Vairāgya वैराग्य

Chapter 19 — 31 verses. Sanskrit in Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

Open in the reader
1

श्रीराम उवाचलब्ध्वापि तरलाकारे कार्यभारतरंगिणिसंसारसागरे जन्म बाल्यं दुःखाय केवलम् || १ ||

śrīrāma uvācalabdhvāpi taralākāre kāryabhārataraṃgiṇisaṃsārasāgare janma bālyaṃ duḥkhāya kevalam || 1 ||

English

Rama said: We are born into this world, which is like a great ocean, always shifting and tossed with waves that are the burdens of daily work. But even after that birth, childhood by itself brings nothing but suffering.

हिन्दी

राम ने कहा, हम इस संसार में जन्म लेते हैं, जो एक समुद्र जैसा है, हमेशा हिलता-डुलता और काम के बोझ की लहरों से भरा हुआ। लेकिन जन्म पाकर भी, बचपन अपने आप में सिर्फ दुख ही देता है।

2

अशक्तिरापदस्तृष्णा मूकता मूढबुद्धितागृध्नुता लोलता दैन्यं सर्वं बाल्ये प्रवर्तते || २ ||

aśaktirāpadastṛṣṇā mūkatā mūḍhabuddhitāgṛdhnutā lolatā dainyaṃ sarvaṃ bālye pravartate || 2 ||

English

Weakness, troubles, craving, not being able to speak, foolishness, greed, restlessness, and misery - all of these are present in childhood.

हिन्दी

कमज़ोरी, मुसीबतें, लालसा, बोल न पाना, मूर्खता, लालच, चंचलता और दुख - ये सब बचपन में मौजूद रहते हैं।

3

रोषरोदनरौद्रासु दैन्यजर्जरितासु च | दशासु बन्धनं बाल्यमालानं करिणामिव || ३ ||

roṣarodanaraudrāsu dainyajarjaritāsu ca | daśāsu bandhanaṃ bālyamālānaṃ kariṇāmiva || 3 ||

English

Childhood is a bondage, tied up in states of anger, crying, fierce moods, and misery, like an elephant tied to its post.

हिन्दी

बचपन एक बंधन है, जो गुस्से, रोने, गुस्सैल मिजाज़ और दुख की हालतों में जकड़ा रहता है, जैसे हाथी अपने खूँटे से बंधा रहता है।

4

न मृतौ न जरारोगे न चापदि न यौवने | ताश्चिन्ताः परिकृन्तन्ति हृदयं शैशवेषु याः || ४ ||

na mṛtau na jarāroge na cāpadi na yauvane | tāścintāḥ parikṛntanti hṛdayaṃ śaiśaveṣu yāḥ || 4 ||

English

The worries that tear at the heart in childhood do not come even in death, in the diseases of old age, in real trouble, or in youth.

हिन्दी

जो चिंताएँ बचपन में दिल को चीर देती हैं, वैसी चिंताएँ मौत में भी नहीं आतीं, न बुढ़ापे की बीमारी में, न असली मुसीबत में, न जवानी में।

5

तिर्यग्जातिसमारम्भः सर्वैरेवावधीरितः | लोलो बालसमाचारो मरणादपि दुःखदः || ५ ||

tiryagjātisamārambhaḥ sarvairevāvadhīritaḥ | lolo bālasamācāro maraṇādapi duḥkhadaḥ || 5 ||

English

The behavior of animals is looked down on by everyone. And the restless behavior of a child brings more pain than even death does.

हिन्दी

जानवरों जैसा व्यवहार सबकी नज़र में तुच्छ होता है। और बच्चे का चंचल व्यवहार मौत से भी ज़्यादा दुख देता है।

6

प्रतिबिम्बघनाज्ञानं नानासंकल्पपेलवम् | बाल्यमालूनसंशीर्णमनः कस्य सुखावहम् || ६ ||

pratibimbaghanaajñaanaṃ nānāsaṃkalpapelavam | bālyamālūnasaṃśīrṇamanaḥ kasya sukhāvaham || 6 ||

English

Childhood is a dense ignorance made of mere reflections, made fragile by countless passing whims, its mind cut up and crumbling - who could this ever bring happiness to?

हिन्दी

बचपन महज़ प्रतिबिंबों जैसी घनी अज्ञानता है, जो तरह-तरह की क्षणिक इच्छाओं से कमज़ोर है, और जिसका मन कटा-फटा और बिखरा हुआ है - यह किसे सुख दे सकता है?

