योगवासिष्ठYoga Vasishtha
हिन्दीEnglish

Nirvāṇa II, Chapter 29निर्वाण प्रकरण · सर्ग २९

Book 7 of the Yoga Vasishtha, chapter 29 — 79 verses in Sanskrit, Devanagari and IAST, with a plain English and Hindi translation of every verse.

योग वासिष्ठ, निर्वाण प्रकरण, अध्याय 29 — हर श्लोक मूल संस्कृत में, साथ में सरल हिन्दी अर्थ और अंग्रेज़ी अनुवाद।

The English and Hindi are machine translations, not yet reviewed by a scholar.हिन्दी और अंग्रेज़ी मशीन-अनुवाद हैं, किसी विद्वान ने अभी जाँचे नहीं हैं। How they are madeये कैसे बने

17.29.1

श्रीवसिष्ठ उवाच । नित्यमन्तर्मुखस्तिष्ठ वीतरागो विवासनः । चिन्मात्रममलं शान्तं कर्म सर्वत्र भावयन् ॥ १ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | nityamantarmukhastiṣṭha vītarāgo vivāsanaḥ | cinmātramamalaṃ śāntaṃ karma sarvatra bhāvayan || 1 ||

Shri Vasishtha said: Always remain inwardly focused, free from desires and attachments, contemplating the pure, peaceful consciousness in all actions.

श्री वसिष्ठ ने कहा: हमेशा अंतर्मुखी रहें, वासना और आसक्ति से मुक्त हों, सभी कर्मों में शुद्ध, शांत चेतना का भावना करें।

27.29.2

आकाशविशदः प्राज्ञश्चिन्मात्रैकघनस्थितिः । समः सौम्यः समानन्दः स ब्रह्माऽऽबृंहिताशयः ॥ २ ॥

ākāśaviśadaḥ prājñaścinmātraikaghanasthitiḥ | samaḥ saumyaḥ samānandaḥ sa brahmā''bṛṃhitāśayaḥ || 2 ||

That wise one, who is clear like the sky, established in the pure consciousness alone, is equanimous, gentle, and blissful, with an expanded heart.

वह ज्ञानी जो आकाश की तरह निर्मल है, शुद्ध चेतना में स्थित है, समतापूर्ण, सौम्य और आनंदमय है, उसका हृदय विस्तृत है।

37.29.3

शोकेष्वापत्सु घोरेषु संकटेष्ववटेषु च । यथाप्राप्तेषु सर्वेषु खर्वेषून्नतिमत्सु च ॥ ३ ॥

śokeṣvāpatsu ghoreṣu saṃkaṭeṣvavaṭeṣu ca | yathāprāpteṣu sarveṣu kharveṣūnnatimatsu ca || 3 ||

In sorrows, calamities, terrible situations, and dangers, in all circumstances as they come, in low and high states.

दुःखों, आपदाओं, भयानक स्थितियों, और खतरों में, सभी परिस्थितियों में जैसे वे आती हैं, नीच और ऊँची अवस्थाओं में।

47.29.4

यथाक्रमं यथादेशं कुरु दुःखमदुःखितः । वाष्पक्रन्दादिपर्यन्तं द्वन्द्वयुक्तसुखानि च ॥ ४ ॥

yathākramaṃ yathādeśaṃ kuru duḥkhamaduḥkhitaḥ | vāṣpakrandādiparyantaṃ dvandvayuktasukhāni ca || 4 ||

Act according to the situation and place, whether in sorrow or joy, from tears to cries, and experience the pleasures associated with dualities.

परिस्थिति और स्थान के अनुसार कार्य करें, चाहे दुःख हो या सुख, आँसुओं से लेकर चीखों तक, और द्वंद्वों से जुड़े सुखों का अनुभव करें।

57.29.5

समागमेषु कान्तानामुत्सवेषूदयेषु च । आनन्दं भज सौम्यात्मा वासनाक्रान्तमूढवत् ॥ ५ ॥

samāgameṣu kāntānāmutsaveṣūdayeṣu ca | ānandaṃ bhaja saumyātmā vāsanākrāntamūḍhavat || 5 ||

In the union with beloved ones, in festivals, and in prosperity, enjoy bliss, O gentle one, as if deluded by desires.

प्रियजनों के साथ मिलन, उत्सवों, और समृद्धि में, हे सौम्य आत्मा, आनंद लें, मानो वासनाओं से मोहित हो।

67.29.6

भूतानि मृत्युकार्येषु संग्रामादिषु निर्दह । दावानलस्तृणानीव वासनाक्रान्तमूढवत् ॥ ६ ॥

bhūtāni mṛtyukāryeṣu saṃgrāmādiṣu nirdaha | dāvānalastṛṇānīva vāsanākrāntamūḍhavat || 6 ||

Burn all beings in the activities of death, such as war, like a forest fire burns grass, as if possessed by desires.

मृत्यु के कार्यों में, जैसे युद्ध में, सभी प्राणियों को जला दो, जैसे जंगल की आग घास को जलाती है, मानो इच्छाओं से भरे हुए हो।

77.29.7

क्रमागतेष्वखिन्नोऽर्थं बकवच्चिन्तयार्जय । अर्थोपार्जनकार्येषु वासनाक्रान्तमूढवत् ॥ ७ ॥

kramāgateṣvakhinnorarthaṃ bakavaccintayārjaya | arthopārjanakāryeṣu vāsanākrāntamūḍhavat || 7 ||

Without getting tired, gradually acquire wealth by thinking like a crane, in the activities of wealth acquisition, as if possessed by desires.

थके बिना, धीरे-धीरे धन प्राप्त करो, जैसे बगुला सोचता है, धन प्राप्ति के कार्यों में, मानो इच्छाओं से भरे हुए हो।

87.29.8

बलाद्विदलयाशेषानरीनरिनिषूदन । वातो रिक्तानिवाम्भोदान् वासनाक्रान्तमूढवत् ॥ ८ ॥

balādvidalayāśeṣānari nari niṣūdana | vāto riktānivāmbhodān vāsanākrāntamūḍhavat || 8 ||

Destroy all enemies completely by force, like the wind scatters empty clouds, as if possessed by desires.

बल से सभी शत्रुओं को पूरी तरह से नष्ट कर दो, जैसे हवा खाली बादलों को बिखेरती है, मानो इच्छाओं से भरे हुए हो।

97.29.9

जनेषु करुणार्हेषु धैर्यं कुरु महात्मसु । आत्माराममना मौनी वासनाक्रान्तमूढवत् ॥ ९ ॥

janeṣu karuṇārheṣu dhairyaṃ kuru mahātmasu | ātmārāmamana mauṇī vāsanākrāntamūḍhavat || 9 ||

Show compassion to those who deserve it, be patient with the great souls, be content within yourself and remain silent, as if possessed by desires.

