaṃ brahmanyajñaghnaṃ taṃ madhoḥ sutam | kathayatvasuraprakhyam naiva mokṣyāmi putrakam || 35 ||

English

Or, Brahmin, if it is Lavana you mean, that son of Madhu who destroys sacrifices, well-known as a demon, even so, I will never let my son go.

हिन्दी

या फिर, हे ब्राह्मण, अगर आप लवण की बात कर रहे हैं, मधु के उस पुत्र की, जो यज्ञों का नाश करता है और राक्षस के नाम से जाना जाता है, तब भी मैं अपने पुत्र को नहीं भेजूँगा।

36

सुन्दोपसुन्दयोश्चैव पुत्रौ वैवस्वतोपमौ यज्ञविघ्नकरौ ब्रूहि न ते दास्यामि पुत्रकम् || ३६ ||

sundopasundayoścaiva putrau vaivasvatopamau yajñavighnakarau brūhi na te dāsyāmi putrakam || 36 ||

English

And if you mean the two sons of Sunda and Upasunda, who are as fearsome as Yama, and who disturb sacrifices, say what you will, but I will not give you my son.

हिन्दी

और अगर आप सुंद और उपसुंद के उन दो पुत्रों की बात कर रहे हैं, जो यमराज के समान भयंकर हैं और यज्ञों में विघ्न डालते हैं, आप जो चाहे कहिए, पर मैं अपना पुत्र नहीं दूँगा।

37

अथ नेष्यसि चेद्ब्रह्मंस्तद्धतोऽस्म्यहमेव ते अन्यथा तु न पश्यामि शाश्वतं जयमात्मनः || ३७ ||

atha neṣyasi cedbrahmaṃstadhato'sm yahameva te anyathā tu na paśyāmi śāśvataṃ jayamātmanaḥ || 37 ||

English

But if you take him anyway, Brahmin, then it is as good as you killing me. Yet if I do not send him, I see no lasting triumph for myself either.

हिन्दी

फिर भी हे ब्राह्मण, अगर आप उसे ले ही गए, तो यह मानो आपने मुझे मार डाला। और अगर मैं उसे न भेजूँ, तो भी मुझे अपने लिए कोई स्थायी विजय नज़र नहीं आती।

38

इत्युक्त्वा मृदु वचनं रघूद्वहोऽसौ कल्लोले मुनिमतसंशये निमग्नः नाज्ञासीत्क्षणमपि निश्चयं महात्मा प्रोद्वीचाविव जलधौ स मुह्यमानः || ३८ ||

ityuktvā mṛdu vacanaṃ raghūdvaho'sau kallole munimataśaṃśaye nimagnaḥ nājñāsītkṣaṇamapi niścayaṃ mahātmā prodveecāviva jaladhau sa muhyamānaḥ || 38 ||

English

Having said these gentle words, that great-souled descendant of Raghu sank into a wave of doubt about the sage's intention. Even for a moment, he could not reach any certainty, bewildered like someone caught in the towering waves of the ocean.

हिन्दी

यह कोमल वचन कहकर, रघुवंश का वह महान पुरुष मुनि की मंशा को लेकर संदेह की लहर में डूब गया। वह एक पल के लिए भी कोई निश्चय नहीं कर पाया, जैसे समुद्र की ऊँची लहरों में कोई व्यक्ति घबरा जाता है, वैसे ही वह घबरा गया।

← Chapter 7Chapter 9 →