7

जलवह्नयनिलाजस्रजातभीत्या पदे पदे | यद्भयं शैशवेऽबुद्ध्या कस्यापदि हि तद्भवेत् || ७ ||

jalavahniyanilājasrajātabhītyā pade pade | yadbhayaṃ śaiśave'buddhyā kasyāpadi hi tadbhavet || 7 ||

English

The fear a child feels at every step, born purely from ignorance, out of constant dread of water, fire, and wind, would not come even to someone facing a real disaster.

हिन्दी

बच्चे को हर कदम पर जो डर लगता है - पानी, आग और हवा के लगातार बने रहने वाले डर से, सिर्फ नासमझी के कारण - ऐसा डर तो असली मुसीबत में पड़े इंसान को भी नहीं लगता।

8

लीलासु दुर्विलासेषु दुरीहासु दुराशये | परमं मोहमाधत्ते बालो बलवदापतन् || ८ ||

līlāsu durvilāseṣu durīhāsu durāśaye | paramaṃ mohamādhatte bālo balavadāpatan || 8 ||

English

In its games, its bad amusements, its wrong pursuits, and its wicked little schemes, a child falls into the deepest confusion, and falls into it completely.

हिन्दी

अपने खेलों में, बुरी मौज-मस्ती में, गलत कोशिशों में और बुरी मंशाओं में, बच्चा गहरे भ्रम में पड़ जाता है, और पूरी तरह पड़ जाता है।

9

विकल्पकल्पितारम्भं दुर्विलारसं दुरास्पदम् | शैशवं शासनायैव पुरुषस्य न शान्तये || ९ ||

vikalpakalpitārambhaṃ durvilārasaṃ durāspadam | śaiśavaṃ śāsanāyaiva puruṣasya na śāntaye || 9 ||

English

Childhood is made up of things begun out of mere fancy, tasting of bad play, and standing on no firm ground. It exists only to be corrected and disciplined, not to give peace.

हिन्दी

बचपन सिर्फ मनमानी कल्पना से शुरू हुई चीज़ों से बना होता है, बुरे खेल के स्वाद वाला और बिना किसी ठोस आधार वाला। यह सिर्फ सुधारे और अनुशासित किए जाने के लिए है, शांति देने के लिए नहीं।

10

ये दोषा ये दुराचारा दुष्क्रमा ये दुराधयः | ते सर्वे संस्थिता बाल्ये दुर्गर्त इव कौशिकाः || १० ||

ye doṣā ye durācārā duṣkramā ye durādhayaḥ | te sarve saṃsthitā bālye durgarta iva kauśikāḥ || 10 ||

English

Whatever faults there are, whatever bad conduct, whatever wrong ways of doing things, whatever troubled thoughts - all of these settle down in childhood, like owls settling in a dark pit.

हिन्दी

जो भी दोष हैं, जो भी बुरा आचरण है, जो भी गलत तरीके हैं, जो भी परेशान करने वाले विचार हैं - ये सब बचपन में जा बसते हैं, जैसे उल्लू किसी अंधेरे गड्ढे में जा बसते हैं।

11

बाल्यं रम्यमिति व्यर्थबुद्धयः कल्पयन्ति ये| तान्मूर्खपुरुषान्ब्रह्मन्धिगस्तु हृतचेतसः || ११ ||

bālyaṃ ramyamiti vyarthabuddhayaḥ kalpayanti ye| tānmūrkhapuruṣānbrahmandhigastu hṛtacetasaḥ || 11 ||

English

O Brahmin, shame on those foolish men, their minds stolen away, who with their useless thinking imagine that childhood is a delightful thing.

हिन्दी

हे ब्राह्मण, धिक्कार है उन मूर्ख लोगों पर, जिनकी बुद्धि व्यर्थ है और मन भटका हुआ है, जो यह सोचते हैं कि बचपन सुहावना होता है।

12

यत्र दोलाकृति मनः परिस्फुरति वृत्तिषु| त्रैलोक्याऽभव्यमपि तत्कथं भवति तुष्टये || १२ ||

yatra dolākṛti manaḥ parisphurati vṛttiṣu| trailokyā'bhavyamapi tatkathaṃ bhavati tuṣṭaye || 12 ||

English

Where the mind swings back and forth like a swing among its own moods, how could anything - even something that could never happen in all three worlds - ever satisfy it?

हिन्दी

जहाँ मन झूले की तरह अपने ही मूड में हिलता-डुलता रहता है, वहाँ कोई भी चीज़ - चाहे वह तीनों लोकों में भी कभी संभव न हो - उसे संतोष कैसे दे सकती है?