जिन्हें दया की जरूरत है, उन पर दया करो, महान आत्माओं के साथ धैर्य रखो, अपने आप में संतुष्ट रहो और मौन रहो, मानो इच्छाओं से भरे हुए हो।

107.29.10

मुदितो भव हर्षेषु दुःखेषु भव दुःखितः । करुणां कुरु दीनेषु भव वीरेषु वीर्यवान् ॥ १० ॥

mudito bhava harṣeṣu duḥkheṣu bhava duḥkhitaḥ | karuṇāṃ kuru dīneṣu bhava vīreṣu vīryavān || 10 ||

Be joyful in happiness, be sorrowful in sorrow, show compassion to the poor, and be brave among the brave.

खुशी में खुश रहो, दुःख में दुःखी रहो, गरीबों पर दया करो, और वीरों में वीर बनो।

117.29.11

अन्तर्मुखः सदानन्दः स्वात्मारामतयान्वितः । यः करोति शमोदारस्तत्र कर्तासि नानघ ॥ ११ ॥

antarmukhaḥ sadānandaḥ svātmārāmatayānvitaḥ | yaḥ karoti śamodārastatra kartāsi nānagha || 11 ||

One who is always inward-focused and blissful, endowed with self-contentment, performs peaceful and generous acts; there, O sinless one, you are the doer.

जो हमेशा अंतर्मुखी और आनंदमय है, आत्म-संतुष्टि से युक्त है, वह शांतिपूर्ण और उदार कार्य करता है; वहाँ, हे निष्पाप, तुम कर्ता हो।

127.29.12

आत्मभावनया साधो नित्यमन्तर्मुखस्थितेः । वज्रधारापि ते राम पतिता याति कुण्ठताम् ॥ १२ ॥

ātmabhāvanayā sādho nityamantarmukhasthiteḥ | vajradhārāpi te rāma patitā yāti kuṇṭhatām || 12 ||

O virtuous one, by the practice of self-realization, always remaining inward-focused, even the thunderbolt, O Rama, falls and becomes blunt.

हे साधु, आत्म-भावना के द्वारा, हमेशा अंतर्मुखी रहने से, हे राम, वज्र भी गिरकर निष्प्रभ हो जाता है।

137.29.13

संकल्पकलनोन्मुक्ते स्वसंविन्मात्रकोटरे । यस्तिष्ठत्यात्मनि स्वैरमात्मारामो महेश्वरः ॥ १३ ॥

saṃkalpakalanonmukte svasaṃvinmātrakoṭare | yastiṣṭhatyātmani svairamātmārāmo maheśvaraḥ || 13 ||

One who is liberated from the bonds of desires and thoughts, and who abides in the self, enjoying self-awareness, is the self-contented and great lord.

जो इच्छाओं और विचारों के बंधनों से मुक्त है, और जो आत्म-चेतना में आनंद लेते हुए आत्मा में स्थित है, वह आत्म-संतुष्ट और महान ईश्वर है।

147.29.14

न तं भिन्दन्ति शस्त्राणि न दहन्ति हुताशनाः । न क्लेदयन्ति वारीणि शोषयन्ति न मारुताः ॥ १४ ॥

na taṃ bhindanti śastrāṇi na dahanti hutāśanāḥ | na kledayanti vārīṇi śoṣayanti na mārutāḥ || 14 ||

Weapons do not pierce him, fires do not burn him, waters do not wet him, and winds do not dry him.

शस्त्र उसे नहीं छेदते, आग उसे नहीं जलाती, पानी उसे नहीं भिगोता, और हवा उसे नहीं सुखाती।

157.29.15

सुस्तम्भमजमालिङ्ग्य स्वात्मानमजरामरम् । तिष्ठावष्टभ्य धीरात्मा सुस्तम्भमिव मन्दिरम् ॥ १५ ॥

sustambhamajamāliṅgya svātmānamajarāmaram | tiṣṭhāvaṣṭabhya dhīrātmā sustambhamiva mandiram || 15 ||

Embracing the eternal and immortal self, the wise one stands firm, like a strong pillar supporting a temple.

अजर-अमर आत्मा को आलिंगन करके, बुद्धिमान व्यक्ति एक मजबूत स्तंभ की तरह मंदिर को सहारा देते हुए खड़ा रहता है।

167.29.16

जगद्वृक्षपदार्थौघपुष्पामोदश्रियं पूराम् । संविदं संविदः स्वस्थामास्वान्तर्मुखमच्युतम् ॥ १६ ॥

jagadvṛkṣapadārthaughapuṣpāmodaśriyaṃ pūrām | saṃvidaṃ saṃvidaḥ svasthāmāsvāntarmukhamacyutam || 16 ||

The fragrance of the blossoms of the tree of the world's objects fills the pure consciousness, which is the eternal, unchanging, and inward-facing awareness.

विश्व के वस्तुओं के वृक्ष के फूलों की सुगंध शुद्ध चेतना को भरती है, जो नित्य, अपरिवर्तनीय और अंतर्मुखी चेतना है।

177.29.17

अन्तर्मुखतया नित्यं कार्यमाहरतां बहिः । जीवतामपि नोदेति वासना दृषदामिव ॥ १७ ॥

antarmukhatayā nityaṃ kāryamāharatāṃ bahiḥ | jīvatāmapi nōdēti vāsanā dṛṣadāmiva || 17 ||

Through inward focus, always perform actions externally. Even while living, desires do not arise, like the reflection in a mirror.

अंतर्मुखता के द्वारा, हमेशा बाहरी कार्य करें। जीवित रहते हुए भी, इच्छाएँ उठती नहीं, जैसे दर्पण में प्रतिबिंब।

187.29.18

पुनः प्रसरणोन्मुक्तमन्तःसुप्तं मनः कुरु । कुर्वन्सर्वाणि कर्माणि कृर्माङ्गवदवृत्तिमान् ॥ १८ ॥

punaḥ prasaraṇonmuktamantaḥsuptaṃ manaḥ kuru | kurvansarvāṇi karmāṇi kṛrmāṅgavadavṛttimān || 18 ||

Again, make the mind free from external distractions and inwardly asleep. Perform all actions like a mere instrument, without attachment.

फिर से, मन को बाहरी विचलनों से मुक्त और अंतर्मुखी रूप से सोया हुआ बनाएँ। सभी कार्य करें जैसे एक साधन, आसक्ति के बिना।

197.29.19

अन्तर्वृत्तिविहीनेन बहिर्वृत्तिमतेव च । सुप्तप्रबुद्धप्रायेण कार्यमाचर चेतसा ॥ १९ ॥

antarvṛttivihīnena bahirvṛttimatēva ca | suptaprabuddhaprāyēṇa kāryamācara cētasā || 19 ||

With a mind devoid of internal thoughts and engaged in external activities, perform actions as if awakened from sleep.

अंतर्वृत्ति से रहित और बाहरी वृत्तियों में लगे हुए मन से, नींद से जागे हुए की तरह कार्य करें।

207.29.20

बालमूकादिविज्ञानवदन्तस्त्यक्तवासनम् । भवतः कुर्वतः कार्यं खवच्चित्तं न लिप्यते ॥ २० ॥

bālamūkādivijñānavadantastyaktavāsanam | bhavataḥ kurvataḥ kāryaṃ khavaccittaṃ na lipyatē || 20 ||

Like a child or a mute person who has no desires, when you perform actions, the mind does not get attached, like the sky.

बालक या मूक व्यक्ति की तरह जिसकी कोई इच्छा नहीं होती, जब आप कार्य करते हैं, तो मन आसक्त नहीं होता, जैसे आकाश।

217.29.21

वृत्तित्यागविलीनेन किंचित्प्रसरता बहिः । अन्तरत्यन्तसुप्तेन चेतसा तिष्ठ विज्वरः ॥ २१ ॥

vṛttityāgavilīnena kiṃcitprasaratā bahiḥ | antaratyantasuptena cetasā tiṣṭha vijvaraḥ || 21 ||

With the mind withdrawn from all activities, slightly extending outward, and deeply absorbed within, remain free from distress.

मन सभी गतिविधियों से विरत, थोड़ा बाहर फैलता हुआ, और अंतरतम निद्रा में डूबा हुआ, चिंता से मुक्त रहो।

227.29.22

असंकल्पकलङ्कायां ज्ञानाच्चित्तक्षयोदये । शुद्धायां संविदि स्थित्वा कुरु मा कुरु वानघ ॥ २२ ॥

asaṃkalpakalaṅkāyāṃ jñānāccittakṣayodaye | śuddhāyāṃ saṃvidi sthitvā kuru mā kuru vānagha || 22 ||

When the mind is purified by the knowledge that arises from the absence of desires, remain established in pure consciousness, whether you act or not, O sinless one.

जब मन इच्छाओं के अभाव से उत्पन्न ज्ञान द्वारा शुद्ध हो जाता है, तब शुद्ध चेतना में स्थित रहो, चाहे तुम कार्य करो या न करो, हे निष्पाप।

237.29.23

सुषुप्तसमया वृत्त्या जाग्रद्व्यवहरन्व्रजन् । गृहाण मा किंचिदपि मा वा किंचित्परित्यज ॥ २३ ॥

suṣuptasamayā vṛttyā jāgradvyavaharadvrajan | gṛhāṇa mā kiṃcidapi mā vā kiṃcitparityaja || 23 ||

In the state of deep sleep, while engaged in worldly activities, accept nothing and reject nothing.

गहरी नींद की अवस्था में, संसारिक गतिविधियों में लगे हुए, कुछ भी स्वीकार न करो और कुछ भी त्याग न करो।

247.29.24

जाग्रत्यपि सुषुप्तश्चेज्जागर्षि च सुषुप्तके । जाग्रत्सषुप्तयोरैक्यात्तदस्त्यसि निरामयः ॥ २४ ॥

jāgratyapi suṣuptaścej jāgarṣi ca suṣuptake | jāgratsuṣuptayoraiykyāt tadastyasi nirāmayaḥ || 24 ||

If you are awake while asleep and asleep while awake, then by the unity of the waking and sleeping states, you are that, free from illness.

यदि तुम सोते हुए जाग्रत हो और जाग्रत होकर सोए हुए हो, तो जाग्रत और सुषुप्त अवस्थाओं की एकता से, तुम वह हो, जो रोगमुक्त है।

257.29.25

एवमाद्यन्तरहितमभ्यासेन शनैःशनैः । पदमासादयाद्वन्द्वमतीतं सर्ववस्तुतः ॥ २५ ॥

evamādyantarahitamabhyāsena śanaiḥśanaiḥ | padamāsādayādvandvamatītaṃ sarvavastutaḥ || 25 ||

Thus, by gradual practice, free from beginning and end, one attains the state beyond dualities, in all things.

इस प्रकार, धीरे-धीरे अभ्यास करके, आदि और अंत से मुक्त होकर, सभी वस्तुओं में द्वैत से परे अवस्था प्राप्त करो।

267.29.26

न च द्वैतं न चैवैक्यं जगदित्येव निश्चयी । परमामेहि विश्रान्तिमाकाशविशदाशयः ॥ २६ ॥

na ca dvaitaṃ na caivaikyaṃ jagadityeva niścayī | paramāmehi viśrāntimākāśaviśadāśayaḥ || 26 ||

Neither duality nor non-duality, this is the conclusion of the world. Attain the ultimate rest, with a mind as clear as the sky.

न द्वैत है और न ही एकता, यह जगत का निश्चय है। परम विश्राम को प्राप्त करें, आकाश की तरह स्पष्ट मन के साथ।

277.29.27

श्रीराम उवाच । यद्येवं मुनिशार्दूल तदहंप्रत्ययात्मकः । भवानेवेह किं तावद्वसिष्ठाख्यः स्थितो वद ॥ २७ ॥

śrīrāma uvāca | yadyevaṃ muniśārdūla tadahaṃpratyayātmakaḥ | bhavāneveha kiṃ tāvadvasiṣṭhākhyaḥ sthito vada || 27 ||

Sri Rama said: If this is so, O lion among sages, then I am convinced. But tell me, why are you, known as Vasistha, silent here?

श्री राम ने कहा: यदि ऐसा है, हे मुनियों में श्रेष्ठ, तो मैं संतुष्ट हूँ। लेकिन बताइए, आप जो वसिष्ठ के नाम से जाने जाते हैं, यहाँ मौन क्यों हैं?

287.29.28

श्रीवाल्मीकिरुवाच । राघवे गदति त्वेवं वसिष्ठो वदतां वरः । तूष्णीमेव मुहूर्तार्धमतिष्ठत्स्पष्टचेष्टितः ॥ २८ ॥

śrīvālmīkirusvāca | rāghave gadati tvevaṃ vasiṣṭho vadatāṃ varaḥ | tūṣṇīmeva muhūrtārdhamatiṣṭhatsphaṣṭaceṣṭitaḥ || 28 ||

Sri Valmiki said: While Rama was speaking thus, Vasistha, the best among speakers, remained silent for a moment, with a clear demeanor.

श्री वाल्मीकि ने कहा: जब राम ऐसा कह रहे थे, वसिष्ठ, वक्ताओं में श्रेष्ठ, एक क्षण के लिए मौन रहे, स्पष्ट व्यवहार के साथ।

297.29.29

तस्मिंस्तूष्णीं स्थिते किं स्यादिति सभ्ये महाजने । पतिते संशयाम्भोधौ रामः पुनरुवाच ह ॥ २९ ॥

tasmintūṣṇīṃ sthite kiṃ syāditi sabhye mahājane | patite saṃśayāmbhodhau rāmaḥ punaruvāca ha || 29 ||

When Vasistha remained silent, the great assembly wondered what would happen next. Falling into a sea of doubt, Rama spoke again.

जब वसिष्ठ मौन रहे, महान सभा में लोगों ने सोचा कि अब क्या होगा। संदेह के समुद्र में डूब कर, राम ने फिर से कहा।

307.29.30

किमर्थं भगवंस्तूष्णीं भवानहमिव स्थितः । न सोऽस्ति जगतां न्यायः सतां यो नोत्तरक्षमः ॥ ३० ॥

kimarthaṃ bhagavaṃstūṣṇīṃ bhavānahamiva sthitaḥ | na so'sti jagatāṃ nyāyaḥ satāṃ yo nottarakṣamaḥ || 30 ||

Why, O Lord, are you silent like me? There is no justice in the world for the virtuous who are not capable of answering.