13

सर्वेषामेव सत्त्वानां सर्वावस्थाभ्य एव हि| मनश्चञ्चलतामेति बाल्ये दशगुणं मुने || १३ ||

sarveṣāmeva sattvānāṃ sarvāvasthābhya eva hi| manaścañcalatāmeti bālye daśaguṇaṃ mune || 13 ||

English

O sage, in every kind of being, more than in any other stage of life, the mind becomes ten times more restless in childhood.

हिन्दी

हे मुनि, हर तरह के प्राणी में, किसी भी और अवस्था से कहीं ज़्यादा, बचपन में मन दस गुना ज़्यादा चंचल हो जाता है।

14

मनः प्रकृत्यैव चलं बाल्यं च चलतां वरम्| तयोः संश्लिष्यतोस्त्राता क इवान्तः कुचापले || १४ ||

manaḥ prakṛtyaiva calaṃ bālyaṃ ca calatāṃ varam| tayoḥ saṃśliṣyatosatrātā ka ivāntaḥ kucāpale || 14 ||

English

The mind is restless by its own nature, and childhood is the most restless thing of all. When these two restless things come together, who could hold them steady - any more than one could hold steady the trembling of a young woman's breast?

हिन्दी

मन अपने स्वभाव से ही चंचल होता है, और बचपन सबसे ज़्यादा चंचल चीज़ है। जब ये दोनों चंचल चीज़ें आपस में मिल जाती हैं, तो कौन उन्हें थाम सकता है - जैसे कोई किसी युवती की छाती के कंपन को थाम नहीं सकता।

15

स्त्रीलोचनैस्तडित्पुञ्जैर्ज्वलाजालैस्तरङ्गकैः| चापलं शिक्षितं ब्रह्मञ्छैशवाक्रान्तचेतसः || १५ ||

strīlocanais taḍitpuñjair jvalājālais taraṅgakaiḥ| cāpalaṃ śikṣitaṃ brahmañ chaiśavākrāntacetasaḥ || 15 ||

English

O Brahmin, a mind overpowered by childishness becomes as practiced in restlessness as a woman's darting eyes, a flash of lightning, a tongue of flame, or a rippling wave.

हिन्दी

हे ब्राह्मण, बचपन से जकड़ा हुआ मन उतना ही चंचल होना सीख लेता है जितनी स्त्री की चंचल आँखें, बिजली की चमक, आग की लपटें, या पानी की लहरें।

16

शैशवं च मनश्चैव सर्वास्वेव हि वृत्तिषु| भ्रातराविव लक्ष्येते सततं भङ्गुरस्थिती || १६ ||

śaiśavaṃ ca manaścaiva sarvāsveva hi vṛttiṣu| bhrātarāviva lakṣyete satataṃ bhaṅgurasthitī || 16 ||

English

Childhood and the mind, in everything they do, look like two brothers - both are always in a fragile, breaking state.

हिन्दी

बचपन और मन, अपने हर काम में, दो भाइयों जैसे दिखते हैं - दोनों हमेशा कमज़ोर और टूटती हुई हालत में रहते हैं।

17

सर्वाणि दुःखभूतानि सर्वे दोषा दुराधयः| बालमेवोपजीवन्ति श्रीमन्तमिव मानवाः || १७ ||

sarvāṇi duḥkhabhūtāni sarve doṣā durādhayaḥ| bālamevopajīvanti śrīmantamiva mānavāḥ || 17 ||

English

All sufferings, all faults, all troubled thoughts live off a child, just as people live off a rich man.

हिन्दी

सारे दुख, सारे दोष, सारी परेशान करने वाली सोच बच्चे के सहारे जीते हैं, जैसे लोग किसी धनवान के सहारे जीते हैं।

18

नवं नवं प्रीतिकरं न शिशुः प्रत्यहं यदि| प्राप्नोति तदसौ याति विषवैषम्यमूर्च्छनाम् || १८ ||

navaṃ navaṃ prītikaraṃ na śiśuḥ pratyahaṃ yadi| prāpnoti tadasau yāti viṣavaiṣamyamūrcchanām || 18 ||

English

If a child does not get something new and pleasing every single day, he falls into a fainting fit, as if poisoned.

हिन्दी

अगर बच्चे को हर दिन कोई नई और पसंद की चीज़ न मिले, तो वह ऐसे बेहोश हो जाता है जैसे उसे ज़हर लग गया हो।

19

स्तोकेन वशमायाति स्तोकेनैति विकारिताम्| अमेध्य एव रमते बालः कौलेयको यथा || १९ ||

stokena vaśamāyāti stokenaiti vikāritām| amedhya eva ramate bālaḥ kauleyako yathā || 19 ||

English

With a small thing a child is won over, and with a small thing he becomes upset. He takes pleasure only in filth, just like a dog.