हे भगवान, आप मेरे समान मौन क्यों हैं? उत्तर देने में असमर्थ सत्पुरुषों के लिए जगत में कोई न्याय नहीं है।

317.29.31

श्रीवसिष्ठ उवाच । न मे वक्तुमशक्तत्वाद्युक्तिक्षय उपस्थितः । किंतु प्रश्नस्य कोट्यास्य तूष्णीमेवानघोत्तरम् ॥ ३१ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca | na me vaktum aśaktatvād yuktikṣaya upasthitaḥ | kiṃtu praśnasya koṭyāsya tūṣṇīm evānaghottaram || 31 ||

Shri Vasishtha said: It is not due to my inability to speak that the reasoning has diminished. Rather, the ultimate answer to this question is silence itself.

श्री वसिष्ठ ने कहा: यह मेरी वाणी की असमर्थता के कारण नहीं है कि तर्क कम हो गया है। बल्कि, इस प्रश्न का अंतिम उत्तर मौन ही है।

327.29.32

द्विविधो भवति प्रष्टा तत्त्वज्ञोऽज्ञोऽथवापि च । अज्ञस्याज्ञतया देयो ज्ञस्य तु ज्ञतयोत्तरः ॥ ३२ ॥

dvividho bhavati praṣṭā tattvajño'jño'thavāpi ca | ajñasyājñatayā deyo jñasya tu jñatayottaraḥ || 32 ||

The questioner is of two kinds: one who knows the truth and one who does not. To the ignorant, the answer should be given according to their ignorance. To the knowledgeable, the answer should be given according to their knowledge.

प्रश्नकर्ता दो प्रकार का होता है: एक जो सत्य को जानता है और एक जो नहीं जानता। अज्ञानी को उसके अज्ञान के अनुसार उत्तर देना चाहिए, और ज्ञानी को उसके ज्ञान के अनुसार उत्तर देना चाहिए।

337.29.33

एतावन्तमभूत्कालं भवानज्ञाततत्पदः । भाजनं सविकल्पानामुत्तराणां महामते ॥ ३३ ॥

etāvantam abhūt kālaṃ bhavān ajñātatatpadaḥ | bhājanaṃ savikalpānām uttarāṇām mahāmate || 33 ||

Until now, you have been ignorant of the truth. O wise one, you have been a vessel for answers with various thoughts.

अब तक, आप सत्य से अनजान थे। हे महामते, आप विभिन्न विचारों वाले उत्तरों के पात्र रहे हैं।

347.29.34

तत्त्वज्ञस्त्वधुना जातो विश्रान्तः परमे पदे । योग्यो न सविकल्पानामुत्तराणामसि स्फुटम् ॥ ३४ ॥

tattvajñas tv adhunā jāto viśrāntaḥ parame pade | yogyo na savikalpānām uttarāṇām asi sphuṭam || 34 ||

Now you have become a knower of the truth, rested in the supreme state. Clearly, you are not fit for answers with various thoughts.

अब आप सत्य के ज्ञाता बन गए हैं, परम अवस्था में विश्राम कर रहे हैं। स्पष्ट रूप से, आप विभिन्न विचारों वाले उत्तरों के योग्य नहीं हैं।

357.29.35

यावान्कश्चित्किलोल्लेखो वाङ्मयो वदतां वर । सूक्ष्मार्थः परमार्थो वा बहुरल्पतरोऽपि वा ॥ ३५ ॥

yāvān kaścit kila ullēkho vāṅmayo vadatāṃ vara | sūkṣmārthaḥ paramārthaḥ vā bahur alpataro'pi vā || 35 ||

O best of speakers, whatever indication is made through words, whether it is subtle meaning or supreme meaning, whether it is much or little.

हे वक्ताओं में श्रेष्ठ, शब्दों द्वारा जो भी संकेत दिया जाता है, चाहे वह सूक्ष्म अर्थ हो या परम अर्थ, चाहे वह अधिक हो या कम।

367.29.36

प्रतियोगिव्यवच्छेदसंख्यातीतादिविभ्रमैः। स च सर्वोऽन्वितः साधो भा इव त्रसरेणुभिः ॥ ३६ ॥

pratiyogivyavacchedasaṅkhyātītādivibhramaiḥ| sa ca sarvo'nvitaḥ sādho bhā iva trasareṇubhiḥ || 36 ||

That one is afflicted with various delusions such as the distinctions of opposites and the transcendence of numbers, like the fear of dust particles.

वह व्यक्ति विभिन्न भ्रमों से ग्रस्त है, जैसे विरोधी भेद और संख्या की अतिक्रमण, धूल के कणों के भय की तरह।

377.29.37

उत्तरं सकलङ्कं च तज्ज्ञो नार्हति सुन्दर। नाकलङ्का च वागस्ति त्वं च तज्ज्ञतरः स्थितः ॥ ३७ ॥

uttaraṃ sakalaṅkaṃ ca tajjño nārhati sundara| nākalaṅkā ca vāgasti tvaṃ ca tajjñataraḥ sthitaḥ || 37 ||

One who knows that does not deserve a flawed response, O beautiful one. There is no flawless speech, and you are established as more knowledgeable.

जो वह जानता है, वह एक दोषपूर्ण उत्तर का हकदार नहीं है, हे सुंदर। कोई दोषरहित वाणी नहीं है, और आप अधिक ज्ञानवान के रूप में स्थापित हैं।

387.29.38

यथाभूतं च वक्तव्यं ज्ञस्यान्तेवासिनो मया। यथाभूतं विदुः काष्ठमौनमन्तविवर्जितम् ॥ ३८ ॥

yathābhūtaṃ ca vaktavyaṃ jñasyāntevāsino mayā| yathābhūtaṃ viduḥ kāṣṭhamounamantavivarjitam || 38 ||

The truth should be spoken by me, the servant of the knower. The truth is known as the ultimate silence, devoid of the end.

सत्य मुझे, ज्ञानी के सेवक द्वारा कहना चाहिए। सत्य अंतहीन परम मौन के रूप में जाना जाता है।

397.29.39

अविचारात्ससंकल्पं मौनमाहुः परं पदम्। तदेव तव तज्ज्ञस्य दत्तः सुन्दर उत्तरः ॥ ३९ ॥

avicārātsasaṅkalpaṃ maunamāhuḥ paraṃ padam| tadeva tava tajjñasya dattaḥ sundara uttaraḥ || 39 ||

From non-deliberation, with resolve, silence is said to be the supreme state. That very silence is given to you, O knower, O beautiful one, as the response.

अविचार से, संकल्प के साथ, मौन परम पद कहा जाता है। वही मौन तुम्हें, हे ज्ञानी, हे सुंदर, उत्तर के रूप में दिया जाता है।

407.29.40

यन्मयो हि भवत्यङ्ग पुरुषो वक्ति तादृशम्। ज्ञेयमात्रमयश्चाहं वागतीते पदे स्थितः ॥ ४० ॥

yanmayo hi bhavatyaṅga puruṣo vakti tādṛśam| jñeyamātramayaścāhaṃ vāgatīte pade sthitaḥ || 40 ||

Whatever a person says in such a manner, O limb, is merely to be known. I am established in the state beyond speech.

जो कुछ भी एक व्यक्ति ऐसे कहता है, हे अंग, वह सिर्फ जाना जाना चाहिए। मैं वाणी से परे पद में स्थित हूँ।

417.29.41

वागतीतपदस्थो हि कथं गृह्णाति वाङ्मलम्। अवाच्यं वच्मि नो तेन वाग्धि संकल्पनाङ्किता ॥ ४१ ॥

vāgatītapadastho hi kathaṃ gṛhṇāti vāṅmalam| avācyaṃ vacmi no tena vāg dhi saṃkalpanāṅkitā || 41 ||

How can one who is beyond the reach of words grasp the impurity of speech? I say the unsayable, therefore speech is marked by imagination.

शब्दों से परे होने पर कोई शब्दों की अशुद्धि कैसे ग्रहण कर सकता है? मैं अकथनीय कहता हूँ, इसलिए वाणी कल्पना से चिह्नित है।

427.29.42

श्रीराम उवाच। वाचि ये ये प्रवर्तन्ते ताननादृत्य दोषकान्। प्रतियोगिव्यवच्छेदिपूर्वकान्वद को भवान् ॥ ४२ ॥

śrīrāma uvāca| vāci ye ye pravartante tānanādṛtya doṣakān| pratiyogivyavacchedipūrvakānvada ko bhavān || 42 ||

Sri Rama said: Who are you who speaks, ignoring the faults that arise in speech, distinguishing the counterparts and the excluded?

श्री राम ने कहा: आप कौन हैं जो वाणी में उत्पन्न दोषों को अनदेखा करके, प्रतियोगी और व्यवच्छेद करके बोल रहे हैं?

437.29.43

श्रीवसिष्ठ उवाच। एवं स्थिते राघव हे यथाभूतमिदं श्रृणु। कस्त्वं कोऽहं जगद्वा किमिति तत्त्वविदां वर ॥ ४३ ॥

śrīvasiṣṭha uvāca| evaṃ sthite rāghava he yathābhūtamidaṃ śṛṇu| kastvaṃ ko'haṃ jagadvā kimiti tattvavidāṃ vara || 43 ||

Sri Vasistha said: O Raghava, listen to this as it is, in this situation. Who are you, who am I, and what is the world? O best among the knowers of truth.

श्री वसिष्ठ ने कहा: हे रघुवंशी, इस स्थिति में इसे जैसा है सुनो। तुम कौन हो, मैं कौन हूँ, और यह जगत क्या है? हे सत्य के ज्ञाताओं में श्रेष्ठ।

447.29.44

अहं तावदयं तात चिदाकाशो निरामयः। चेत्यसंवेद्यरहितः सर्वसंकल्पनातिगः ॥ ४४ ॥

ahaṃ tāvadayaṃ tāta cidākāśo nirāmayaḥ| cetysaṃvedyarahitaḥ sarvasaṃkalpanātigaḥ || 44 ||

I am, O father, the pure consciousness, free from disease, devoid of the perception of objects, and beyond all imaginations.

मैं, हे पिता, शुद्ध चेतना हूँ, रोगमुक्त, वस्तुओं के बोध से रहित, और सभी कल्पनाओं से परे।

457.29.45

स्वच्छं चिदाकाशमहं भवानाकाशमेव च। जगच्चाकाशमखिलं सर्वमाकाशमात्रकम् ॥ ४५ ॥

svacchaṃ cidākāśamahaṃ bhavānākāśameva ca| jagaccākāśamakhilaṃ sarvamākāśamātrakam || 45 ||

I am the pure consciousness, you are also pure consciousness, and the entire world is nothing but pure consciousness.

मैं शुद्ध चेतना हूँ, आप भी शुद्ध चेतना हैं, और पूरा जगत केवल शुद्ध चेतना ही है।

467.29.46

शुद्धज्ञानैकरूपात्मा शुद्धज्ञानमयात्मनि । अन्यसंविद्दृशोन्मुक्तः स्वान्यद्वक्तुं न वेद्म्यहम् ॥ ४६ ॥

śuddhajñānaikarūpātmā śuddhajñānamayātmani | anyasaṃviddṛśonmuktaḥ svānyadvaktuṃ na vedmyaham || 46 ||

The self, which is of the nature of pure knowledge, is liberated from the perception of others in the self of pure knowledge. I do not know how to express the difference between the self and others.

जो आत्मा शुद्ध ज्ञान के रूप में है, वह शुद्ध ज्ञानमय आत्मा में दूसरों की संविद् से मुक्त है। मैं आत्मा और दूसरों के बीच का अंतर कैसे व्यक्त करूँ, यह मुझे नहीं पता।

477.29.47

स्वपक्षोद्भावनपरा अहंतात्मैकवर्धनम् । मोक्षार्थमप्युद्यमिनो नयन्ति शतशाखताम् ॥ ४७ ॥

svapakṣodbhāvanaparā ahaṃtātmaikavardhanam | mokṣārthamapyudyamino nayanti śataśākhatām || 47 ||

Those who are engaged in the cultivation of their own side and the enhancement of the ego-self, even for the sake of liberation, lead to a hundred branches.

जो लोग अपनी ओर की उद्भावना और अहंकार आत्मा के वर्धन में लगे हुए हैं, वे मोक्ष के लिए भी सौ शाखाओं की ओर ले जाते हैं।

487.29.48

जीवतोऽप्युपशान्तस्य व्यवहारवतोऽपि च । शववद्यदवस्थानं तदाहुः परमं पदम् ॥ ४८ ॥

jīvato'pyupaśāntasya vyavahāravato'pi ca | śavavadyadavasthānaṃ tadāhuḥ paramaṃ padam || 48 ||

Even for the living being who is calm and engaged in worldly activities, the state of being like a corpse is said to be the supreme state.

जीवित प्राणी के लिए भी, जो शांत है और लौकिक गतिविधियों में लगा हुआ है, शव की तरह की अवस्था परम पद कहलाती है।

497.29.49

अबहिःसाधनं शान्तमनन्तःसाधनं समम् । न सुखं नासुखं नाहं नान्यदित्यादि तं शिवम् ॥ ४९ ॥

abahiḥsādhanaṃ śāntamanantaḥsādhanaṃ samam | na sukhaṃ nāsukhaṃ nāhaṃ nānyadityādi taṃ śivam || 49 ||

That which is calm without external means, equal within without internal means, neither pleasure nor pain, neither I nor another, that is Shiva.

जो बाहरी साधनों से शांत है, भीतर से समान है, न सुख है न दुःख, न मैं हूँ न दूसरा, वह शिव है।

507.29.50

मुक्तताया अहंतेयमभावो भावनं क्व च । तयैवान्विष्यते सेति जात्यन्धश्चित्रमीक्षते ॥ ५० ॥

muktatāyā ahaṃteyamabhāvo bhāvanaṃ kva ca | tayaivānvīṣyate seti jātyandhaścitramīkṣate || 50 ||

The absence of the sense of 'I' is the state of liberation. Where is the need for contemplation? By that very absence, one is sought. The one born blind sees the wonder.