हिन्दी

छोटी सी बात से बच्चा खुश हो जाता है, और छोटी सी बात से बिगड़ भी जाता है। वह गंदगी में ही मज़ा लेता है, बिल्कुल कुत्ते की तरह।

20

अजस्रवाष्पवदनः कर्दमाक्तो जडाशयः| वर्षोक्षितस्य तप्तस्य स्थलस्य सदृशः शिशुः || २० ||

ajasravāṣpavadanaḥ kardamākto jaḍāśayaḥ| varṣokṣitasya taptasya sthalasya sadṛśaḥ śiśuḥ || 20 ||

English

A child, his face always wet with tears, smeared with mud, and dull-minded, is like a patch of hot ground just soaked by rain.

हिन्दी

बच्चा, जिसका चेहरा हमेशा आँसुओं से भीगा रहता है, जो कीचड़ से सना रहता है और जिसका मन सुस्त होता है, तपती हुई ज़मीन जैसा होता है जिस पर अभी-अभी बारिश पड़ी हो।

21

भयाहारपरं दीनं दृष्टादृष्टाभिलाषि च | लोलबुद्धि वपुर्धत्ते बाल्यं दुःखाय केवलम् || २१ ||

bhayāhāraparaṃ dīnaṃ dṛṣṭādṛṣṭābhilāṣi ca | lolabuddhi vapurdhatte bālyaṃ duḥkhāya kevalam || 21 ||

English

Childhood takes on a body that thinks mainly of fear and food, that is pitiful, that longs for things it can see and things it cannot see, and has a restless mind - it exists only for suffering.

हिन्दी

बचपन एक ऐसा शरीर धारण करता है जो मुख्य रूप से डर और खाने के बारे में सोचता है, जो दयनीय होता है, जो दिखने वाली और न दिखने वाली चीज़ों की चाह रखता है, और जिसका मन चंचल होता है - यह सिर्फ दुख के लिए होता है।

22

स्वसंकल्पाभिलषितान्भावानप्राप्य तप्तधीः | दुःखमेत्यबलो बालो विनिष्कृत्त इवाशये || २२ ||

svasaṃkalpābhilṣitānbhāvānaprāpya taptadhīḥ | duḥkhame tyabalo bālo viniṣkṛtta ivāśaye || 22 ||

English

Not getting the things his own mind wished for, his mind burning, the helpless child suffers, as if torn out from his own hopes.

हिन्दी

अपने ही मन से चाही गई चीज़ें न पाकर, मन में जलन लिए हुए, असहाय बच्चा दुखी होता है, जैसे उसे उसकी अपनी उम्मीदों से ही उखाड़ दिया गया हो।

23

दुरीहालब्धलक्षाणि बहुवक्रोल्बणानि च | बालस्य यानि दुःखानि मुने तानि न कस्यचित् || २३ ||

durīhālabdhalakṣāṇi bahuvakrolbaṇāni ca | bālasya yāni duḥkhāni mune tāni na kasyacit || 23 ||

English

O sage, the sufferings of a child, born from wrong pursuits, twisted in many ways, and severe, belong to no one else.

हिन्दी

हे मुनि, बच्चे के दुख - जो गलत कोशिशों से पैदा होते हैं, कई तरह से उलझे हुए और गंभीर होते हैं - किसी और को नहीं होते।

24

बालो बलवता स्वेन मनोरथविलासिना | मनसा तप्यते नित्यं ग्रीष्मेणेव वनस्थली || २४ ||

bālo balavatā svena manorathavilāsinā | manasā tapyate nityaṃ grīṣmeṇeva vanasthalī || 24 ||

English

A child is constantly scorched by his own powerful mind, which plays about with wishes and fancies, just as a forest is scorched by the summer heat.

हिन्दी

बच्चा अपने ही ताकतवर मन से हमेशा झुलसता रहता है, जो इच्छाओं और कल्पनाओं से खेलता रहता है, ठीक वैसे ही जैसे जंगल गर्मी की तपिश से झुलसता है।

25

विद्यागृहगतो बालो परामेति कदर्थनाम् | आलान इव नागेन्द्रो विषवैषम्यभीषणाम् || २५ ||

vidyāgṛhagato bālo parāmeti kadarthanām | ālāna iva nāgendro viṣavaiṣamyabhīṣaṇām || 25 ||

English

A child who goes to school suffers extreme torment, as terrible as the disorder caused by poison, like a great elephant tied to its post.