अहं के अभाव की स्थिति ही मुक्ति है। भावना की क्या आवश्यकता है? उसी अभाव से ही खोजा जाता है। जन्म से ही अंधा व्यक्ति आश्चर्य देखता है।

517.29.51

स्पन्दनेऽस्पन्दने चैव यत्पाषाणवदासितम् अजडस्यैव तद्विद्धि निर्वाणमजरं पदम् ॥ ५१ ॥

spandane'spandane caiva yatpāṣāṇavadāsitam ajāḍasyaiava tadviddhi nirvāṇamajaraṃ padam || 51 ||

In motion and in stillness, that which remains unchanged like a stone, know that to be the eternal, unaging state of Nirvana.

गति और स्थिरता में, जो पत्थर के समान अपरिवर्तित रहता है, उसे अजर निर्वाण का पद जानें।

527.29.52

तच्च नान्यो विजानाति स्वयमेवानुभूयते लोकैषणाविरक्तेन ज्ञेन ज्ञत्वमिवात्मनि ॥ ५२ ॥

tacca nānyo vijānāti svayamevānubhūyate lokaiṣaṇāviraktena jñena jñatvamivātmani || 52 ||

That is not known by anyone else; it is experienced by oneself alone, by one who is detached from worldly desires, like the knower knowing the self.

वह किसी दूसरे द्वारा नहीं जाना जाता, वह अपने आप ही अनुभव किया जाता है, जो लोक की इच्छाओं से विरक्त हो, ज्ञाता के समान आत्मा को जानने वाला।

537.29.53

तत्राहंता न च त्वत्ता नानहंता न चान्यता केवलं केवलीभावो निर्वाणममलं शिवम् ॥ ५३ ॥

tatrāhaṃtā na ca tvattā nānahantā na cānyatā kevalaṃ kevalībhāvo nirvāṇamamalaṃ śivam || 53 ||

There is no 'I', no 'you', no 'not-I', and no 'other'. There is only the state of pure oneness, which is the immaculate, auspicious Nirvana.

वहाँ न 'मैं' है, न 'तू' है, न 'मैं नहीं' है, और न 'दूसरा' है। वहाँ केवल शुद्ध एकता की अवस्था है, जो निर्मल, मंगलमय निर्वाण है।

547.29.54

चेत्योन्मुखत्वमेवाहुश्चेतनस्यास्य चेतनम् एष एव च संसारो बन्धः क्लेशाय भूयसे ॥ ५४ ॥

cetyonmukhatvamevāhuścetanasya'sya cetanam eṣa eva ca saṃsāro bandhaḥ kleśāya bhūyase || 54 ||

The tendency to turn outward is said to be the consciousness of this conscious being. This very tendency is the bondage that causes great suffering.

बाहर की ओर मुड़ने की प्रवृत्ति को इस चेतन की चेतना कहा जाता है। यही प्रवृत्ति बंधन है जो बहुत दुःख उत्पन्न करती है।

557.29.55

चेतनस्याचेतनत्वमचेत्योन्मुखतात्मकम् मोक्षं विद्धि परं शान्तं पदमव्ययमेव च ॥ ५५ ॥

cetanasya'cetanatvamacetyonmukhatātmakam mokṣaṃ viddhi paraṃ śāntaṃ padamavyayameva ca || 55 ||

The non-conscious state of the conscious being, which is devoid of the tendency to turn outward, is the supreme, peaceful, and eternal state of liberation.

चेतन की अचेतन अवस्था, जो बाहर की ओर मुड़ने की प्रवृत्ति से रहित है, वह परम, शांत, और अविनाशी मुक्ति की अवस्था है।

567.29.56

दिक्कालाद्यनवच्छिन्ने शान्ते शान्तात्मनि स्थिते । चेत्यं न संभवत्येव कः किं चेतयते कथम् ॥ ५६ ॥

dikkālādyanavacchinne śānte śāntātmani sthite | cetyaṃ na saṃbhavatyeva kaḥ kiṃ cetayate katham || 56 ||

In the state where there is no limitation by direction, time, and other factors, and the self is calm and peaceful, the concept of 'I' does not arise. Who thinks what and how?

जब दिशा, समय और अन्य बातों से कोई सीमा नहीं होती और आत्मा शान्त होती है, तब 'मैं' का विचार उत्पन्न नहीं होता। कौन क्या सोचता है और कैसे?

577.29.57

संकल्पः स्वप्नदृश्येऽन्तः संविन्मात्रात्मतां विना । यथान्यवद्भवेद्भूपास्तथैवास्मिन्बहिर्गते ॥ ५७ ॥

saṃkalpaḥ svapnadṛśye'ntaḥ saṃvinmātrātmatāṃ vinā | yathānyavadbhavedbhūpāstathaivāsminbahirgate || 57 ||

Just as a dream is perceived within oneself without the sense of pure consciousness, similarly, the resolution of the mind is perceived outside oneself.

जैसे स्वप्न शुद्ध चेतना के बिना अपने अन्दर देखा जाता है, उसी तरह मन का संकल्प अपने बाहर देखा जाता है।

587.29.58

मनोबुद्ध्यादयश्चैते संविन्मात्रानुरूपिणः । मनोबुद्ध्यादिशब्दार्थभावितास्तु जडात्मकाः ॥ ५८ ॥

manobuddhyādayaścaitesaṃvinmātrānurūpiṇaḥ | manobuddhyādiśabdārthabhāvitāstu jaḍātmakāḥ || 58 ||

The mind, intellect, and other faculties are in accordance with pure consciousness. However, the meanings of the words 'mind,' 'intellect,' etc., are inert.

मन, बुद्धि और अन्य इन्द्रियाँ शुद्ध चेतना के अनुरूप होती हैं। हालाँकि, 'मन,' 'बुद्धि' आदि शब्दों के अर्थ जड़ होते हैं।

597.29.59

संविन्मात्रे समे स्वच्छे सबाह्याभ्यन्तरे तते । अभिन्ने भेदबुद्धिर्वा किमनर्थाय जृम्भते ॥ ५९ ॥

saṃvinmātre same svacche sabāhyābhyantare tate | abhinne bhedabuddhirvā kimanarthāya jṛmbhate || 59 ||

In the pure, clear, and all-pervading consciousness, which is undivided, why does the notion of difference arise?

शुद्ध, स्वच्छ और सर्वव्यापी चेतना में, जो अभिन्न है, भेद की बुद्धि किसलिए उठती है?

607.29.60

संविन्मात्रस्य शुद्धस्य शून्यस्य च किमन्तरम् । यच्चान्तरं तद्विबुधा विदन्त्येति न वाग्गतिम् ॥ ६० ॥

saṃvinmātrasya śuddhasya śūnyasya ca kimantaram | yaccāntaraṃ tadvibudhā vidantyeti na vāggatim || 60 ||

What is the difference between pure consciousness and emptiness? That which is the difference, the wise know, and it does not come within the realm of speech.

शुद्ध चेतना और शून्यता में क्या अन्तर है? जो अन्तर है, वह विद्वान जानते हैं, और वह वाणी के दायरे में नहीं आता।

617.29.61

सदसद्रूप आभासो यथा किमपि लक्ष्यते । तमसीक्षितयत्नेन ब्रह्मणीदं तथा जगत् ॥ ६१ ॥

sadasadrūpa ābhāso yathā kimapi lakṣyate | tamasīkṣitayatnena brahmaṇīdaṃ tathā jagat || 61 ||

Just as the appearance of existence and non-existence is perceived in some way, similarly, this world is perceived in Brahman through the effort of ignorance.

जैसे अस्तित्व और अनस्तित्व का आभास किसी तरह देखा जाता है, वैसे ही अज्ञान के प्रयास से यह जगत ब्रह्म में देखा जाता है।

627.29.62

अयमाकाशमेवाहं यदि शाम्याम्यवासनम् । वासनां तु न बध्नासि स्थित एवासि चिन्नभः ॥ ६२ ॥

ayamākāśamevāhaṃ yadi śāmyāmyavāsanam | vāsanāṃ tu na badhnāsi sthita evāsi cinnabhaḥ || 62 ||

If I, who am the sky, become calm through the cessation of desires, then you, O Consciousness, remain steady and do not bind desires.

यदि मैं, जो आकाश हूँ, इच्छाओं के अंत से शांत हो जाऊँ, तो तुम, हे चेतना, स्थिर रहते हो और इच्छाओं को नहीं बाँधते।

637.29.63

इति निश्चयवानन्तस्तज्ज्ञोऽज्ञ इव संज्ञया । चिद्वपुर्विद्यमानोऽपि शाम्यत्यसदिव स्वयम् ॥ ६३ ॥

iti niścayavānantastajjñojñā iva saṃjñayā | cidvapurvidyamāno'pi śāmyatyasadiva svayam || 63 ||

Thus, being certain within, although known as ignorant, the one who is the form of consciousness, even while existing, becomes calm like the non-existent.

इस प्रकार, अंतःकरण में निश्चयवान होकर, यद्यपि अज्ञानी के रूप में जाना जाता है, चेतना का रूप धारण करने वाला, अस्तित्व में होते हुए भी, अनस्तित्व की तरह शांत हो जाता है।

647.29.64

जीवानां ज्ञप्तिगुप्तेन ज्वलन्नज्ञानवायुना । अविद्याग्निः प्रबुद्धानां पुनस्तेनैव शाम्यति ॥ ६४ ॥

jīvānāṃ jñaptiguptena jvalannajñānavāyunā | avidyāgniḥ prabuddhānāṃ punastenaiva śāmyati || 64 ||

The fire of ignorance, which burns with the wind of ignorance concealing knowledge, is extinguished in the awakened ones by that very wind.

ज्ञान को छिपाने वाले अज्ञान के वायु से जलने वाली अविद्या की अग्नि, जाग्रत लोगों में उसी वायु से बुझ जाती है।

657.29.65

अजडानां यदज्ञानं स्थाणूनामिव शाम्यताम् । तमाहुर्मोक्षमक्षुब्धमासितं पदमक्षयम् ॥ ६५ ॥

ajaḍānāṃ yadajñānaṃ sthāṇūnāmiva śāmyatām | tamāhurmokṣamakṣubdhamāsitaṃ padamakṣayam || 65 ||

The ignorance of the non-inert ones is said to be calmed like that of immovable objects. That is called the undisturbed liberation, the eternal and imperishable state.

निष्क्रिय नहीं होने वालों का अज्ञान अचल वस्तुओं की तरह शांत हो जाता है। वह अविचलित मोक्ष कहलाता है, जो सनातन और अविनाशी अवस्था है।

667.29.66

ज्ञत्वेन ज्ञत्वमासाद्य मुनिर्भवति मानवः । अज्ञत्वादज्ञतामेत्य प्रयाति पशुवृक्षताम् ॥ ६६ ॥

jñatvena jñatvamāsādya munirbhavati mānavaḥ | ajñatvādajñatāmetya prayāti paśuvṛkṣatām || 66 ||

By attaining knowledge, a person becomes a sage; from ignorance, one attains ignorance and goes to the state of animals and trees.

ज्ञान प्राप्त करके मनुष्य मुनि बन जाता है; अज्ञान से अज्ञान प्राप्त करके पशु और वृक्ष की स्थिति में जाता है।

677.29.67

अहं ब्रह्म जगच्चेदमित्यविद्यामयो भ्रमः । असत्यः प्रेक्षया ध्वान्तं दीपेनेव न लभ्यते ॥ ६७ ॥

ahaṃ brahma jagaccedamityavidyāmayo bhramaḥ | asatyaḥ prekṣayā dhvāntaṃ dīpeneve na labhyate || 67 ||

The delusion 'I am Brahman, and this is the world' is born of ignorance. This false perception, like darkness, cannot be dispelled by mere observation, just as a lamp cannot dispel darkness.

यह भ्रम 'मैं ब्रह्म हूँ, और यह जगत है' अज्ञान से उत्पन्न होता है। यह झूठी धारणा, अंधेरे की तरह, केवल देखने से दूर नहीं हो सकती, जैसे दीया अंधेरे को दूर नहीं कर सकता।

687.29.68

समग्रकरणग्रामोऽप्यसंकल्पो विवेदनः । न किंचिदप्यनुभवत्यन्तर्बाह्ये च शान्तधीः ॥ ६८ ॥

samagrakaraṇagrāmo'pyasaṃkalpo vivedanaḥ | na kiṃcidapyanubhavatyantarbāhye ca śāntadhīḥ || 68 ||

Even with all the senses intact, one who is free from desires and has discriminative knowledge does not experience anything, either internally or externally, with a peaceful mind.

सभी इंद्रियाँ संपूर्ण होने पर भी, जो इच्छाओं से मुक्त है और विवेकी ज्ञान रखता है, वह शांत मन से आंतरिक या बाह्य रूप से कुछ भी अनुभव नहीं करता।

697.29.69

सुषुप्तत्व इव स्वप्नः समाधौ प्रविलीयते । दृश्यं सर्वं ज्ञबोधेऽन्तः पुनः स्वात्मैव लक्ष्यते ॥ ६९ ॥

suṣuptatva iva svapnaḥ samādhau pravilīyate | dṛśyaṃ sarvaṃ jñabodhe'ntaḥ punaḥ svātmaiva lakṣyate || 69 ||

Just as a dream dissolves into deep sleep, in the state of samadhi, all perceptions dissolve into the knowledge of the self, and then only the self is perceived.

जैसे स्वप्न गहरी नींद में विलीन हो जाता है, समाधि की अवस्था में, सभी अनुभूतियाँ आत्मज्ञान में विलीन हो जाती हैं, और फिर केवल आत्मा ही दिखाई देती है।

707.29.70

नीलत्वं च यथा व्योम्नि तथा पृथ्व्यादिता शिवे । भ्रान्तिमात्रादृते नान्यद्यथा व्योम तथा शिवः ॥ ७० ॥

nīlatvaṃ ca yathā vyomni tathā pṛthvyāditā śive | bhrāntimātrādṛte nānyadyathā vyoma tathā śivaḥ || 70 ||

Just as the blueness of the sky is an illusion, so too are the elements like earth in Shiva. Apart from mere delusion, there is nothing else, just as the sky is nothing but space.