हिन्दी

जो बच्चा पढ़ने के लिए स्कूल जाता है, उसे बहुत बड़ी पीड़ा सहनी पड़ती है, जो ज़हर के असर जितनी भयानक होती है, ठीक वैसे ही जैसे कोई बड़ा हाथी खूँटे से बंधा हो।

26

नानामनोरथमयी मिथ्याकल्पितकल्पना | दुःखायात्यन्तदीर्घाय बालता पेलवाशया || २६ ||

nānāmanorathamayī mithyākalpitakalpanā | duḥkhāyātyantadīrghāya bālatā pelavāśayā || 26 ||

English

Childhood, made up of many desires, a falsely imagined fancy with a fragile mind, leads to suffering that lasts a very long time.

हिन्दी

बचपन, जो ढेर सारी इच्छाओं से बना होता है, एक झूठी कल्पना है जिसका मन कमज़ोर होता है, और यह बहुत लंबे समय तक चलने वाले दुख की ओर ले जाता है।

27

संहृष्टो भुवनं भोक्तमिन्दुमादातुमम्बरात् | वाञ्छते येन मौर्ख्येण तत्सुखाय कथं भवेत् || २७ ||

saṃhṛṣṭo bhuvanaṃ bhoktamindumādātumambarāt | vāñchate yena maurkhyeṇa tatsukhāya kathaṃ bhavet || 27 ||

English

Filled with excitement, a child wishes to enjoy the whole world and to grab the moon down from the sky - how could such foolishness ever bring happiness?

हिन्दी

उत्साह से भरा बच्चा पूरी दुनिया को भोगना चाहता है और आसमान से चाँद को पकड़ना चाहता है - ऐसी मूर्खता से भला सुख कैसे मिल सकता है?

28

अन्तश्चित्तेरशक्तस्य शीतातपनिवारणे | को विशेषो महाबुद्धे बालस्योर्वीरुहस्तथा || २८ ||

antaścittēraśaktasya śītātapanivāraṇē | ko viśēṣō mahābuddhē bālasyaorvīruhastathā || 28 ||

English

A child cannot protect himself from cold or heat through his own inner strength. What difference is there then, O wise one, between a child and a tree?

हिन्दी

बच्चा अपनी भीतरी ताकत से खुद को ठंड या गर्मी से नहीं बचा सकता। तो फिर, हे बुद्धिमान, बच्चे और पेड़ में क्या फर्क रह जाता है?

29

उड्डीतुमभिवाञ्छन्ति पक्षाभ्यां क्षुत्परायणाः | भयाहारपरा नित्यं बाला विहगधर्मिणः || २९ ||

uḍḍītumabhivāñchanti pakṣābhyāṃ kṣutparāyaṇāḥ | bhayāhāraparā nityaṃ bālā vihagadharmiṇaḥ || 29 ||

English

Driven by hunger, children want to fly with their arms as if they were wings; always caught up in fear and hunger, they act just like birds.

हिन्दी

भूख से मजबूर होकर बच्चे अपनी बाहों को पंख समझकर उड़ना चाहते हैं; हमेशा डर और भूख में उलझे रहकर, वे बिल्कुल पंछियों जैसा बर्ताव करते हैं।

30

शैशवे गुरुतो भीतिर्मातृतः पितृतस्तथा | जनतो ज्येष्ठबालाच्च शैशवं भयमन्दिरम् || ३० ||

śaiśavē gurutō bhītirmātṛtaḥ pitṛtastathā | janatō jyeṣṭhabālācca śaiśavaṃ bhayamandiram || 30 ||

English

In childhood there is fear of the teacher, fear of the mother, and fear of the father too, fear of people in general, and fear of older children - childhood is a house of fear.

हिन्दी

बचपन में गुरु का डर होता है, माँ का डर होता है, और पिता का भी डर होता है, लोगों का डर होता है, और बड़े बच्चों का भी डर होता है - बचपन डर का घर है।

31

सकलदोषदशाविहताशयं शरणमप्यविवेकविलासिनः | इह न कस्यचिदेव महामुने भवति बाल्यमलं परितुष्टये || ३१ ||

sakaladoṣadaśāvihitāśayaṃ śaraṇamapyavivekavilāsinaḥ | iha na kasyacideva mahāmune bhavati bālyamalaṃ parituṣṭaye || 31 ||

English

O great sage, childhood, whose very nature is shaped by every kind of fault, though it may be a refuge for those who delight in foolishness, never gives true satisfaction to anyone at all in this world.

हिन्दी

हे महामुनि, बचपन, जिसका स्वभाव हर तरह के दोष से बना होता है, भले ही वह मूर्खता में मगन रहने वालों के लिए एक सहारा हो, इस दुनिया में किसी को भी सच्चा संतोष कभी नहीं दे पाता।

← Chapter 18Chapter 20 →