जैसे आकाश का नीलापन एक भ्रम है, वैसे ही पृथ्वी जैसे तत्व शिव में भी भ्रम हैं। भ्रम के अलावा कुछ और नहीं है, जैसे आकाश केवल अंतरिक्ष है।

717.29.71

वासनाभिरुपेतोऽपि समस्ताभिरवासनः भवत्यसावसत्सर्वमिदमित्येव यस्य धीः ॥ ७१ ॥

vāsanābhirupeto'pi samastābhiravāsanaḥ bhavatyasāvasatsarvamidamityeva yasya dhīḥ || 71 ||

Though endowed with all latent impressions, one who is free from all impressions sees this entire universe as unreal, as merely 'this.'

जो सभी वासनाओं से युक्त होते हुए भी सभी वासनाओं से रहित है, वह इस सम्पूर्ण ब्रह्मांड को असत् और केवल 'यह' मात्र के रूप में देखता है।

727.29.72

संकल्पेष्वद्भुतं भव्य स्वप्नमायेन्द्रजालकम्। यद्वत्संसृतयस्तद्बदृष्टेऽप्यास्था किमत्र वै ॥ ७२ ॥

saṃkalpeṣvadbhutaṃ bhavya svapnamāyendrajālakam yadvatsaṃsṛtayastadbadṛṣṭe'pyāsthā kimatra vai || 72 ||

Like a marvelous, auspicious dream or a magical illusion, whatever this worldly existence appears to be, why cling to it when it is seen as such?

यह संसार एक अद्भुत, शुभ स्वप्न या माया का जाल जैसा है। जब इसे ऐसा देखा जाता है, तो फिर इस पर आसक्ति क्यों की जाए?

737.29.73

न दुःखमस्ति न सुखं न पुण्यं न च पातकम्। न किंचित्कस्यचिन्नष्टं कर्तुर्भोक्तुरसंभवात् ॥ ७३ ॥

na duḥkhamasti na sukhaṃ na puṇyaṃ na ca pātakam na kiṃcitkasyacinnaṣṭaṃ karturbhokturasaṃbhavāt || 73 ||

There is no sorrow, no happiness, no merit, no sin, nothing whatsoever is lost for anyone, because the doer and the enjoyer do not exist.

न दुःख है, न सुख है, न पुण्य है, न पाप है, और न ही किसी का कुछ खोता है, क्योंकि कर्ता और भोक्ता का अस्तित्व ही नहीं है।

747.29.74

सर्वं शून्यं निरालम्बं ममता प्रत्ययोऽप्ययम्। द्विचन्द्रस्वप्नपुरवद्यस्यासौ सोऽपि नास्ति नः ॥ ७४ ॥

sarvaṃ śūnyaṃ nirālambaṃ mamatāpratyayo'pyayam dvicandrasvapnapuravadyasyāsau so'pi nāsti naḥ || 74 ||

All is void, without support, and even this sense of mine-ness is unreal, like a city seen in a dream with two moons. For us, even that does not exist.

सब कुछ शून्य है, निराधार है, और यह 'मेरा' का भाव भी मिथ्या है, जैसे स्वप्न में दो चंद्रमाओं वाला नगर। हमारे लिए तो वह भी नहीं है।

757.29.75

केवलो व्यवहारस्थः काष्ठमौनगतोऽथ वा। काष्ठपाषाणवत्तिष्ठन् ब्रह्मतामधिगच्छति ॥ ७५ ॥

kevalo vyavahārasthaḥ kāṣṭhamaunagato'tha vā kāṣṭhapāṣāṇavattiṣṭhanbrahmatāmadhigacchati || 75 ||

Remaining solely in worldly dealings, or absorbed in the silence of wood, or standing like wood or stone, one attains the state of Brahman.

केवल सांसारिक व्यवहार में रहते हुए, या लकड़ी के समान मौन में लीन होकर, या लकड़ी-पत्थर की तरह स्थिर रहकर, व्यक्ति ब्रह्म की अवस्था को प्राप्त करता है।

767.29.76

शान्तत्वे चित्तत्वे नानानानात्मनीह शिवे । अवयविनोऽवयवित्वे त्विह युक्तिर्विद्यते नान्या ॥ ७६ ॥

śāntatve cittatve nānānānātmānīha śive | avayavino'vayavitve tv iha yuktirvidyate nānyā || 76 ||

In the state of peace and consciousness, in the various individual selves, there is Shiva. In the context of the parts and the whole, there is a logical connection here, not elsewhere.

शान्ति और चेतना की स्थिति में, विभिन्न व्यक्तिगत आत्माओं में शिव है। भागों और समूह के संदर्भ में, यहाँ एक तर्कसंगत संबंध है, कहीं और नहीं।

777.29.77

अर्थागतस्वभावस्य च नैव च संभवादमले । एतस्मिन्सर्वगते ब्रह्मणि नास्ति स्वभावोक्तिः ॥ ७७ ॥

arthāgatasvabhāvasya ca naiva ca sambhavādamale | etasmin sarvagate brahmaṇi nāsti svabhāvoktiḥ || 77 ||

The nature of the meaning that is inherent does not exist in the pure. In this all-pervading Brahman, there is no description of inherent nature.

जो अर्थ अंतर्निहित है, उसका स्वभाव शुद्ध में नहीं है। इस सर्वव्यापी ब्रह्म में, अंतर्निहित स्वभाव का कोई वर्णन नहीं है।

787.29.78

न च नास्तिकोपलम्भात्संवित्तेरस्तिता च नैवाजे । ग्राह्यग्राहकदृष्टेरसंभवादस्ति किंचिदपि ॥ ७८ ॥

na ca nāstikopalambhāt saṃvitterastitā ca naiva aje | grāhyagrāhakadṛṣṭer asaṃbhāvād asti kiṃcidapi || 78 ||

There is no existence of consciousness due to the non-perception of the non-existent. Due to the impossibility of the perception of the perceiver and the perceived, there is nothing at all.

असत् के अनुभव के कारण चेतना का अस्तित्व नहीं है। ग्राहक और ग्राह्य के दृष्टिकोण की असंभावना के कारण, कुछ भी नहीं है।

797.29.79

शमममलमहार्यमार्यजुष्टं शिवमजमक्षयमासितं समं यत् । तदवितथपदं तदास्व शान्तं पिब लल भुङ्क्ष्व भवानयं हि नास्ति ॥ ७९ ॥

śamamamalamahāryamāryajuṣṭaṃ śivamajamakṣayamāsitaṃ samaṃ yat | tadavitathapadaṃ tadāsv śāntaṃ piba lala bhuṅkṣva bhavānayaṃ hi nāsti || 79 ||

That which is peaceful, pure, noble, revered by the noble, auspicious, unborn, imperishable, and equal, that is the true word. Be peaceful, drink, enjoy, for this is not.

जो शान्त, शुद्ध, उत्तम, श्रेष्ठों द्वारा पूजित, शुभ, अजन्मा, अविनाशी और समान है, वह सत्य शब्द है। शान्त हो, पीओ, भोग करो, क्योंकि यह नहीं है।